Slovenská ekonomika mierne spomalí, tvrdia analytici. Opačne vykročila aj inflácia

To, ako vidia odborníci na finančné trhy vývoj ekonomiky v krátkodobom horizonte, zverejňuje každý mesiac Národná banka Slovenska. Kým v minulom mesiaci zrýchlenie rastu odhadovali na 2,4 percenta, v auguste toto číslo kleslo o jednu desatinu percenta. Je to však oproti minuloročným 1,6 percenta stále pozitívny trend.

Vrásky trhom však stále spôsobujú ďalšie ukazovatele. V júli situáciu komentoval aj šéf centrálnej banky Peter Kažimír, pričom vyzval na opatrnosť. „Minulotýždňové rozhodnutie ponechať úrokové sadzby bez zmeny bolo rozvážne a obozretné. Dokonale zapadá do našej stratégie postavenej na dôkladnom monitorovaní a analýze prichádzajúcich údajov o vývoji inflácie a ekonomiky,“ vysvetľuje v svojom blogu na portáli NBS.

Priznal, že dvere pre ďalšie uvoľňovanie zostávajú otvorené, ak na to budú vytvorené podmienky. „Finančné trhy v súčasnosti očakávajú, že do konca roka znížime úrokové sadzby ešte dvakrát,“ dodáva s tým, že to nie je možné brať ako hotovú vec.

Rozhodnutie ponechať sadzby nezmenené išlo podľa neho ruka v ruke s potvrdzujúcim sa postupným poklesom inflácie a stabilného ekonomického oživenia. „Stále totiž existuje nezanedbateľné riziko opätovného vzniku inflačných tlakov. Či už domácich vplyvov, alebo vývoja vo svete,“ konštatuje guvernér.

Ekonomická situácia v eurozóne teda zostáva krehká a riziká sú naklonené mierne smerom k pomalšiemu rastu. „Užime si leto a počkajme si na septembrovú ‚zdravotnú prehliadku‘,“ uzatvára Kažimír s dôvetkom, že vtedy bude mať inštitúcia k dispozícii čerstvé údaje z ekonomiky, ktoré v kombinácii s aktualizovanou prognózou pripravia pôdu pre potrebné rozhodnutie, nech už bude akékoľvek.

Niektoré z údajov, ktoré mal guvernér na mysli, sú už známe. Okrem inflácie, ktorej analytici v auguste mierne zvýšili výhľad na tento rok (z júlových 2,9 percenta na 3 percentá), je dôležitou aj miera nezamestnanosti. Ku koncu roka ju predikujú na úrovni 5,6 percenta, čo je pokles oproti vlaňajším 5,9 percentám.

„Rovnaké spomalenie ako pred mesiacom predpovedajú aj v prípade rastu nominálnych miezd, a to na 7,9 percenta z minuloročných 9,4 percenta,“ uvádza správa. Zamestnanosť sa tento rok podľa analytikov oproti vlaňajšku zvýši o 0,1 percenta.

Ako informuje centrálna banka, predikcie predstavujú priemer odhadov jednotlivých ukazovateľov od analytikov šiestich vybraných bánk pôsobiacich na Slovensku: Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Tatra banka, UniCredit Bank, Československá obchodná banka a 365.bank.

Verejné financie si zrejme stále nepolepšili

Jedným z najvýznamnejších ukazovateľov slovenskej ekonomiky je štátny rozpočet. Už mesiace sa hovorí o skrotení deficitu verejných financií a boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré by mali prispieť k lepším číslam. Máme za sebou rôzne úpravy v súvislosti s konsolidáciou, ako aj zavedenie nových daní.

V stredu po rokovaní vlády minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok prezradil, čomu sa lídri koalície budú počas stredajšej koaličnej rady venovať. „Primárne sa ideme dnes baviť o konsolidácii,“ informoval.

O tom, aký tlak je vyvíjaný na šetrenie, má podľa neho informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Šutaj Eštok očakáva šetrenie v budúcom roku na úrovni dvoch miliárd eur. „Musíme nájsť v koalícii zhodu, aby to boli také opatrenia, ktoré prinesú aj nejaké výsledky,“ uzavrel.

A že ide o žiaducu zhodu, dokazuje aj najnovší rozpočtový semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Deficit verejných financií SR môže v tomto roku dosiahnuť 7,373 miliardy eur alebo 5,6 percenta hrubého domáceho produktu,“ predpokladá inštitúcia. Ide o jej odhad na základe aktuálnych informácií a za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia.

V júli pritom rada očakávala deficit na úrovni 5,5 percenta HDP. „Oproti júlovej prognóze došlo k zvýšeniu schodku o 199 miliónov eur. K medzimesačnému zhoršeniu hospodárenia prispel najmä rýchly rast výdavkov obcí v druhom štvrťroku 2024,“ približuje.

