Odvolávaním opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS) vláda prekrýva svoju neschopnosť postaviť kvalitný program na konsolidáciu verejných financií, povedal predseda kresťanských demokratov Milan Majerský pre TASR TV.
Dodal, že opozičné strany ešte stále dúfajú, že k odvolaniu opozičného predstaviteľa z vedenia Národnej rady SR napokon nepríde.
„Je to o základných demokratických princípoch. Máme tu 34 rokov slobody a demokracie a zrazu niekto povie, že sa mu nepáči tento konkrétny podpredseda NR SR zo strany opozície, tak ho ideme odvolať,“ konštatoval Majerský.
Dôvody na odvolanie, ktoré prezentujú vládne strany, teda čerpanie štátnych dotácií osobami blízkymi Šimečkovi v posledných rokoch, Majerský za relevantné nepokladá. „O tom, ktorý projekt má alebo nemá dostať podporu od štátu, má rozhodovať jeho kvalita,“ vyhlásil predseda KDH.
Opozičné strany podľa neho už rokujú o krokoch, ktorými by dali najavo svoj nesúhlas v prípade, že Šimečku vládna koalícia z funkcie podpredsedu parlamentu odvolá.
Majerský zopakoval, že ak koaličné strany dlhodobo nebudú schopné zvoliť predsedu parlamentu, opozícia navrhne vlastného kandidáta. Aktuálne je podľa neho v opozícii zhoda na mene Františka Mikloška (KDH).
Pripomenul, že na rozdiel od vládnych strán opozíciu nespája žiadna „opozičná zmluva“ a ak sa opozícia vie zjednotiť na jednom mene, mala by to dokázať aj vládna koalícia.
Na otázku, či by sa opozícia nevedela na mene Mikloška zhodnúť aj v prípade, že sa uvoľní post opozičného podpredsedu parlamentu, predseda KDH reagoval, že o tejto téme v opozícii nerokovali. „V tomto bode ešte nie sme,“ upozornil s tým, že Šimečka je stále podpredsedom parlamentu.
Podľa Majerského má odvolávanie Šimečku prekryť fakt, že Slovensku hrozí konsolidácia verejných financií formou zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Takéto opatrenie by podľa neho znamenalo, že konsolidáciu zaplatia všetci občania, keďže sa prejaví na koncových cenách v obchodoch.
„To nebude opatrenie, ktoré zaviaže vládu a ministerstvá, aby si utiahli opasok a pripravili konsolidáciu tak, ako má byť,“ povedal.
V júli KDH predstavilo svoje priority v oblasti možných ústavných zmien. Týkali sa výhrady vo svedomí, posilnenia práva rodičov ovplyvňovať vzdelávanie ich detí v súlade s ich presvedčením, zákazu surogátneho materstva, doplnenia poistky pred zneužívaním skráteného legislatívneho konania, rozšírenia generálnej prokuratúry o osobitné oddelenia pre boj proti terorizmu a proti korupcii, spravodlivejšieho volebného systému, posilnenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a podpory podnikania.
„Týchto osem priorít je možno aj nadčasových a v dnešnej dobe bytostne dôležitých,“ povedal Majerský s tým, že KDH bude pokračovať v snahe presadiť ich do ústavy.
(tasr)