Rezort financií plánuje šetriť, v hre môže byť aj zvýšenie daní

Hovorí sa aj o okresávaní živnostníkov, respektíve o obmedzení paušálnych výdavkov. No ani v tomto smere nie je ešte nič potvrdené a dohodnuté. „Ak by vláda s takýmto návrhom prišla, samozrejme, že by to znamenalo zvýšenie daňového zaťaženia pre živnostníkov využívajúcich paušálne výdavky,“ komentovala prezidentka Podnikateľskej aliancie Slovensko Radoslava Pobjecká.

Ako skonštatoval analytik z INESS Radovan Ďurana, všetky dane, niektoré vo väčšej a niektoré v menšej miere, nakoniec dopadnú na bežného človeka. „Nie je možné budovať štát s vysokými výdavkami bez toho, aby to nakoniec nefinancoval aj bežný občan. Ak sa bežní občania chcú vyhnúť zvyšovaniu daní, musia od vlády žiadať znižovanie výdavkov, ktoré v uplynulých rokoch rástli príliš rýchlo. To však tiež znamená, že prídu o niektoré dávky, ktoré dnes štát poskytuje. Obed zadarmo neexistuje,“ povedal pre SITA Ďurana.

Podľa Pobjeckej je veľmi pravdepodobné, že príde k preradeniu niektorých tovarov a služieb zo znížených sadzieb do sadzby základnej. Prípadne k prehodnoteniu uplatňovania viacerých sadzieb.

„Treba pripomenúť, že bola jednotná sadzba DPH na úrovni 19 percent a všetko fungovalo. Nemal by podľa nás nastať zásadnejší problém, ak by sa súčasné viaceré sadzby zjednotili. Ideálne je však konsolidáciu realizovať prostredníctvom obmedzenia výdavkov, už menej dobré cez nepriame dane a najhoršou cestou je zvyšovanie priamych daní,“ povedala pre SITA Pobjecká.

Už v programovom vyhlásení nás vláda „potešila“ zámerom zvýšiť takzvanú daňovú spravodlivosť. To v jej slovníku znamená podľa Ďuranu zdaniť viac bohatých. V rozpočtovom pláne to upresnila na zavedenie novej sadzby dane z príjmov 30 percent, ktorá postihne príjem zamestnancov zarábajúcich viac ako 7 750 eur a sadzby 35 percent, ktorá doľahne na príjem zamestnancov nad 9 950 eur mesačne.

Návrh akoby podľa Ďuranu vychádzal z predpokladu, že na Slovensku je progresivita zdanenia nízka. „To je však omyl, ktorý vychádza zo zjednodušujúceho pohľadu na zdaňovanie. Na Slovensku totiž štát nezdaňuje príjmy len daňou z príjmu, ale aj odvodmi na sociálne poistenie,“ objasnil.

Progresivitu zdanenia teda nie je podľa neho možné hodnotiť izolovane len pohľadom na daň z príjmu. Zamestnanec so mzdou 9-tisíc eur zaplatí na dani z príjmov 14 percent z jeho ceny práce, ale odvodová daň k tomu pridá ďalších 16 percent, čo spolu tvorí 30-percentnú daň, z ktorej nedostane žiadne protiplnenie.

„Zavedením vyšších progresívnych sadzieb dane z príjmov vláda motiváciu k úniku talentov ešte zvýši, čím poškodí budúci ekonomický rast. Tieto talenty pritom zúfalo potrebujeme, ak sa má ekonomika posúvať ďalej od skladania áut,“ dodal Ďurana.

(sita)