Historický úspech, hodnotí premiérový postup na MS šéf volejbalistov Marek Rojko
Slovenským volejbalistkám pomohla k prieniku na majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia na budúci rok v Thajsku, okrem dobrých výkonov v uplynulom období aj zmena kvalifikačného systému. Miestenky na svetový šampionát sa totiž už nezískavajú na kvalifikačných turnajoch. Slovenky postúpili na základe svetového rebríčka, v ktorom im patrí 28. miesto.
Svetový šampionát bude športovým vrcholom pre našu úspešnú generáciu volejbalistiek, ktorá mnoho fanúšikov oslovila výkonmi na majstrovstvách Európy v roku 2019, ktoré hostilo aj Slovensko, a na vlaňajšom podujatí EuroVolley obsadila desiate miesto.
Historicky prvý postup našej seniorskej volejbalovej reprezentácie na majstrovstvá sveta potešil aj prezidenta Slovenskej volejbalovej federácie Mareka Rojka. Ten sa nedávno stal aj viceprezidentom Európskej volejbalovej konfederácie a je tiež členom Správnej rady Medzinárodnej volejbalovej federácie. Skúsený funkcionár verí, že prienikom na svetový šampionát sa úspechy ženského národného tímu neskončia.
Čo znamená postup na majstrovstvá sveta pre slovenský volejbal?
Historický výsledok, historický úspech, emócie. Za celé fungovanie Slovenskej republiky sa to žiadnemu seniorskému tímu nepodarilo. Keď si zrátame účasti iných kolektívnych športov – a odmyslíme si hokej a futbal – z tých halových, indoorových a olympijských, tak tých účastí na majstrovstvách sveta má každý tak po jednej. Nám to chýbalo. Pre nás je to aj určité zadosťučinenie za posledné roky, ktoré sme do volejbalu investovali, alebo za prácu hráčok a realizačného tímu.
Jedným z ďalších cieľov je teraz pravdepodobne účasť v olympijskej kvalifikácii, kde sa prebojuje 24 najlepších tímov svetového rebríčka.
Pred dvoma mesiacmi sme ešte boli 24. alebo 25. Ten rebríček je taký, ako vo futbale, že sa získavajú a strácajú body každým zápasom. My sme boli jedni z tých, čo nehrali kvalifikáciu na európsky šampionát, lebo sme naňho postúpili priamo a tie tímy, ktoré ju hrali, získali body, takže nás preskočili. Výkonnostne sme, povedzme, medzi tým 22. a 29. miestom. Horšie si myslím, že nie. Smerom vyššie sú tam zase veľké bodové rozdiely. V sezóne 2025/2026 budeme bojovať o to, aby sme mohli hrať kvalifikáciu. Myslím si, že na ňu reálne športovo máme. Ťažko povedať takto dopredu, či sa to podarí, ale sme tak blízko, ako sme doteraz nikdy neboli. Keď majstrovstvá sveta a Európy v roku 2026 spojíme, a odohráme ich aspoň normálne, tak si myslím, že šancu na kvalifikáciu máme veľkú.
O postup na majstrovstvá sveta sa už nehrá štandardná kvalifikácia, ale postupuje sa na základe umiestnenia v svetovom rebríčku, je to podľa vás spravodlivejšie?
Pýtalo sa ma na to už veľa ľudí. Niektorí ten úspech trošku znižovali, lebo že „veď ste nemali kvalifikáciu“, ale u nás je kvalifikácia každý jeden zápas počas toho obdobia, kedy sa to zrátava. Tento nový systém, kde sú zrušené kvalifikácie, platí od 1. januára 2022. To znamená, že funguje tretí rok. Ťažšie je to v tom, že neovplyvníte výsledky súperov niekde okolo vás, keď sú z iného kontinentu, lebo okrem majstrovstiev sveta nemáte šancu s nimi hrať.
Napríklad Portoriko je šestnáste na svete a ja si dovolím tvrdiť, že na nich máme. Ďalej africké tímy, Keňa je pred nami (na 22. priečke, pozn.), ale určite ju budeme vedieť poraziť. To sú tie rozdiely, takže nehovorím, že to je ľahšie alebo ťažšie, ale je to asi spravodlivejšie v tom, že každý medzinárodný zápas musíte hrať naplno, aby ste ho vyhrali. Rozhoduje aj ako prehráte alebo ako zvíťazíte. Dokonca je rozdiel v bodoch, či je to 3:1, 3:2, 0:3 alebo 2:3. Každý set má svoju hodnotu v určitých stotinách a desatinách. Z tohto pohľadu je to asi v poriadku.
