Koniec progresívneho kapitalizmu? Veľké korporácie sa zľakli jeho dôsledkov

Vo svojej dobe najväčšia hviezda NBA a tvár firmy Nike, ktorá po ňom pomenovala rad športovej obuvi, preukázala veľkú dávku pragmatického podnikateľského myslenia. Vždy sa našli kritici, ktorí mali pocit, že svojou apolitickosťou Jordan nejako zlyhal. Ten si však stojí za svojím. V dokumentárnom seriáli Posledné predstavenie (The Last Dance) potvrdil, že onú vetu naozaj povedal, a zopakoval by ju vraj znova.

Jordanovský pragmatizmus bol dlho spoločnou ideológiou veľkých nadnárodných firiem. Zaujať vyhranené politické stanovisko znamenalo naštvať časť zákazníkov, ktorí by sa mohli rozhodnúť odísť ku konkurencii. Tento étos sa však pomaly začal rozpadávať.

Už nie peniaze, ale zlepšovanie sveta

Prvou významnou udalosťou bol Global Compaq Leader Summit v roku 2004, na ktorom vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan vyzval na zmenu paradigmy v uvažovaní o vládnutí, biznise a sociálnom aktivizme. Tento samit sa považuje za začiatok hnutia ESG – Environmental, social and government, teda životné prostredie, sociálna oblasť a správa vecí verejných. Mal to byť nový spôsob uvažovania o podnikaní. Po novom sa tak firmy nemali zodpovedať iba svojim akcionárom, a teda sústrediť sa na generovanie zisku, ale aj „zúčastneným stranám“, ako sú zamestnanci, zákazníci a verejnosť. Cieľom už neboli peniaze, ale zlepšovanie sveta.

Myšlienka získala na popularite po finančnej kríze v roku 2008. Verejnosť z nej vinila dravé nadnárodné firmy. Prihlásenie sa k ESG bol jednoduchý spôsob, ako ukázať, že vám už nejde iba o zisk, ale o dobro celej spoločnosti. Firmy začali publikovať správy o svojej uhlíkovej stope, podporovať dobročinné projekty, hlásiť sa k inklúzii, diverzite a podpore menšín.

S tým súvisí zrodenie súvisiaceho princípu DEI (diversity, equity and inclusion, čiže rozmanitosť, rovnosť a začlenenie). Pričom slovo equity znamená rovnosť výsledkov, rovnosť šancí označuje slovo equality. Americké firmy začali zavádzať protirasistické školenia, podporovať pochody hrdosti a ďalšie aktivity súvisiace s LGBT, dosadzovať ľudí podľa farby kože či pohlavia, nie podľa schopností.

Z ESG a DEI sa stal veľký biznis, okolo ktorého sa motá nespočetné množstvo konzultantov, poradenských spoločností a aktivistov. Stali sa základmi progresívneho kapitalizmu, keď si takmer nemôžete kúpiť plechovku s nápojom bez toho, aby sa na vás vrhla nejaká poučujúca správa. Tak to vyzeralo ešte pred pár mesiacmi. Množia sa však dôkazy, že tento firemný aktivizmus dosiahol vrchol a je na ústupe.

Ďalej už nie

Na konci augusta uniklo interné memorandum automobilky Ford, že už ďalej nebude uplatňovať kvóty pri nábore zamestnancov, rovnako sa napríklad už nechce zúčastňovať na komentovaní polarizujúcich spoločenských tém. Nebude sa už ďalej zúčastňovať ani na „indexe podnikovej rovnosti“ v rámci kampane za ľudské práva, čo je každoročne organizovaný prieskum posudzujúci politiky, praktiky a výhody týkajúce sa LGBT zamestnancov.

Pridal sa výrobca traktorov John Deere. „Nebudeme sa už zúčastňovať na externých spoločenských alebo kultúrnych prehliadkach, festivaloch alebo podujatiach, nebudeme ich ani podporovať,“ píše sa v júlovej správe. Oznámil aj „kontrolu všetkých školiacich materiálov a zásad, ktoré nariadila spoločnosť s cieľom zabezpečiť, aby neobsahovali sociálne motivované oznámenia a zároveň boli v súlade s federálnymi, štátnymi a miestnymi zákonmi“. Potvrdil, že „v rámci podniku existencia kvót a identifikácia podľa zámen nikdy nebola a nie je politikou spoločnosti“.

