Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poradkyňa nemeckej vlády varuje pred štátnou pomocou Volkswagenu

V súvislosti s krízou v automobilovej skupine Volkswagen zaznievajú varovania pred pokusmi štátu o záchranu ohrozených podnikov.

„Štát by sa do toho nemal miešať,“ uviedla Veronika Grimmová, profesorka ekonómie a členka „rady múdrych“, poradného orgánu vlády.

Štát má „určite svoju úlohu“, pokiaľ ide o podporu štrukturálnych zmien, ktorými prechádza automobilový priemysel. „Nemyslím si však, že priama záchrana automobilového priemyslu je tou správnou cestou,“ dodala v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Rheinische Post.

Najväčší európsky výrobca automobilov Volkswagen v pondelok oznámil, že v rámci programu znižovania nákladov vo svojej rovnomennej hlavnej značke už nie je vylúčené zatváranie závodov.

Skupina má tiež v úmysle vypovedať dohodu o garancii pracovných miest, ktorá platí od roku 1994 a do roku 2029 vylučuje prepúšťanie nariadené zamestnávateľom.

Značka Volkswagen už roky zápasí s vysokými nákladmi a z hľadiska výnosov výrazne zaostáva za inými značkami koncernu, ako sú Škoda, Seat a Audi. Koncern minulý rok v decembri zverejnil úsporný program, vďaka ktorému by sa mali náklady vo vlajkovej značke do roku 2026 znížiť až o 10 miliárd eur.

Realizácia plánu v dôsledku slabého predaja viazne. Agentúra DPA minulý týždeň citovala zdroje oboznámené s problematikou, podľa ktorých do splnenia cieľa úspor na rok 2024 chýbajú dve až tri miliardy eur. Spoločnosť pritom v čase prezentácie plánu tvrdila, že úspory vo výške štyroch miliárd eur by sa mali prejaviť už v tomto roku.

Pokiaľ sa koncern Volkswagenu rozhodne zavrieť niektorú zo svojich tovární na domácom trhu, išlo by o bezprecedentný krok. Stalo by sa tak totiž vôbec prvýkrát za 87-ročnú históriu spoločnosti, dodáva agentúra Bloomberg.

Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

Mohlo by Vás zaujímať Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

(tasr)

Minúta  |  

K samovražednému útoku v Kábule sa prihlásil Islamský štát

Teroristická organizácia Islamský štát sa v utorok prihlásila k zodpovednosti za samovražedný útok v jednej z južných štvrtí afganskej metropoly Kábul, pri ktorom zomrelo najmenej šesť ľudí.

Pri útoku utrpelo podľa tamojších úradov zranenia ďalších 13 ľudí. Islamský štát však vo svojom príspevku na platforme Telegram píše o najmenej 45 zranených a mŕtvych ľuďoch, pripomína agentúra Reuters.

„Dnes (pondelok) popoludní sa odpálila osoba s výbušninou na tele,“ objasnil hovorca kábulskej polície na sieti X. Medzi šiestimi obeťami je aj jedna žena. Zranených civilistov previezli do nemocnice.

V rôznych oblastiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá je hlavným rivalom vládnuceho Talibanu. Ten prevzal moc ešte v roku 2021, čím sa skončila 20 rokov trvajúca vojna medzi zahraničnými silami vedenými USA a islamistickými povstalcami.

(tasr)

Minúta  |  

V Maďarsku sa začalo spoločné cvičenie maďarských, poľských a slovenských záložníkov

Na území Ústredného výcvikového strediska a strelnice Kőröshegy vo Veszprémskej stolici sa začalo mnohonárodné bojové cvičenie MOONSTAR 2024, ktoré organizujú Maďarské ozbrojené sily (MH).

Agentúra MTI uvádza, že na vojenskom cvičení v prvej polovici septembra sa zúčastní 190 záložných vojakov maďarskej, slovenskej a poľskej armády.

Tlačové oddelenie MH uviedlo, že prvoradým cieľom cvičenia je koordinovať činnosť jednotiek v teréne, ale preveriť aj pripravenosť záložných vojakov a posúdiť ich existujúce vojenské schopnosti.

