Prízrak mlčiacej väčšiny

Odťažitosť mlčiacej väčšiny od politiky je inštinktívna. O tom, prečo nie je fér viniť mlčiacu väčšinu z nedostatku spoločenskej zodpovednosti, zo zbabelosti alebo z povrchnosti píše Ivan Hoffman.

Statue of rubberneck in Bratislava. Ilustračné foto. Zdroj: Profimedia

Politika je ukričané divadlo, ktoré sa hrá pred mlčiacim publikom. Politicky aktívnym býva väčšinu času len zlomok občanov, prevažuje takzvaná mlčiaca väčšina. Ide o ľudí, ktorých politika nezaujíma alebo ich otravuje, ktorí sa k politike nevyjadrujú, sledujú ju iba periférnym videním alebo sa obmedzujú len na účasť vo voľbách. Sú to však súčasne ľudia, ktorým politika vstupuje do života, a väčšinou negatívne.

Opozícia býva v mlčiacej väčšine mrzutá. „Ako dlho si ľudia nechajú na sebe rúbať drevo? Kedy sa vzoprú vláde, ktorá ich okráda, šikanuje, poškodzuje a uráža?“ Uprostred kríz všetkého druhu sa opakuje tá istá scéna, keď politici predvádzajú efektné slovné súboje, médiá všetko tlmočia a lobujú za svojich favoritov a proti vláde a servilným médiám sa organizujú nespokojní jednotlivci. Väčšina však mlčí. Nepridáva sa k protestom, čo hlasní odporcovia vlády či režimu vnímajú ako rezignáciu podľa známeho „mlčanie je súhlas“.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Po kliknutí na tlačidlo Registrovať sa Vám bude na uvedenú e-mailovú adresu doručená správa s odkazom pre dokončenie procesu registrácie. Kliknutím na odkaz v zaslanej správe vyjadríte súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami Prémiového Obsahu a potvrdíte, oboznámenie sa s Podmienkami k ochrane súkromia.