Počiatkova kauza Tipos ako umieračik NAKA

Krátko pred zrušením NAKA vyšetrovateľ zanikajúceho elitného kriminálneho útvaru obvinil exministra financií za Smer Jána Počiatka v kauze Tipos. Informoval o tom denník Sme.

Počiatek je obvinený z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Otázne je, nakoľko môže byť prípad ešte „živý“, keďže sa udial ešte v roku 2008. Premlčaný mohol byť už v roku 2018. Počiatek sa tak vďaka zmenám v trestných kódexoch ocitne oslobodený takmer v rovnakom momente, ako bolo vznesené obvinenie.

Osud prípadu je otázny. Vyšetrovateľa, ktorý obvinenie vzniesol, po reorganizácii útvarov presunuli na okresnú políciu v Nitre. Samotný prípad prechádza na novozriadený útvar Úrad boja proti organizovanej kriminalite, kde ho dostane nový vyšetrovateľ. Pôvodná NAKA zostane rozprášená, približne stovka zväčša elitných vyšetrovateľov sa presúva na krajské a okresné riaditeľstvá.

Základná otázka však znie, prečo sa podobným kľúčovým prípadom, ilustrujúcim koristnícky prístup Smeru k verejným statkom, NAKA a špeciálna prokuratúra nevenovali už vtedy, keď na to mali príležitosť a politické krytie. Prípad Tipos patril medzi emblematické kauzy bývalej éry Smeru, ktoré si zaslúžili rozkrytie transakcií a dohôd v pozadí bez ohľadu na to, či by bol prípad premlčaný alebo ho ešte vyšetrovatelia NAKA dokázali stihnúť včas – teda počas predchádzajúcej vlády, keď na to boli všetky predpoklady.

Podobné prípady však v tom čase akoby šli do úzadia. Na výslnie sa skôr dostávali prípady, ktorých tempo určovali kajúcnici podľa toho, ako rýchlo sa priznávali a udávali.

Prípady ako bol Tipos (prípadne kauza Špirko) šli do stratena, hoci pri poctivom vyšetrovaní mohli narobiť problémy nielen Počiatkovi, ale aj jeho dlhoročnému druhovi Robertovi Kaliňákovi. No práve poctivé vyšetrovanie kryté rozsiahlym aparátom zozbieraného dôkazného materiálu, ktorý by obstál pred súdom, robilo v tom čase vyšetrovateľom problémy.

Zrejme neponúkalo mediálne natoľko zaujímavé a politicky výživné súdne procesy ako svedectvá kajúcnikov, pri ktorých bolo otázne, či daný prípad riadia oni alebo vyšetrovateľ s prokurátorom. Dnes je sporné, či sa vôbec tieto prípady, postavené na svedectvách zločincov, podarí bez doplňujúcich dôkazov dotiahnuť do konca alebo je to skôr nepravdepodobné.

Novinári, vrátane autora tohto textu, po roku 2018, respektíve 2020, intenzívne vyčkávali okrem iného na odblokovanie vyšetrovania Počiatkovej kauzy Tipos práve preto, že slobodné voľby si vtedy vyžiadali rozviazanie rúk polícii, ale aj štátnym úradníkom. Kľúčové mohli byť napríklad svedectvá právnikov rezortu financií, ktorí na ministerstve pracovali dlhšiu dobu a ich svedectvá by boli cenným opisom toho, ako došlo k radikálnej zmene nazerania na súdny proces s českou spoločnosťou, ktorá od štátu žiadala dve miliardy korún.

Spoločnosť českého podnikateľa Radovana Vítka Lemikon, ktorá vlastnila pôvodnú pohľadávku, totiž žalovala štátny Tipos za to, že neoprávnene používal ochranné známky Športka, Šanca a Mates.

Dlhodobou stratégiou ministerstva bolo peniaze na Cyprus neposielať, keďže prípad mali rezortní právnici pod kontrolou a boli presvedčení, že majitelia pohľadávky ho nemôžu vyhrať. Tento názor zastával rezort financií dlhodobo, aj po personálnych zmenách na jeho právnych oddeleniach. Nič nevyplácať a čakať, kým spor vyhnije a dotyčného parazita unaví – tak znelo odborné odporúčanie, ktoré dlho nik nespochybňoval.

Prečo sa rezortní právnici v tomto spore cítili sebavedomo? Išlo o analogický prípad, akoby vás upratovačka, ktorú ste prepustili, žalovala za to, že okná umývate rovnako, ako to predtým robila ona. 

Spoločnosť Športka, ktorej ochranná známka pôvodne patrila, totiž v minulosti pracovala pre Tipos. Ako uznal aj Úrad priemyselného vlastníctva, značky Športky nepožívali právnu ochranu, keďže išlo o číselné hry, na ktoré Športka nemala licenciu. Tú mal len štátny Tipos. Išlo skrátka o špekulantský prípad, ktorý nebol právne podopretý.

Senát najvyššieho súdu, v ktorom predtým vtedajší šéf tejto inštitúcie Štefan Harabin vymenil väčšinu sudcov, však vydal absurdné rozhodnutie, podľa ktorého mal Tipos platiť sankciu 14 miliónov eur a následnú pokutu z omeškania. Bolo to krátko po tom, ako pohľadávku kúpila cyperská schránka Lemikon podnikateľa Vítka blízkeho finančnej skupine J&T. Lemikon požadoval od štátu spolu s penále 66 miliónov eur. 

Napriek dlhodobému presvedčeniu rezortných právnikov, že sa platba nemá uskutočniť, prišiel zrazu proaktívny príkaz peniaze na Cyprus poslať.

