Preskočiť na obsah
Ivan Hoffman

Autor

Ivan Hoffman

Publikované: 
NázoryNázor

Mier ako právo na život. Prečo budúcnosť patrí ukrajinským dezertérom

Synonymom mieru nie je hromada pobitých nepriateľov, ale obyčajné právo na vlastný život. O tom, prečo toto pochopiť bude veľký problém pre potetované generácie Európanov mladších ako štyridsať či päťdesiat rokov píše Ivan Hoffman.

Definovať mier by nemalo byť ťažké. Je to stav, keď sa nevedie vojna. Ak sa však nevedie vojna, dôvodom môže byť aj prímerie, keď je vedenie vojny len prerušené, alebo kapitulácia, po ktorej nasleduje okupácia. Otázka je, či si vystačíme s mierom, holou historickou epizódou, keď sa vojna už nevedie alebo keď sa vojna ešte nevedie.

V príbehoch zo súčasnej Ukrajiny si môžeme všimnúť, že mnohí Ukrajinci netúžia po mieri, ale po víťazstve. Súčasne je však prioritou mnohých Ukrajincov prežiť, a preto sa snažia uniknúť mobilizácii. Ako sa vojna predlžuje, prirodzene ubúda mužov, ktorí vidia zmysel v tom, že padnú za svoju vlasť. Tí už majú svoju misiu do veľkej miery za sebou. Nažive zostávajú tí, ktorým sa nechce zomrieť. Lepšie povedané tí, ktorých sa nepodarí pochytať a poslať na smrť. V tomto svetle by sme mohli mier definovať ako právo na život.

Trvalý mier je možný len za dvoch podmienok. Že hrdinstvo je nepovinné a že dezercia nie je trestná. Vždy sa nájde menšie percento ľudí, ktorí majú sklon k násiliu, imponuje im vojenský dril, disciplína, a na rozkaz sú ochotní zabíjať s rizikom, že sami budú zabití. Vždy však budú vo väčšine ľudia, ktorí majú radi život a hypotetické víťazstvo, ktorého sa s vysokou pravdepodobnosťou v armáde nedožijú, pokojne oželejú. Vojny sú možné len za predpokladu, že je mierumilovnosť postavená mimo zákona. Ľudia sa vzájomne nezabíjajú preto, že ich to baví, ale preto, že sú k tomu kýmsi nútení. Keby bola účasť vo vojnách dobrovoľná, nebolo by na vojny ľudí. Vojnychtiví ľudia by sa politikom rýchlo minuli.

Volanie po mieri je uprostred vojny vlastizradou. Tej však predchádza vlastizradné volanie do vojny. Preto Hemingway radil vyhnúť sa vojne zabitím vlastných politikov, ktorých omrzel mier. Až do prvých výstrelov sa považuje za správne žiť pre vlasť. Akonáhle sa už strieľa, na životoch nezáleží a počíta sa len ochota zomrieť za vlasť. V mieri záleží na živote, vo vojne záleží na smrti. Ukrajinská prítomnosť patrí tým, ktorí idú na smrť. Budúcnosť však patrí tým, ktorí nehrdinsky zostanú. Neplatí to však, samozrejme, len o Ukrajincoch. Ide o všeobecnú skúsenosť.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.