Podobné vyhlásenia urobili napríklad aj Harley-Davidson alebo spoločnosť Brown-Forman, vlastniaca značku whisky Jack Daniels.

Nejde iba o tieto firmy. Začiatok uvedeného trendu môžeme nájsť už v minulom roku. V polovici roku 2023 počet inzerovaných pozícií v sektore DEI klesol o 44 percent. Niektoré spoločnosti osekali svoj rozpočet na DEI o 90 percent.

„Vedúci pracovníci spoločností kótovaných na burze v USA sa v období od 1. apríla do 5. júna zmienili o 'environmentálnych, sociálnych a správnych otázkach', 'ESG', 'rozmanitosti, rovnosti a začlenení', 'DEI' alebo 'udržateľnosti' v 575 hovoroch o výsledkoch hospodárenia, čo je o 31 percent menej ako v tom istom období minulého roka,“ písal júni 2023 Wall Street Journal. Svoje DEI tímy zredukovali technologickí giganti ako Google alebo Meta.

Čo sa deje?

Mohutný nástup DEI bol panickou reakciou na zabitie Georgea Floyda políciou v máji 2020. Spojené štáty sa ocitli uprostred veľkých protestov proti policajnému násiliu, ktoré sa zmenili na obvinenie celej krajiny z nenapraviteľného rasizmu. Spoločnosťou sa preliala vlna spytovania si svedomia a hysterických reakcií. Mlčať o tejto problematike sa bralo ako tichý súhlas.

Korporácie, samozrejme, nechceli, aby na nich prišla stigma rasizmu, a vo veľkom sa prihlasovali k DEI a sľubovali sa diverzifikovať. V prvých troch mesiacoch po Floydovej smrti počet inzerovaných DEI pozícií narástol o 123 percent. Z manažéra diverzity sa stala „najžiadanejšia pozícia v Amerike“, povedal pre web Axios Kevin Clayton, šéf diverzity basketbalového tímu Cleveland Cavaliers. V roku 2020 ho vraj naháňal tucet firiem.

O tri roky neskôr sa však prejavili právne a finančné dôsledky. V júni 2023 americký Najvyšší súd vyhlásil pozitívnu diskrimináciu na univerzitách za protiústavnú. Vysoké školy po novom nesmeli prihliadať na etnický a rasový pôvod uchádzačov pri prijímaní nových študentov.

Rozhodnutie síce s najímaním ľudí v biznise nemalo nič spoločné, ale firmy sa aj tak vyľakali. Začali sa báť, že by mohlo poslúžiť ako precedens pri možných žalobách týkajúcich sa diskriminačných praktík pri naberaní nových pracovníkov. Korporácie začali vo veľkom obmedzovať a rušiť všetky programy, ktoré cielili na konkrétne demografické skupiny a čokoľvek, čo by zaváňalo nejakými kvótami.

Po druhé, sú tu finančné tlaky. Po rokoch zúrivého rastu poháňaného lacnými peniazmi vďaka nízkym úrokovým sadzbám sa americký technologický sektor dostal do problémov. Niežeby mu hrozil kolaps, ale rastúce úroky znamenali koniec éry expanzie poháňanej výhodnými pôžičkami.

Technologické spoločnosti museli začať premýšľať, za čo presne utrácajú. Oddelenie DEI bez jasného finančného prínosu bolo prvé na rane. K tomu sa pridal fakt, že USA obchádza strašidlo recesie. Tá síce ešte nenastala, ale americká ekonomika nešliape nejakým závratným tempom a niektoré firmy sa na ňu pripravujú. Ďalšie osekanie DEI je logickým krokom.