Ďalším cieľom je rozvoj spôsobilostí na úrovni čaty. Vojaci nacvičujú zabezpečovanie vojenských konvojov či území, fungovanie hliadkovacej základne, ale aj útok, obranu, obsluhu kontrolných stanovíšť a ostrú streľbu.

Tieto spoločné medzinárodné cvičenia výrazne prispievajú k zvýšeniu vojenskej socializácie príslušníkov armádnych záloh, píše sa vo vyhlásení MH.

(tasr)

Minúta  |  

Progresívci vyzývajú premiéra Fica na zvolanie Bezpečnostnej rady pre bombové hrozby na školách

Progresívne Slovensko (PS) vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer) na zvolanie Bezpečnostnej rady pre bombové hrozby na školách. Poukázali na to, že bombové hrozby na slovenských školách sa vyskytovali už na sklonku minulého školského roka.

„Vláda však leto využila na zrušenie NAKA, vyháňanie policajtov a ešte väčšiu destabilizáciu vnútornej bezpečnosti v krajine. Robert Fico už zvolával Bezpečnostnú radu pre dlažobné kocky pred Úradom vlády SR či človeka z Tadžikistanu. Teraz však má čas len na svoju osobnú pomstu,“ myslí si predseda PS Michal Šimečka. Dodal, že ak jestvuje dobrý dôvod na zvolanie koaličnej rady, sú to práve vyhrážky školám.

Šéf progresívcov pripomenul i to, že o zvolanie Bezpečnostnej rady môže predsedu vlády požiadať aj prezident Peter Pellegrini. „Peter Pellegrini sa rozhorčuje, ale nekoná. Nerozumiem, na čo teraz čaká,“ uviedol Šimečka. Poukázal tiež na to, že hlava štátu vymenovala do pozície šéfa SIS Pavla Gašpara, čo podľa PS túto inštitúciu môže destabilizovať a prispieť k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v štáte. „SIS pritom už na jar vyjadrovala obavy z vyhrážok voči školám či nemocniciam,“ poznamenáva Šimečka.

Progresívci bombové vyhrážky školám ostro odsúdili. „Nový školský rok sa len začal a školy nie sú bezpečný priestor. Tisíce traumatizovaných detí a učiteľov dnes muselo narýchlo opustiť školské lavice v strachu o svoju bezpečnosť. Už teraz čelíme kríze duševného zdravia u mladých ľudí a každý takýto prípad len prehĺbi ich pocit ohrozenia a zhoršuje ich podmienky pre vzdelávanie sa,“ uviedla poslankyňa parlamentu za PS Tina Gažovičová.

(sita)

Minúta  |  

Ruský raketový útok zabil v meste Poltava 41 ľudí

Najmenej 41 ľudí zahynulo a ďalších vyše 180 utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na mesto Poltava v centrálnej časti Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

Prezident vo videu na sociálnej sieti uviedol, že mesto zasiahli dve balistické strely, ktoré podľa neho dopadli na areál vojenského vzdelávacieho inštitútu a susednej nemocnice.

„Do záchrannej operácie sa zapojili všetky potrebné služby. Som vďačný všetkým, ktorí pomáhali ľuďom a zachraňovali životy od prvých minút po zásahu,“ povedal Zelenskyj.

Útok v hlavnom meste Poltavskej oblasti, ležiacom 110 kilometrov od hranice s Ruskom, patrí zrejme k najsmrteľnejším od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, uviedla agentúra AP.

„Jedna z budov (vojenského) ústavu spojov bola čiastočne zničená. Ľudia sa ocitli pod troskami. Mnohých zachránili,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že rakety prileteli veľmi krátko po tom, ako sa ozvali sirény, a preto zasiahli ľudí ešte počas evakuácie do krytov. Po útoku podľa rezortu zatiaľ zachránili 25 ľudí, 11 z nich spod trosiek.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že úder bol zacielený na zhromaždenie vo vonkajších priestoroch. Ukrajinská poslankyňa Marija Bezuglová, ktorá pravidelne kritizuje vojenské vedenie krajiny, obvinila vysokopostavených predstaviteľov, že ohrozujú vojakov umožňovaním takýchto podujatí.

