Preskočiť na obsah
  |  

Ropa z Ruska bude v maďarskom vlastníctve už od hraníc Bieloruska s Ukrajinou

Doposiaľ Budapešť nadobúdala vlastnícke práva na kúpenú ropu až na ukrajinsko-maďarskej hranici. Môže tak ísť o predvídateľné riešenie aj z dlhodobého hľadiska, povedal v rozhovore pre portál index.hu generálny riaditeľ skupiny MOL Zsolt Hernádi.

Šéf konzorcia pripomenul, že 9. septembra bola dosiahnutá dohoda, podľa ktorej sa ruská ropa bude aj naďalej dodávať ropovodom Družba. „Tým, že ropa prichádza do Maďarska cez vojnou zničenú krajinu, znášame isté riziko, pretože ruskí dodávatelia už nenesú všetko riziko, keďže MOL vystupuje ako vlastník určitých množstiev,“ dodal.

Dobrou správou podľa neho je, že ruskí a ukrajinskí obchodní partneri prejavujú záujem o dlhodobé udržanie dodávok, a poznamenal, že nové dohody sú v súlade so všetkými právnymi predpismi Európskej únie i Ukrajiny.

„Aj Únia chápe, že v strednodobom horizonte Maďarsko a Slovensko nemajú inú reálnu možnosť, než východnú dopravnú cestu, preto boli tieto dodávky oslobodené od sankcií,“ dodal. Ak by sa podľa neho dodávky ruskej ropy teraz zastavili, súčasný systém by skolaboval a celý región by bol „zrazený na kolená“.

Spoločnosť MOL v pondelok oznámila, že s dodávateľmi ropy a prevádzkovateľmi ropovodov uzavrela dohody zamerané na zabezpečenie pokračujúcej prepravy ropy ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko.

Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás 22. augusta povedal, že existuje veľká šanca, že spoločnosť MOL bude schopná uzavrieť príslušné dohody, aby neboli blokované dodávky ropy do Maďarska cez Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Ak USA povolia Kyjevu použitie zbraní dlhého dosahu, Kremeľ odpovie, povedal Peskov

Na dôvažok dodal, že ruským predstaviteľom sa nepáči, ak sa meno prezidenta Vladimira Putina používa vo vnútropolitickom boji v Spojených štátoch.

Rusko primerane odpovie, ak Spojené štáty povolia Ukrajine zasahovať ciele hlboko v Rusku raketami dlhého doletu ATACM, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúr Reuters a AFP.

Kremeľský hovorca možnú reakciu Moskvy bližšie nešpecifikoval. Dodal, že samotná ruská ofenzíva na Ukrajine je odpoveďou na západnú podporu Kyjeva. Podľa Peskova to vyzerá tak, že Washington sa už pre takýto krok rozhodol.

Kremľu sa tiež nepáčil spôsob, akým sa zmieňovalo Putinovo meno počas predvolebnej debaty medzi americkými prezidentskými kandidátmi Kamalou Harrisovou z Demokratickej strany a republikánom Donaldom Trumpom, citovala Peskova Reuters.

Putinovo meno sa používa v rámci vnútroštátneho politického boja v USA, „a to sa nám naozaj, naozaj nepáči“, povedal hovorca novinárom. Ďalej uviedol, že Spojené štáty majú voči Rusku nepriateľský postoj a Kremeľ dúfal, že sa kandidáti takýchto odkazov na Putina zdržia.

Biely dom minulý týždeň povedal, že Putin by sa mal prestať vyjadrovať k americkým prezidentským voľbám po tom, ako ruský prezident zjavne ironicky vyhlásil, že uprednostňuje Kamalu Harrisovú a jedným z dôvodov je jej „nákazlivý“ smiech.

(tasr)

  |  

Kmec poprel blokovanie eurofondov. Tému právneho štátu chce zhodiť zo stola do niekoľkých mesiacov

Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec bol v utorok spolu s ministrami Richardom Takáčom a Tomášom Tarabom na pracovnej ceste v Bruseli. Údajné zmrazovanie eurofondov podľa neho neriešili.

Peter Kmec po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že riešil najmä otvorené témy v rámci piatej žiadosti o platbu z plánu obnovy, ktorú Slovensko podľa jeho slov mieni odoslať koncom tohto roka. Dodal, že išlo najmä o otázku krajinného plánovania a tiež výkupu pozemkov v národných parkoch.