Pozitívom je, že odchýlka od schváleného rozpočtu na tento rok je len 0,4 percenta, čo znamená, že riziko nedosiahnutia tohto cieľa je nízke. „V porovnaní s aktuálnym odhadom vlády zverejneným 15. augusta v Správe o očakávanej skutočnosti je úroveň deficitu prognózovaná RRZ nižšia o 0,3 percenta HDP,“ konštatuje sa v správe.

Najvýraznejší pozitívny vplyv na predpokladané saldo verejnej správy tvorí odhadované nižšie čerpanie bežných výdavkov štátneho rozpočtu. Rada na základe aktuálneho vývoja neočakáva nárast jeho výdavkov na úrovne predpokladané v rozpočte.

Inštitúcia dodáva, že negatívne riziko voči aktuálnemu odhadu predstavuje príjem zo solidárneho príspevku. „Ak sa potvrdí, že spoločnosť Slovnaft nesplnila kritériá na uplatnenie solidárneho príspevku za rok 2023, existuje riziko aj pre výnos v roku 2024. Výpadok príjmov rozpočtu by tak predstavoval sumu 168 miliónov eur (0,1 percenta HDP),“ uzatvára RRZ.

Slováci sa v auguste obávali viac

Celkovej hospodárskej situácie sa obávajú aj slovenskí spotrebitelia. Aspoň tak to naznačuje stredajšia štatistika z pera Štatistického úradu SR. Nálada slovenských spotrebiteľov bola totiž v auguste 2024 najhoršia za posledný polrok.

Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne upravený) sa oproti predchádzajúcemu mesiacu znížil o 1,9 bodu na úroveň -11,5. Jeho hodnota bola najnižšia za posledný polrok, naďalej však prevyšuje dlhodobý priemer, aktuálne o 8,7 bodu.

Okrem toho, že Slováci horšie vnímajú celkovú hospodársku situáciu, prieskum ukazuje aj obavy na poli zamestnanosti. Černejšie vidia spotrebitelia aj vývoj financií v ich domácnostiach. „Napriek pesimizmu slovenských spotrebiteľov sa celkový indikátor ekonomického sentimentu (IES) oproti predchádzajúcemu mesiacu znížil len nepatrne, o 0,1 bodu na úroveň 104,4. Zhoršili sa hodnotenia troch z piatich jeho zložiek,“ vyplýva zo štatistík.

Ekonomická nálada na Slovensku sa síce v aktuálnom mesiaci zhoršila, to by však podľa analytika Tomáša Boháčka z 365.bank v tomto roku nemalo mať vplyv na celkový rast domácej ekonomiky. „Spotrebitelia sú opatrnejší a viac ovplyvnení obavami z postupného ochladzovania rastu ekonomiky po silnom prvom polroku,“ vysvetľuje expert.

Vzhľadom na naplnený potenciál pozitívneho prejavu rastu reálnych miezd očakáva, že druhý polrok už nebude taký silný ako prvá polovica roka. „Hospodárska aktivita by mala stále byť dostatočne silná na to, aby ekonomika medziročne stúpla tempom tri percentá,“ myslí si Boháček.

Situácia na trhu práce sa podľa neho začína zhoršovať, no rast nezamestnanosti nad šesť percent považuje za veľmi nepravdepodobný. Odborník si myslí, že ekonomický vývoj v budúcom roku bude ovplyvnený konkrétnymi vládnymi opatreniami, pričom neočakáva, že tie budú zamerané na podporu podnikateľského sektora. To by sa nasledujúci rok mohlo negatívne prejaviť na celkovom ekonomickom raste.

Opozícia z aktuálneho stavu hospodárstva viní vládu

Opozičná SaS v súvislosti so stavom domácej ekonomiky zorganizovala v stredu tlačovú konferenciu, aby poukázala na dôvody stagnácie. Podľa jej predstaviteľov kabinet nerobí absolútne nič pre ekonomický rast, naopak, schválil rôzne dane, ktoré tento ekonomický rast tlmia.

„Ficova vláda zaviedla bankovú daň, daň z cukru, znovu zaviedla daň zo straty, máme vyššiu daň z dividend, vyššie zdravotné odvody, vyššie správne a úradné poplatky, vyššiu spotrebnú daň na lieh, takisto vyššiu spotrebnú daň na tabak,“ hovorí podpredseda SaS Marián Viskupič.

Strana preto predložila niekoľko riešení, ktoré by mohli pomôcť k otočke vývoja ekonomiky. Navrhuje zníženie dane z kryptomien na sadzbu sedem percent. Ľudia by tak podľa SaS boli motivovaní takto nastavenú sadzbu dane odvádzať, čo by dopomohlo k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, a nie naopak.

SaS sa nepozdáva ani výška správnych poplatkov, ktoré najviac zaťažujú podnikateľský sektor a predstavujú ďalšiu finančnú záťaž pri podnikaní, preto navrhuje ich zníženie. Konkrétnu predstavu majú aj o zmenách pri odpisovaní budov či znížení počtu rokov, konkrétne z piatich rokov na tri v prípade uplatňovania si daňového oslobodenia pri predaji nehnuteľností, čo by malo prispieť k zvýšeniu aktivity v stagnujúcom sektore bývania.