Zelenskyj v rámci vyhlásenia nariadil vyšetrenie okolností útoku a zopakoval tiež výzvu, aby západní partneri poskytli Ukrajine urýchlene ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Dušana Kováčika uznali za vinného. Trest nedostal a plánuje sa odvolať

Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici uznal v utorok bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za vinného, ale od uloženia trestu upustil.

Obžaloba ho vinila zo zločinu prijímania úplatku. V roku 2016 údajne v špeciálne upravenej knihe prijal 50-tisíc eur za to, že bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Rozsudok nie je právoplatný. Kováčik sa voči nemu plánuje odvolať. Prípad by sa tak mal dostať na Najvyšší súd SR.

V roku 2016 mal v špeciálne upravenej knihe prijať 50-tisíc eur za to, že bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaný sa voči nemu odvolal, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR. Prokurátor si ponechal zákonnú lehotu.

Podľa samosudcu vykonaným dokazovaním sa podarilo dokázať, že skutok sa stal. Ako konštatoval, doterajší právoplatný trest – osem rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur – je podľa neho dostatočný. Na ten obžalovaného odsúdili v jeho prvej korupčnej kauze v máji 2022. Prípad sa týkal prijatia úplatku a vyzradenia informácií zo spisov. Samosudca rozsudok zdôvodňoval zhruba dve hodiny.

Proces so špeciálnym exprokurátorom sa začal v septembri v roku 2022 a dokazovanie bolo ukončené vlani v novembri, keď odzneli aj záverečné reči obžaloby a obhajoby. Kováčik svoju reč predniesol až 28. augusta a v nej zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal.

Obžalobu označil za absolútne nedôvodnú a skutok za vymyslený. Podľa neho celé konanie bolo založené len na výpovedi jediného kľúčového svedka, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka. Obhajoba žiadala oslobodenie spod obžaloby. „V jeho vymyslenom, absurdnom príbehu je viacero nelogickostí a rozporov,“ poukázal obžalovaný.

Prokurátor Kováčikovi vzhľadom na zmenu ustanovení Trestného zákona navrhoval súhrnný trest odňatia slobody na desať rokov, peňažný trest 120-tisíc eur a jeden rok navyše, ak by ho obžalovaný nezaplatil.

"Ponechal som si zákonnú lehotu, v ktorej sa vyjadrím. Stále sa cítim v tejto veci zaujatý, napriek tomu mi nechali túto kauzu. Som asi jediný prokurátor, ktorý je nútený dozorovať trestné veci dlhoročného kolegu, takže ja si počkám na pokyn svojho nadriadeného, ako mám postupovať ďalej. Bol som 15 rokov kolega Dušana Kováčika, bežne takéto veci neostávajú kolegom a dokonca ani v rámci kraja neostávajú, idú do úplne iného kraja," reagoval po vyhlásení rozsudku prokurátor Bohdan Čeľovský.

Okrem Dušana Kováčika bol pôvodne obžalovaný aj Peter Košč, označovaný za podnikateľa s dobrými kontaktmi v bezpečnostných zložkách, ktorý ho údajne podplácal. Na pojednávaniach sa nezúčastňoval, pretože od roku 2021 je na úteku a konalo sa voči nemu ako voči ujdenému. V závere procesu bolo voči nemu napokon trestné stíhanie zastavené z dôvodu premlčania. Podľa jeho obhajkyne Evy Mišíkovej sa Peter Košč po zrušení zatýkacích rozkazov chce vrátiť na Slovensko a vypovedať v iných trestných veciach.

V prípade prvej korupčnej kauzy špeciálneho exprokurátora podali aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) dovolanie na Najvyšší súd SR. Minister zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia súdu o dovolaní.

Bývalý špeciálny prokurátor pritom opakovane zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal. Obžaloba bola podľa neho absolútne nedôvodná, je výsledkom obrovského množstva procesných pochybení a skutok je vymyslený.

Verdikt padne začiatkom septembra. Kauzu Dušana Kováčika odročili

Mohlo by Vás zaujímať Verdikt padne začiatkom septembra. Kauzu Dušana Kováčika odročili

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.