Štvrtá platba by sa mala podľa Kmeca uskutočniť v najbližších týždňoch.

Komisia podľa neho ešte má po prázdninách, keď bolo okolo témy právneho štátu na Slovensku pomerne ticho, „určité otvorené otázky, čo sa týka novelizácie Trestného zákona“.

Dodal, že prebieha komunikácia na najvyšších úrovniach medzi Bruselom a ministerstvom spravodlivosti, pričom sa dolaďujú tri základné oblasti. Prvou je podľa Kmeca "otázka textu novelizácie Trestného zákona, ktorá sa týka ochrany finančných záujmov (EÚ)", kde by malo dôjsť k úprave počas septembrovej schôdze.

Podľa Kmeca sú otvorené aj detaily „ohľadom premlčacích lehôt a sadzieb v Trestnom zákone, ktoré by mali byť ešte viac harmonizované s požiadavkami Európskej únie v oblasti ochrany finančných záujmov“.

Je to podľa neho krok, aby Slovensko mohlo pristúpiť k revízii niektorých cieľov v rámci plánu obnovy, ktoré sú nerealizovateľné. Ako príklad uviedol výkup súkromných pozemkov v národných parkoch.

Zároveň sa vyjadril, že Európska komisia neplánuje zmrazovať prostriedky z fondov EÚ. Doplnil, že o tom informoval aj samotný orgán.

Kmec chce debatu s Bruselom ohľadom právneho štátu uzavrieť a zmiesť zo stola do niekoľkých mesiacov.

(sak)

  |  

Opozícia chce odvolať Zuzanu Dolinkovú. Má dostatok hlasov na zvolanie mimoriadnej schôdze

Medzi dôvodmi na jej odvolanie sú možnosť prepadnutia eurofondov či situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP).

Opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) na stredajšej tlačovej konferencii uviedli, že získali dostatok hlasov na zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze, kde sa pokúsia odvolať súčasnú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD).

Podľa poslanca za PS Oskara Dvořáka existuje viacero dôvodov, pre ktoré chce celá opozícia odvolať ministerku. Ako prvý dôvod uviedol kritickú situáciu na kardiologickom oddelení v trenčianskej nemocnici, kde podľa PS skolabovalo celé oddelenie. Dvořák tvrdí, že Zuzana Dolinková celú situáciu okolo nemocnice bagatelizuje.

Medzi dôvodmi jej odvolania spomenul aj možnosť prepadnutia eurofondov či situáciu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ktorá je opäť v strate až 150 miliónov eur, pritom ešte v minulom roku bola v zisku 8 miliónov eur.

KDH podporuje odvolanie ministerky, pretože podľa vyjadrenia strany nezvláda svoj post. Poslanec Peter Stachura za KDH vyhlásil, že Dolinková robí vo svojom rezorte len samé chyby, pritom má dobré podmienky na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

Povedal, že ministerstvo má oproti minulému roku k dispozícii o jednu miliardu eur viac. Spomenul tiež stratu vo VšZP a záverom vyzval Zuzanu Dolinkovú, aby sama odstúpila. „Nie je hanbou si priznať, že to nezvládam," odkázal jej.

Rovnako SaS upozornila na situáciu v trenčianskej nemocnici aj finančný deficit VšZP. Medzi ďalšími dôvodmi strana uviedla absenciu vízie slovenského zdravotníctva, omeškanie Plánu obnovy a neriešenie situácie s ambulantnými lekármi.

(mep)

  |  

Vláda prekrýva neschopnosť konsolidovať odvolávaním lídra opozície, tvrdí šéf KDH

Odvolávaním opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS) vláda prekrýva svoju neschopnosť postaviť kvalitný program na konsolidáciu verejných financií, povedal predseda kresťanských demokratov Milan Majerský pre TASR TV.

Dodal, že opozičné strany ešte stále dúfajú, že k odvolaniu opozičného predstaviteľa z vedenia Národnej rady SR napokon nepríde.

„Je to o základných demokratických princípoch. Máme tu 34 rokov slobody a demokracie a zrazu niekto povie, že sa mu nepáči tento konkrétny podpredseda NR SR zo strany opozície, tak ho ideme odvolať,“ konštatoval Majerský.

