Kto je skutočný víťaz rusko-ukrajinskej vojny

Zatiaľ nie sme schopní určiť, ktorá z oboch bojujúcich strán skutočne vyhrá, alebo či bude výsledkom nejaký všestranne neobľúbený a dosť možno dočasný kompromis. Jedného víťaza už však táto vojna má, a to Indiu.

Najľudnatejší štát sveta k tomu síce prišiel ako slepý k husliam, ale dokázal svoju príležitosť dokonale využiť. India je jediná naozaj významná svetová mocnosť, ktorá doteraz jasne nezapadla ani do jedného z oboch táborov: cenná nevesta na trhu plnom škaredých starých panien. A využíva to bez zvyšku.

Samotná indická populácia nie je nijako zvlášť priateľsky naladená voči Západu, a problémy Európanov sú jej dosť vzdialené na to, aby sa nepridávala naplno ani tam, ani onam. Chronická nedôvera voči Číne, s ktorou má India dlhodobý pohraničný spor, zároveň zabraňuje akémukoľvek veľkému brataniu sa s Pekingom.

Oba štáty sú na medzinárodnej scéne skôr konkurenti ako priatelia a ich zbližovaniu bráni aj úplne odlišný charakter oboch kultúr. V Číne dominuje jedno etnikum, jedna politická filozofia a jeden veľký konformizmus obyvateľstva. India je mnohofarebná, vnútorne rozháraná, niekedy chaotická a občas krvavá skladačka namiešaná z desiatok rôznych kultúr a jazykov. Ani jednotného boha nemá.

Nárendra Módí, jeden z mnohých starcov vládnucich významným národom, je dnes skoro jediným človekom, ktorý môže lietať rovnako do Kyjeva, ako aj do Moskvy a nikto mu nepovie ani ň. India prevádzkuje rozsiahly obchod so Západom, ale zároveň dováža ruskú ropu, platí za ňu rupiami a následne ju potom predáva do zvyšku sveta za doláre, pričom je súčasťou bontónu tváriť sa, že ide vlastne o indickú ropu, ťaženú v niekoľkých minivrtoch v Ásame.

Indická armáda je postavená na sovietskych zbraniach, ale zároveň dáva politické vedenie krajiny najavo, že nevylučuje jej pozvoľné prezbrojenie na úplne inú výbavu, a o také veľké zákazky by nechceli prísť ani Američania. A pri úteku výrobných firiem z Číny, ktorej hospodárske a politické prostredie už nie je voči cudzincom také ústretové ako bývalo, hrá India úlohu potenciálneho nástupníka novej dielne sveta. Medzi západnou ekonomickou smotánkou sa pre tento proces vžil pojem friendshoring, sám o sebe naznačujúci, že chcú vnímať Indiu ako jedného zo svojich priateľov. Aj keď to priateľstvo je trochu transakčné...

Módí má za sebou zložitú politickú minulosť, okrem iného je podozrivý z tichej podpory veľkých masakrov vo svojom rodnom Gudžaráte pred dvadsiatimi rokmi, a prejavuje sympatie k radikálnym hinduistom. Zatiaľ však v medzinárodných vzťahoch nikdy veľmi nemával mečom ani jadrovým kufríkom – a zvyšok sveta je aj za to málo vďačný. V časoch, keď aj menšie krajiny ako Irán a Severná Kórea robia maximum pre ďalšiu destabilizáciu pomerov, sú Európa aj Amerika ochotné príliš neriešiť drobnejšie „mušky“ (napríklad indické snahy o likvidáciu sikhských separatistov v cudzine, ktoré občas vedú k zatknutiu nejakého vraha) výmenou za to, že na vyššej úrovni vzťahov panuje pokoj.

Kým bude „starešina“ v Novom Dillí pri moci, dá sa čakať, že obojaká politika, ktorá prináša Indii samé výhody, bude pokračovať. Jedného, nie príliš vzdialeného dňa, však z palácov moci odíde, prípadne bude vynesený. Ako bude vyzerať India potom? Prikloní sa niekam definitívne? Ťažko povedať. Jediné, čo možno aspoň trochu predpovedať je skutočnosť, že bude oveľa sebavedomejšia ako predtým. Bude na to mať totiž príslušnú ekonomickú základňu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.