Bolo to v čase, keď musel Počiatek vysvetľovať aj ďalšiu kauzu. V lete 2008 sa krátko pred zverejnením konverzného kurzu slovenskej koruny na euro objavil na jachte J&T počas pretekov Formuly 1 v Monaku. Investičné inštitúcie finančnej skupiny vtedy na tom zarobili stovky miliónov korún. Hovorilo sa o takzvanom insider tradingu a možnosti, že im Počiatek zverejnil prísne tajné informácie o konverznom kurze koruny a eura, čo on sám poprel.

Peniaze uleteli na Cyprus

Slovensku vtedy zachránil peniaze český novinár Miroslav Motejlek, ktorý sa orientuje v českom biznisovom zákulisí a včas zverejnil informáciu o tajnom finančnom vyrovnaní a plánovanom prevode dvoch miliárd korún (66 milónov eur).

Vtedy sa zaktivizovala opozícia a na čele s vtedajším podpredsedom SDKÚ Ivanom Miklošom a prevody zablokovala. Na cyperský účet však stihla odísť približne pätina dohodnutej sumy, teda 13 miliónov eur.

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka rozsudok zastavil mimoriadnym dovolaním na Najvyššom súde SR.

Extrémna dôležitosť, prečo sa kauza dala vyšetriť len v čase, keď ministerstvo neovládajú nominanti Smeru, súvisí aj s hlbšími okolnosťami.

Harabin vtedy dvakrát pozmenil obsadenie dovolacieho senátu najvyššieho súdu, keď vymenil troch sudcov. Ak by to bol signál, „s kým sa treba dohodnúť“, nevyzeralo by to inak. Tipos, ktorý zastupoval už nebohý zavraždený advokát Ernest Valko, mal dvojitú taktiku. Valko sa v prvom rade snažil vyhrať samotný súdny spor v merite veci. Ak by to nevyšlo a súd by vydal absurdné rozhodnutie v prospech oligarchie v pozadí (čo sa vzhľadom na harabinovské rošády v senáte očakávalo), v pláne bolo následne na ústavnom súde spochybniť vymenených sudcov v senáte. Aj proti nim totiž Valko podával námietky.

Zároveň si pripravoval aj plán, v ktorom by Tipos po prehratom spore išiel do likvidácie, v ktorej by podľa konkurzného zákona bol veriteľom štát. Cieľom tejto stratégie bolo urobiť z firmy bezcennú schránku, z ktorej by veriteľ získal maximálne zopár miliónov z hodnoty jeho budovy a hnuteľného majetku. Najväčšia hodnota Tiposu spočíva v licencii na prevádzkovanie hazardných hier, s ktorou však štát narába autonómne a bez ohľadu na súdne spory. Môže ju Tiposu odobrať a udeliť novej štátnej lotériovej firme.

Akoby si Počiatek (alebo jeho ľudia na ministerstve) boli týchto okolností vedomí. Jeho dohoda s Lemikonom obsahovala aj zábezpeku proti tomu, aby sa štát takýmto spôsobom dokázal ochrániť. Okrem toho bolo otázne, či by sa manéver s likvidáciou vôbec oplatil. Lemikon totiž vyplatenú sumu 400 miliónov korún nepovažoval za splátku z dvoch miliárd korún, ale za pokutu.

Záhadná Počiatkova zmluva totiž obsahovala aj presne 400 miliónovú pokutu za každé jednotlivé porušenie povinnosti spoločnosti Tipos. Lotériová spoločnosť ani Počiatkovo ministerstvo proti tomuto kroku Lemikonu nič nenamietali, čo by mohlo znamenať formálne uznanie záväzku. 

Zásadný zvrat postojov právnikov a úradníkov rezortu by si žiadal ich vypočutie a vysvetlenie, ako k dotyčným „posunom“ názorov a právnych postojov vo vnútri rezortu vôbec prišlo a akým spôsobom mohli byť motivované zhora. Kto s týmto nápadom prišiel? Ako sa to udialo? Aké použili argumenty? Angažoval sa priamo Počiatek osobne?

Aj to je dôvod, prečo sa podobná kauza dá vyšetriť a "odstíhať" výlučne počas obdobia, keď rezort nie je ovládaný nominantami strany, ktorá Počiatka chráni.

Nahrávka s Trnkom

Apropo, o prípade sa Počiatek žoviálne, vulgárne a s veľkým smiechom rozprával aj s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom – ktorý pritom v roku 2008 podával mimoriadne dovolanie. Ten si svojich kamarátov nahrával zariadením ukrytým v šperkovnici. Nahrávka sa ocitla v archíve Trnkovho neformálneho šéfa, odsúdeného Mariana Kočnera, a na verejnosť sa dostala po jeho zadržaní v novembri 2019.

Počiatek žiadal Trnku o pomoc, aby na verejnosti prípad nevyzeral veľmi okato. „Potrebujeme, aby si to... ako to povedať tak, aby sme v tom nevyzerali my ako ko***i. Mohol by si nám nejaký marketing trošku spraviť.“ Trnka Počiatkovi radil, ako dlho môže v prípade rozhodovať Najvyšší súd SR. Počiatek sa ho pýta, či by sa to nedalo natiahnuť „do volieb“.

Počiatek sa na rovnakej nahrávke okrem iného rehoce aj na tom, ako exšéf SNS Ján Slota „oholil“ ešte aj Roberta Fica. „Ten ko**t sa s tým až tak nej**al,“ smial sa Počiatek a opísal, ako jeho ľudia predali emisie za vyše dve miliardy eur.