AfD už mení Nemecko: idú kontrolovať hranice a Scholz hovorí o konci vojny

Volebný úspech protestnej strany AfD v Durínsku a Sasku, sprevádzaný relatívne dobrým úspechom ľavicovej Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) už mení nemeckú politiku.

Nancy Faeserová, ministryně vnitra, politička, Germany Citizenship Nancy Faeserová. Foto: ČTK / AP / Markus Schreiber, Profimedia

Zatiaľ ide iba o gestá, ale tie smerujú rovnakým smerom, ako sú témy v pozadí volebného úspechu strán AfD a BSW.

Ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) dnes podľa správ z nemeckých médií rozhodla o obnovení pohraničných kontrol na všetkých pozemných hraniciach Nemecka. Podľa zdrojov nemeckej agentúry DPA má byť cieľom takéhoto opatrenia zníženie počtu nelegálnej migrácie a zvýšenie vnútornej bezpečnosti Nemecka. Veľkou témou v Nemecku sú v poslednom období útoky nožom, ktoré sa spájajú s vysokým počtom imigrantov v štáte, ešte vyšší výskyt majú v Británii, kde ide o desiatky tisíc útokov ročne.

V Nemecku vyvolal vlnu pobúrenia teroristický útok v meste Solingen, kde neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie zabil troch a zranil ďalších osem ľudí.

K téme migrácie sa dnes vyjadril aj bavorský premiér Markus Söder z CSU, ktorá nie je súčasťou vlády v Berlíne. Söder žiada výrazné zníženie počtu prijatých migrantov: „Číslo musíme dostať hlboko pod 100 000,“ povedal pre ARD.

Tento rok bude zrejme v Nemecku zaregistrovaných viac ako dvojnásobok žiadostí o azyl.

Podľa nemeckých zdrojov podali cudzinci v Nemecku do konca júla asi 153-tisíc žiadostí o azyl, do konca roku by malo číslo presiahnuť 263-tisíc žiadostí. Medziročne by malo ísť o zníženie, keďže v predchádzajúcom roku 2023 bolo podaných 352-tisíc žiadostí.

Söderov návrh dnes podporil Christian Lindner, predseda FDP, ktorý je súčasťou vlády v Berlíne a ktorého strana patrí k najviac porazeným v Durínsku aj Sasku.

Otázkou samozrejme je, či ide iba o slovník, alebo budú nasledovať aj činy vlády. Tie by mali obsahovať aj konkrétne kroky voči nelegálnym migrantom, ktorí už v Nemecku sú.

Podobným smerom idú aj výroky kancelára Scholza, ktorý v nedeľu pre ZDF vyhlásil, že treba viac urobiť pre rýchlejšie nastolenie mieru a skončenie vojny na Ukrajine.

Scholz nič bližšie nepovedal, až na to, že na nasledujúcej konferencii o Ukrajine by malo byť aj Rusko. Doma čelí Scholzova vláda kritike za vojenskú podporu Ukrajiny, ktorú tiež v rozpočte na budúci rok navrhuje prudko znížiť.

Pripomeňme, že až donedávna boli podobné návrhy na rokovanie s Ruskom považované za podporu Ruska a oslabenie Ukrajiny vo vojne.

(fed)