V nespočetných článkoch, ktoré lamentujú nad úpadkom princípov DEI, sa opakuje tvrdenie, že rušením týchto oddelení si firmy škodia. Je vraj dokázané, že diverzita je dobrá pre ekonomické zdravie firmy. Alex Edmans, profesor financií na London School of Economics, prišiel s najznámejšou štúdiou o tejto téme a dospel k názoru, že nič také nie je pravda. Buď sa nič také nepotvrdzuje, alebo sa uplatnila pochybná metodika: najskôr sa urobil záver, až potom sa hľadali dáta na jeho podporu.

Edmans uznáva, že diverzita vedie k lepším výkonom. DEI ju však chápe hlavne ako rasovú a pohlavnú rozmanitosť. „Rozmanitosť sa netýka len pohlavia a etnickej príslušnosti, ale aj veku, sexuálnej orientácie, socioekonomického zázemia, pracovných a vzdelávacích skúseností, kognitívneho štýlu a osobnosti.“

Jednoducho povedané, ak máte skupinu ľudí, nepovedie k názorovej rozmanitosti skutočnosť, že majú rôzne odtiene kože. Potrebujete osobnosti s inými životnými skúsenosťami a názormi, to potom podporuje ten typ diverzity, ktorý vedie k lepším finančným výsledkom. To sa však dosahuje oveľa zložitejšie ako nastavením kvót pre ženy a menšiny.

Republikánom a konzervatívcom už politická angažovanosť a večné poučovanie korporácií začali liezť hore krkom. V decembri roku 2023 republikánski kongresmani predvolali predstaviteľov investičných firiem BlackRock a State Street v rámci vyšetrovania, či ich ESG politika neporušuje antitrustové zákony. Štáty ovládané republikánmi schválili zákony obmedzujúce ESG. Texas ohlásil, že sťahuje tri miliardy dolárov, ktoré preň spravoval BlackRock.

Zásadný prešľap

Ozvali sa aj republikánski spotrebitelia, najvýraznejšie v prípade pivovarníckeho konglomerátu Budweiser. Ten nakrútil klip, v ktorom značku piva Bud Light propaguje transgenderový influencer Dylan Mulvaney. To sa ukázalo ako zásadný prešľap.

Bud Light sa tradične prezentoval ako pivo tej „naozajstnej“ drsnej Ameriky. Zákazníci angažovanie Mulvaneya pochopili ako prihlásenie sa k progresívnym hodnotám a začali značku bojkotovať. Predaj sa prepadol až o 26 percent. Cena akcií materskej firmy AB InBev v máji 2023 spadla o 20 percent a Bud Light stratil status najpredávanejšieho piva v USA prvýkrát po dvadsiatich rokoch.

Pre AB InBev je však naozaj desivé, že nešlo o krátkodobý výkyv. Tento rok v júli sa Bud Light prepadol na tretie miesto v rebríčku amerických pív. Osud tejto americkej ikony donútil ostatné spoločnosti zamyslieť sa nad ich aktivizmom.

Firmy hlásia odklon aj od sestry DEI, teda od ESG. Najspektakulárnejšie je to v prípade už spomínaného BlackRocku. Jeho šéf Larry Fink bol najznámejším propagátorom ESG. A zároveň veľmi úspešným, pod jeho vedením firma spravuje majetok v hodnote deväť biliónov dolárov. V januári 2023 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose Fink urobil šokujúce vyhlásenie, firemné lipnutie na ESG stálo BlackRock štyri miliardy dolárov. A keď Fink vo svojom tradičnom liste investorom nespomenul princípy ESG, bol to signál, že BlackRock ich opúšťa.

Nastal teda koniec progresívneho kapitalizmu? Trúbiť na víťazstvo je ešte skoro. Priemysel DEI a ESG sa len tak nevzdá. V marci Forbes hlásil, že viac ako polovica vrcholných manažérov za posledný rok rozšírila aktivity DEI vo firmách, 91 percent z nich tvrdí, že rozhodnutie Najvyššieho súdu na nich nemá vplyv. Je to však predsa len náznak toho, že postup korporátneho progresivizmu nie je nezastaviteľný.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.