Denné povzbudenie: Pre naplnený život nestačí mať iba naplnené brucho. Alebo o šiškách s kečupom

elisheva-gohar-nyekPQwZbgw-unsplash Ilustračný obrázok. Foto: Elisheva Gohar/unsplash.com

Pamätám si, ako som bol malý chlapec a prišla k nám návšteva. Pripravili sme im šišky. No namiesto domáceho džemu sme im na ne dali domáci kečup… Jednoducho sme si pomýlili fľaštičky. Asi si viete predstaviť, čo z toho vzniklo. Alebo si to radšej nepredstavujte, lebo to bolo naozaj nechutné. No a tak to s jedlom skončí vždy, keď si veci pomýlime. A nemyslím len ingrediencie. Ono sa totiž dá pomýliť nielen v surovinách, ale aj v postoji k jedlu. Len sa na to pozrime. 

„Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“

Gal 5, 16 – 17

Dnes bežne hovoríme, že jedlo milujeme, vychutnávame si čas pri jedle, v mnohých televíznych či youtubových reláciách. Rozmýšľame, ako vylepšiť či zdokonaliť jedlo, s veľkým zápalom objavujeme nové chute rôznych ingrediencií a netradičných jedál, máme svoje obľúbené reštaurácie s unikátnym jedlom, kde sa cítime ako doma alebo kam pozývame iba výnimočných ľudí v našom živote… S jedlom sme si vytvorili akýsi blízky vzťah. Filozof by povedal: No čo, spersonifikovali sme si jedlo. No mne sa zdá, že sme skôr zmiešali šišky s kečupom.

Lebo zatiaľ čo jedlo milujeme, my ľudia sa medzi sebou hryzieme. Zatiaľ čo trávime čas vychutnávaním si jedla, dvaja manželia, ktorí si sľubovali vernosť v dobrom i zlom, nedokážu byť spolu ani päť minút. Zatiaľ čo si pri jedle vieme posedieť a oddýchnuť si, rodičia s deťmi obmedzujú rozhovor na to, čo bolo v škole a čo je ešte potrebné urobiť. Zatiaľ čo rozmýšľame ako zdokonaliť jedlo, zabúdame zušľachťovať seba a opomíname potreby ľudí okolo nás. Zatiaľ čo objavujeme vždy nové a nové chute, v otázkach prejavov lásky už nie sme až takí kreatívni a obmedzujeme sa na klasické sviatky a výročia s klasickými bomboniérami, kvetmi či typickými vianočnými ponožkami. Zatiaľ čo napĺňame reštaurácie, vyprázdňujeme svoje domovy. 

Presne ako šišky s kečupom. Jednoducho to k sebe nejde. Veď úlohou jedla v našom živote nie je, aby sme ho milovali, ale aby sme mali silu milovať. A pre naplnený život nestačí mať iba naplnené brucho. A tak ako šišky majú svoje miesto a kečup svoje, tak dajme v našom živote správne miesto jedlu i vzťahom. 

Možno na úvod stačí, ak namiesto rozmýšľania nad tým, čo dnes budem jesť, budeme viac rozmýšľať nad tým, čo znamená “mám ťa rád”. Čo všetko sa v týchto slovách skrýva, čo to odo mňa vyžaduje, k akým úlohám ma to voči mojim blízkym pozýva. Skôr ako vypustíme z úst slová “milujem ťa”, skúsme ich vo svojich ústach viac prežúvať, aby sme si uvedomili, akú majú chuť, a aby sme ich náhodou nevypustili do vzťahu vlažné alebo surové. Učme sa milovať ľudí, tráviť čas s osobami, pracujme na vlastnom zdokonalení, napĺňajme potreby druhých a robme z našich domovov miesta oddychu, posedenia i načerpania. A samozrejme sa pritom aj najedzme. Aby sme mali dostatok síl do veľkých výziev skutočne naplneného života. 

Nejedzme preto, lebo jedlo milujeme. Jedzme preto, aby sme mali silu milovať a byť tu pre druhých.

Denné povzbudenie môžete počúvať ako podcasty na stránke denníka Štandard, na SpotifyGoogle podcastApple podcast i na YouTube.

Ďalšie články