Víkendové čítanie: Slovania

Slovania4_3 Zdroj: Vydavateľstvo Ikar

Prinášame ukážku z románu Slovania, ktorý je rozšírený o motívy a udalosti, ktoré sa do rovnomenného seriálu nedostali. Sirota Draha je krehké dievča, ktoré napriek nepriazni novej rodiny drží pri živote odvaha a doposiaľ nepreskúmané liečiteľské schopnosti. Pri hľadaní seba samej ju okrem múdreho učiteľa sprevádza aj záhadný cudzinec, ktorého zúboženého a vysileného náhodou objaví v lesoch.

Príbeh Slovanov je zasadený do obdobia dejín, v ktorom ešte neexistovali hranice súčasných štátov. Každodenný život bol sprevádzaný zabudnutými rituálmi a fascinujúcou mystikou náboženstva spätého s divokou prírodou, temnými lesmi, nedostupnými priesmykmi a jaskyňami. Ľudia na našom území sa podobne ako hrdinovia románu museli naučiť sami rozhodovať o svojom osude. Nepriateľmi im mohli byť nielen barbarskí Avari, no aj tyrani zo susedného hradiska. Kmene však silné vedenie potrebovali a kto by nesiahol po moci, keď mu leží pri nohách?

Slovania

Lôžko je už odspodu celkom zodraté, nadránom si razí znovu svoju cestu naspäť vlhkým spiacim lesom, aj keď tentoraz opačným smerom. Draha vedie Bohdana, ktorý ťahá záprah za sebou rýchlejšie a hladšie, ako vládala ona. Muž sa nehýbe, spí alebo umiera? Každú chvíľu ho treba kontrolovať. Niekde tam, v diaľke, je ich bezpečie, schované tak dobre, že tam ešte nevkročila noha nikoho z hradiska.

To, že sa ujala starešinovej Zory, Drahe teraz pomohlo, hoci ju neliečila s tým, že si za to raz vypýta odmenu. Bohdan dovolil, aby sa cudzinec ukryl niekam na dosah, kde nebude jeho prítomnosť klať oči miestnym ľuďom. To, čo sa spustilo po Čaradovom varovaní, prekvapilo aj jeho samého. Zabudlo sa na staré zvyky, podľa ktorých sa o zraneného hosťa treba postarať. Koľko vecí sa zrazu zviezlo na prítomnosť prišelca! Ženám vraj kyslo mlieko, dávno chorý cap zdochol práve v tú noc, keď sa muž objavil. Odpľúvali si smerom k úbohému, predháňali sa v tom, kto viac potvrdí zlé predtuchy. Bohdan vedel, že žrecove znamenia im už veľakrát pomohli a naviedli ich. Ale keď proti nim stojí slovo tej, ktorá dokázala zázrakom vytiahnuť jeho ženu z najhoršieho, podobne ako mnoho chorých pred ňou, nemal prečo jej službu odmietnuť a nechať tak zahynúť človeka. Mal Drahu rád, potreboval ju na to, aby zahnal vlastný veľký strach. On, ktorého moc nemohol nikto odškriepiť, teraz potajme s dôverou ťahá lôžko preč od Veľkého Stola. Nemá to byť ďaleko, jeho jediná podmienka bola, aby sa Draha mohla vrátiť a liečiť okrem cudzinca aj jeho Zoru.

Draha sa bojí, že sa na ňu Bohdan nahnevá, ale musí ho požiadať, aby sa vrátili ešte raz k bralu, ktoré už obišli a ohmatali zo všetkých strán. Vtáky si na rovnej stene nerobili hniezda, hoci by sa im práve odtiaľ dobre nalietavalo nad jazero, z ktorého sem hore dočiahla len hmla. Bola si teraz už celkom istá, že vchod do jaskyne nemôže byť inde. Unavený Bohdan zastal a pozeral jej cez plece. Túžila premeniť sa na včelu alebo chrobáka a preskúmať pukliny, ktoré vedú dnu. Kľakla si a oprela sa čelom o studené bralo, akoby sa doň chcela vnoriť aspoň v mysli.

