Mnohí sa domnievajú, že migračná vlna sa začala koncom minulého roka po tragickom požiari v Bagdade na severe Iraku. Hromadný odchod sa však teraz týka aj kresťanov z relatívne bezpečného Kurdistanu.
Kresťania v Iraku čelia mnohým krízam ako oneskorené platy, výpadky energie či nedostatok vody. Niektorí sa preto snažia nadobudnúť občianstvo v inej krajine, aby zabezpečili lepšiu budúcnosť svojim deťom. Iní zasa odchádzajú bývať k príbuzným do zahraničia.
Občianska aktivistka Basma Azuzová pre ACI Mena ozrejmila, že migrácia odráža hlboký konflikt medzi vlastnou identitou a vlasťou a hľadaním bezpečnosti a práva.
„Nie je to vždy negatívny jav alebo útek, môže to byť jediný spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Tento jav je posvätným ľudským právom,“ povedala podľa Catholic News Agency.
Pokračujúci hromadný odchod irackých kresťanov pripisuje komplexným sociálnym, ekonomickým, bezpečnostným a politickým faktorom, „okrem strachu z prenasledovania zameraného proti cirkvi“.
Azuzovej kolega Dilan Adamat, ktorý založil mimovládnu organizáciu Návrat, poukázal zároveň na výzvy, ktorým budú migranti v zahraničí čeliť: „Budú sa stretávať s ťažkosťami pri adaptácii na novú kultúru, sociálne prostredie a koncepcie výchovy detí.“
Vlna kresťanskej emigrácie neobišla žiadne mesto v Iraku vrátane miest v regióne Kurdistan, čím sa prítomnosť kresťanov znížila pomaly na úroveň zániku. Neoficiálne štatistiky nadácie Shlama, ktorá sa zameriava na kresťanské záležitosti, potvrdzujú, že Irak za posledné dve desaťročia stratil takmer 90 percent kresťanov, čo odráža hlbokú stratu dôvery v lepšiu budúcnosť v tejto krajine.
(max)