Dôvody na odvolanie, ktoré prezentujú vládne strany, teda čerpanie štátnych dotácií osobami blízkymi Šimečkovi v posledných rokoch, Majerský za relevantné nepokladá. „O tom, ktorý projekt má alebo nemá dostať podporu od štátu, má rozhodovať jeho kvalita,“ vyhlásil predseda KDH.

Opozičné strany podľa neho už rokujú o krokoch, ktorými by dali najavo svoj nesúhlas v prípade, že Šimečku vládna koalícia z funkcie podpredsedu parlamentu odvolá.

Majerský zopakoval, že ak koaličné strany dlhodobo nebudú schopné zvoliť predsedu parlamentu, opozícia navrhne vlastného kandidáta. Aktuálne je podľa neho v opozícii zhoda na mene Františka Mikloška (KDH).

Pripomenul, že na rozdiel od vládnych strán opozíciu nespája žiadna „opozičná zmluva“ a ak sa opozícia vie zjednotiť na jednom mene, mala by to dokázať aj vládna koalícia.

Na otázku, či by sa opozícia nevedela na mene Mikloška zhodnúť aj v prípade, že sa uvoľní post opozičného podpredsedu parlamentu, predseda KDH reagoval, že o tejto téme v opozícii nerokovali. „V tomto bode ešte nie sme,“ upozornil s tým, že Šimečka je stále podpredsedom parlamentu.

Podľa Majerského má odvolávanie Šimečku prekryť fakt, že Slovensku hrozí konsolidácia verejných financií formou zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Takéto opatrenie by podľa neho znamenalo, že konsolidáciu zaplatia všetci občania, keďže sa prejaví na koncových cenách v obchodoch.

„To nebude opatrenie, ktoré zaviaže vládu a ministerstvá, aby si utiahli opasok a pripravili konsolidáciu tak, ako má byť,“ povedal.

V júli KDH predstavilo svoje priority v oblasti možných ústavných zmien. Týkali sa výhrady vo svedomí, posilnenia práva rodičov ovplyvňovať vzdelávanie ich detí v súlade s ich presvedčením, zákazu surogátneho materstva, doplnenia poistky pred zneužívaním skráteného legislatívneho konania, rozšírenia generálnej prokuratúry o osobitné oddelenia pre boj proti terorizmu a proti korupcii, spravodlivejšieho volebného systému, posilnenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a podpory podnikania.

„Týchto osem priorít je možno aj nadčasových a v dnešnej dobe bytostne dôležitých,“ povedal Majerský s tým, že KDH bude pokračovať v snahe presadiť ich do ústavy.

(tasr)

  |  

Hrozba terorizmu nezmizla, vyhlásil Fiala na výročie pádu Dvojičiek

Nelegálnu migráciu do Európy je podľa českého premiéra Petra Fialu nevyhnutné zastaviť a v boji s radikálnym islamom, naopak, nepoľaviť. Napísal to v stredu na sieti X pri spomienke na 23. výročie teroristických útokov v New Yorku a Washingtone.

„Na dnešok pripadá smutné výročie teroristických útokov z 11. septembra 2001. Ako ukazujú nedávne udalosti u našich susedov, ani po 23 rokoch hrozba terorizmu nezmizla,“ uviedol Fiala.

Myslel tým zrejme sériu nedávnych útokov v Nemecku, z ktorých najkrvavejší sa odohral 23. augusta v meste Solingen v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Sýrčan (26) tam nožom zabil dvoch mužov a jednu ženu a ďalších osem osôb zranil. K útoku sa potom prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.

Predseda českej vlády v príspevku dodal, že bezpečnosť českých občanov je preňho prioritou, chce preto pokračovať v doterajších krokoch, ako ich chrániť.

„Musíme zastaviť nelegálnu migráciu do Európy a nepoľaviť v zápase s radikálnym islamom. Nenávisť a teror nemajú v našej krajine miesto,“ napísal český premiér.

V reakcii na útok v Solingene začali nemeckí politici medzistranícku diskusiu o migrácii a bezpečnosti. Vláda Olafa Scholza koncom augusta navrhla prísnejšie pravidlá nosenia nožov na verejnosti, obmedzenia finančných dávok pre „žiadateľov o azyl“ a väčšie právomoci polície pri riešení podozrení z islamistických hrozieb.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok oznámila, že Nemecko obnoví pasové kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Cieľom tohto kroku je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby zo strany islamistických a cezhraničných zločineckých organizácií.

(tasr)