Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská vláda predstavila návrh zákona na odstránenie dedičných lordov z Hornej snemovne

Britská vláda navrhla zákon, ktorým chce odstrániť všetkých zostávajúcich dedičných lordov z Hornej snemovne, čo predstavuje najväčšiu parlamentnú reformu za posledných 25 rokov.

Zákon, ktorý predstavil kabinet labouristov vo štvrtok, pripraví 92 dedičných lordov o právo zúčastňovať sa na zasadaniach a hlasovať v hornej komore parlamentu.

Táto reforma nadväzuje na zmeny, ktoré zaviedla vláda Tonyho Blaira v roku 1999, keď zrušila právo väčšiny dedičných lordov sedieť v Hornej snemovni. Zostávajúcich 92 lordov si udržalo svoje miesta dočasne, pričom ich vyberali prostredníctvom doplňujúcich volieb, keď niektorý z nich odišiel alebo zomrel.

V súčasnosti sú všetci dediční lordi bielymi mužmi s priemerným vekom 70 rokov, informuje denník Guardian. Minister pre ústavu Nick Thomas-Symonds označil návrh zákona za „historickú reformu“, pričom zdôraznil, že dedičný princíp v zákonodarstve už nezodpovedá modernej Británii.

Tento zákon je súčasťou záväzku labouristov ukončiť dedičné práva a očakáva sa, že vstúpi do platnosti budúci rok. Angela Smith, líderka labouristov v Hornej snemovni, dodala, že hoci dediční lordi prispeli k parlamentu, je čas dokončiť reformy začaté pred 25 rokmi.

Reforma tiež podporuje snahu labouristov zmenšiť Hornú snemovňu, ktorá má približne 800 členov, na veľkosť Dolnej snemovne, ktorá má 650 kresiel.

(mm)

Minúta  |  

Slovensko bude mať nového stáleho predstaviteľa pri Európskej únii v Bruseli

Juraj Nociar doposiaľ pôsobil ako riaditeľ kabinetu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Pred odchodom na vyslanie ho prijal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie Blanár zdôraznil, že prioritou Slovenska v Únii je chrániť slovenské národno-štátne záujmy a presadzovať zachovanie práva veta v oblastiach, v ktorých je ešte možné ho využiť. Kľúčovým článkom pri komunikovaní týchto záujmov je podľa neho Stále zastúpenie SR pri EÚ.

"Zástupcovia Slovenska budú na pôde Európskej únie plnohodnotne prispievať k hľadaniu spoločných riešení pre európske a globálne výzvy, no rovnako budú aktívne tlmočiť naše principiálne postoje a obhajovať slovenské záujmy," skonštatoval minister zahraničia.

Nociar podotkol, že EÚ čelí viacerým bezprecedentným výzvam. "Jej schopnosť spoločne ich riešiť je zásadná tak pre stabilitu, ako aj jej celkový rozvoj a postavenie na globálnej scéne," uviedol s tým, že je potrebné rešpektovať všetky členské štáty a vďaka tomu posilňovať jednotu EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Times: Británia by mohla rozšíriť čiastočné zbrojné embargo na Izrael

Spojené kráľovstvo by mohlo rozšíriť embargo na dodávky zbraní do Izraela, ak sa odhalí viac incidentov, ktoré by mohli byť porušením humanitárneho práva, uviedol anonymný vládny zdroj pre britský denník Times.

Vládni predstavitelia by mohli tieto obmedzenia aplikovať čoskoro, keďže Londýn prehodnocuje vývozné licencie pravidelne každých šesť týždňov. Ministerstvo obrany by tak mohlo už platné embargo rozšíriť.

„Nikto sa nepotľapkáva po pleci a nevyhlasuje koniec tejto záležitosti,“ povedal zdroj.

Minister zahraničných vecí David Lammy ešte v pondelok pozastavil 30 týchto licencií z celkových 350. Vysvetlil, že existuje „jasné riziko“, že zbrane by sa mohli použiť na závažné porušenie medzinárodného práva.

Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Mohlo by Vás zaujímať Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Deň na to Lammy uisťoval svojho izraelského rezortného kolegu Israela Katza o kladných vzťahoch Londýna a Jeruzalemu.

Zhrnutie právneho stanoviska vlády uvádzalo ako dôvod zbrojného embarga „dôveryhodné“ tvrdenia o zlom zaobchádzaní s palestínskymi vojnovými zajatcami a „nedostatočné“ dodávky pomoci do Gazy.

Kabinet podľa tohto stanoviska nebol schopný dospieť k „rozhodujúcemu úsudku“ o vedení vojenských akcií v Pásme Gazy, kde je „neprehľadné a sporné informačné prostredie“.

Na rozdiel od Gazy, kde Izrael zablokoval zahraničným novinárom prístup k spravodajstvu, zo Západného brehu Jordánu informácie plynú ďalej, pripomínajú Times.

Lammy preto odsúdil nedávne izraelské vojenské operácie v Predjordánsku a podľa vládneho zdroja by zhoršenie bezpečnostnej situácie v tejto oblasti mohlo podnietiť ďalšie kroky.

Úradník však zdôraznil, že existuje len málo zbraní vyvážaných z Británie, ktoré by sa pravdepodobne použili na Západnom brehu, na ktoré sa už nevzťahuje existujúci zákaz.