Zrazu sa jej rovno pod čelom niečo jemne pohlo. Všimla si, že lomené kamene na šikmom výstupku nie sú celkom spojené s bralom. Odobrala z nich postupne zopár kusov a ukázalo sa, že za nimi je otvor, úzky a vysoký sotva pre prihrbeného človeka jej výšky, ale určite vedie hlbšie. Prestrčila ruku a zacítila, že sa chodba ďalej rozširuje, zavanula odtiaľ vlhkosť a chlad.

„Musí to byť tu, bralo sa uhlo,“ vydýchla si s úľavou.

Draha nestrácala čas, Bohdan jej pomohol odložiť všetky skaly, ktoré stáli pred štrbinou. Menšia už byť nemohla, ale stačilo to na to, aby sa pretiahli dnu a zobrali so sebou aj telo podostlané aspoň jednou najpevnejšou vetvou. Muž na lôžku sa stále neprebral, ale podľa jemne sa dvíhajúcej hrude pod ovčou kožušinou dýchal, žil.

Zdroj: Facebook/Televízia JOJ

Seriál Slovania sa dostal na televízne obrazovky pred pár týždňami a získal si stovky tisíc divákov. Výpravná historická sága priniesla časť príbehu, ktorý však jej autori a scenáristi Veronika a Jozef Kolejákovci dorozprávali v rovnomennej knihe. Slovania nie sú prepisom seriálového scenára, ale plnohodnotným románom. 

„Kniha Slovania zachytáva svet rovnomenného seriálu a príbeh jeho hrdinov v románovej podobe. Písali sme ju počas nakrúcania a je rozšírená o motívy a udalosti, ktoré sa do konečnej podoby seriálu nedostali. Kniha je členená na tridsať kapitol, ktoré sú vždy písané z pohľadu jednotlivých postáv: Drahy, Vlada, Radúza, Lady či Bela. Umožňujú tak vcítiť sa hlbšie do toho, čo postavy prežívajú a čo im osud kladie do cesty,“ hovoria o knihe Slovania autori. 

O čom je kniha:
„Oproti seriálovej podobe je dej v mnohom odlišný, košatejší, odlišné sú aj bojové scény a spomienky na minulosť. Rozprávanie je ešte viac založené na atmosfére a popretkávané dobovými prvkami každodenného života na začiatku 7. storočia. Väčšiu plochu majú aj vedľajšie postavy, ktoré majú dosah na hlavných hrdinov. Dokonca aj zdanlivo nepreniknuteľný a vypočítavý žrec Čarad odhalí svoje ľudské obavy a trápenie,“ dodáva Veronika Kolejáková. 

„Kniha vychádza z pôvodného námetu pre 16-dielny seriál. Viacero bočných dejových motívov sa v odvysielanom seriáli napokon neobjavilo, takže kniha bude aj pre pozorných divákov obohatením. Pre čitateľov, ktorí sa rozhodnú siahnuť po nej, hoci seriál nepozerali, môže byť určite samostatným zážitkom,“ uvádza Jozef Koleják. 

https://standard.sk/podcast/slovania-zili-inak/
Vypočujte si podcast, ktorý sme téme Slovanov venovali, Jaroslav Daniška sa rozprával s Martinom Homzom.

Veronika Kolejáková (1978) vyštudovala klinickú a poradenskú psychológiu a divadelnú dramaturgiu. Popri psychoterapeutickej praxi sa venuje autorskej činnosti v televízii a prekladom odbornej literatúry a drámy. Prednáša psychológiu na Filmovej a divadelnej fakulte VŠMU. Časopisecky publikuje poéziu a je víťazkou súťaže Básne 2016.

Jozef Koleják (1977) vyštudoval divadelnú dramaturgiu a réžiu na VŠMU, kde prednáša dejiny divadelnej réžie. Pracoval ako dramaturg zábavných žánrov v Slovenskom rozhlase a reklamný textár. V súčasnosti pôsobí ako televízny a filmový scenárista. Pravidelne píše o jedle a dejinách stolovania do časopisu .týždeň. O histórii plodín a surovín mu vyšla kniha s názvom Toto nie je kuchárska kniha (Slovart).


Ďalšie články