Tento systém má však aj svoje úskalia...
Je tam taká jedna anomália. Uvediem napríklad Chorvátsko. To je v rebríčku pod nami, ale je to pritom špičková reprezentácia. Ide o to, že ako keby dostanete trest za to, že postúpite do vyššej súťaže a keď tam prehráte, lebo je na vás veľmi silná, tak klesnete. Je otázne, či by nemala byť nejaká bonifikácia, že keď ste v najvyššej svetovej súťaži, tak dostanete plus 50 bodov a potom nech vám to odrátavajú. Je to na debatu. Myslím si, že aj budeme o tom debatovať vo svetovej federácii na správnej rade.

Do svetového šampionátu zostáva ešte rok, čo vás teraz čaká?
Momentálne sme v situácii, že budeme asi dva mesiace pripravovať našu účasť na majstrovstvách sveta. To znamená, že hneď po žrebe budeme kontaktovať súperov, organizátora, myslím si, že do konca novembra budeme vedieť logisticko-finančno-organizačné podmienky.
Ovplyvní postup na šampionát aj prípravu?
Družstvo začne sezónu určite niekde v prvej polovici mája a toto bude jej vyvrcholenie na prelome augusta a septembra. Máme už rámcovo zhruba zadané, ako to bude vyzerať. Potrebujeme skúsiť zohnať aj nejakých súperov z inej volejbalovej školy. Špeciálne Ázia a Južná Amerika sú úplne iný štýl. To by sme radi tomu družstvu dali, lebo s takým nejakým súperom sa určite stretneme aj na majstrovstvách sveta. Čaká nás Európska liga, to je veľmi dôležité podujatie. Pre ľudí, ktorí nevedia, čo to znamená, je to súťaž na úrovni Ligy národov vo futbale. Hrajú tam európske družstvá rebríčkovo od deviateho po dvadsiate miesto. Tam sa znovu získavajú a strácajú body do rebríčka, takže je to zase smerom k ďalším cieľom.
Čo sa týka umiestnenia na majstrovstvách sveta, čo by vás potešilo?
Určite postup zo skupiny. Dvaja postupujú priamo do osemfinále, to si myslím, že by bol obrovský úspech. To však závisí aj od skupiny, ktorú dostaneme. Sám som na ňu zvedavý.
Svetový šampionát bude aj pomyselným vrcholom pre jednu silnú generáciu hráčok. Kedy sa začali budovať základy tohto úspechu? Bolo to na domácom európskom šampionáte pred pár rokmi?
Myslím si, že ešte trošku skôr. Zhruba od roku 2016, keď táto generácia ročníkov narodenia 1992, 1993 vošla do ženskej reprezentácie ako skupina desiatich hráčok a potom mali pred sebou celú túto etapu. Je to teda nejakých osem rokov. Po majstrovstvách Európy doma v roku 2019 začala taká menšia prestavba a doplnenie mladších hráčok. Teraz máme tú výhodu, že keď nám aj tri alebo štyri hráčky na budúci rok skončia, čo sa pokojne môže stať, keďže chcú mať deti a tak ďalej, tak nás to zabolí, ale nie až tak, aby sme mali obrovský výkonnostný úpadok. Pretože už tri roky zapracovávame do družstva ďalšie mladé hráčky.
Čiže budúcnosť slovenského volejbalu je svetlá?
Stopercentne. V ženskej zložke sa o to neobávam. Muži sú v trošku inej situácii, ale celosvetovo. Čo sa týka ženskej reprezentácie a ženského volejbalu, určite.
Hovorí sa, že by sa na Slovensku mohli uskutočniť majstrovstvá Európy v roku 2028, do akej miery je to reálne a ako blízko k tomu sme?
Ešte sa vôbec nezačali procesy výberového konania organizátorov, takže dnes vám neviem povedať, ako je to blízko alebo ďaleko. Je to určite, aj v spolupráci so štátom, bližšie, ako by to bolo pred dvoma rokmi, aj preto, že zväz je dnes v dobrej kondícii, je oddlžený a môžeme sa o takéto veci reálne zaujímať. Je to teda určite bližšie, ako keby ste mi dali túto otázku pred niekoľkými rokmi.