Varoval tiež, že spôsob, akým Izrael vedie svoj boj proti Hamasu „s neúprosnou krutosťou“, spôsobí, že krajina bude menej bezpečná. Kládol si otázku, ako je možné, že Izrael je „taký nenápadný“ a používa presné zbrane, keď útočí na svojich nepriateľov v zahraničí, ale keď ide o Gazu, používa „taktiku spálenej zeme“.

(sab)

Minúta  |  

Na školách už tretí deň po sebe nahlásili bomby

Hlásenie o bombe dostali podľa informácií ta3 školy v Bratislave, Bernolákove, Stupave aj Poprade. Žiakov museli evakuovať.

Hlásenie o bombovej hrozbe dostali rodičia cez školský systém EduPage. Podľa informácií ta3 je v pozore základná škola na Tbiliskej v Bratislave.

(est)





Minúta  |  

EÚ, Británia a USA podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o AI

Európska únia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty vo štvrtok zrejme podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o využívaní umelej inteligencie. Informoval o tom denník Financial Times.

Dohovor Rady Európy o umelej inteligencii táto organizácia pripravovala viac ako dva roky v spolupráci s viac ako 50 krajinami vrátane Kanady, Izraela, Japonska a Austrálie.

USA sa zaviazali zabezpečiť, aby technológie umelej inteligencie podporovali dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt. Washington videl kľúčovú pridanú hodnotu Rady Európy v tejto oblasti, povedal novinám vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Britský minister pre technológie Peter Kyle uviedol, že ide o prvú takúto dohodu na celosvetovej úrovni a spája veľmi rôznorodé krajiny.

Rámcový dohovor Rady Európy o umelej inteligencii sa zaoberá ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom. Vypracoval ho Výbor pre umelú inteligenciu (CAI), ktorý dokončil návrh dohovoru v marci. Následne bol 17. mája prijatý Výborom ministrov Rady Európy a 5. septembra ho môžu štáty oficiálne podpísať vo Vilniuse.

Dohovor o umelej inteligencii, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov a ktorý bol prijatý po diskusiách medzi 57 krajinami, sa zaoberá rizikami, ktoré môže umelá inteligencia predstavovať, a zároveň podporuje zodpovedné inovácie.

Prvá právne záväzná medzinárodná zmluva o umelej inteligencii bude otvorená na podpis krajinám, ktoré o nej rokovali, vrátane členov Európskej únie, Spojených štátov a Veľkej Británie.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Nočnou Bratislavou sa ozval výstrel. Išiel zo zbrane partnera exprezidentky Čaputovej

V stredu vo večerných hodinách sa na Skalickej ulici v Bratislave ozval výstrel a rinčanie skla. Zbraň držal údajne partner bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej Juraj Rizman, ktorý ju podľa informácií týždenníka Plus 7 dní v tom čase čistil.

Približne o hodinu neskôr sa Juraj Rizman prihlásil na obvodnom oddelení polície, kde opísal okolnosti náhodnej streľby z pištole Glock kalibru 9 mm Luger, ktorú má v legálnej držbe. V čase incidentu sa v byte nachádzal sám, nikto preto neutrpel zranenia.

Rizman sa odmietol o incidente rozprávať s redaktorkou Plusky, najmenej traja susedia jej však potvrdili rinčanie skla. Na svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že sa pri čistení zbrane dopustil "chyby v postupe, ktorá viedla k náhodnému výstrelu."

Incident portálu potvrdila aj polícia. "Môžeme potvrdiť, že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III prijali dnes krátko po polnoci oznámenie o tejto udalosti. Vec je evidovaná ako priestupok," spresnil Michal Szeiff, hovorca bratislavskej krajskej polície s tým, že vecou sa zaoberajú.

Ako uviedol Rizman na sociálnej sieti, „s políciou plne spolupracuje a je pripravený niesť za svoje pochybenie následky.“

S exprezidentkou Čaputovou sa Rizman pozná ešte z čias, keď nebola vo funkcii hlavy štátu. Po nástupe do prezidentského úradu si ho zvolila za jedného z poradcov.

Neskôr sa však ich vzťah začal uberať aj iným ako pracovným smerom a Rizman sa rozhodol z Prezidentského paláca odísť. Stal sa poradcom vtedajšieho podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu. Neskôr si to namieril do neziskovej organizácie Post Bellum.

V jeho pracovnom portfóliu figuruje aj členstvo v Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie, považovaný je za občianskeho aktivistu predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv.

Štandard sa obrátil s otázkami k incidentu na hovorcu bratislavskej krajskej polície Michala Szeiffa. Zaujímalo nás, či sa Juraj Rizman podrobil dychovej skúške alebo testu na alkohol alebo inú návykovú látku, a s akým výsledkom. Či mu bol zadržaný zbrojný preukaz, poprípade zbraň, s ktorou sa manipulovalo, alebo aké ďalšie úkony v danej veci prebehli. 

V zaslanom stanovisku hovorcu bratislavskej krajskej polície sa uvádza, že "informácie ku konkrétnym fyzickým alebo právnickým osobám polícia neposkytuje, môžeme však potvrdiť že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III vykonávajú v súvislosti s Vami uvedeným prípadom všetky potrebné úkony v zmysle zákona. Bližšie informácie k prípadu nie je možné v súčasnosti poskytnúť".

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.