Iné národy nazývajú Pannu Máriu inak, napríklad Francúzi Notre Dame – Naša Dáma, Maďari Nagyasszony – Veľká Pani, Poliaci Królowa Polski – Kráľovná Poľska, a východné cirkvi ju titulujú Presvätá, Prečistá, Preblahoslavená a slávna Vládkyňa. A do toho Slováci povedia – našou Paňou je Sedembolestná. Vyvoláva to dojem, ako keby sme boli ubolení a má to charakter azda kresťanského masochizmu, vyžívania sa v bolesti.
Jeden komik raz povedal, že ľudí je oveľa ľahšie rozplakať ako rozosmiať. Nie je to azda tak, že aj my Slováci sa radšej rozplačeme nad vlastnou bolesťou a nad bolesťou spôsobenou inými, než by sme sa mali nadchnúť nejakými novými a radostnými ideálmi? Dobre.
Pozrime sa však na tento problém alebo na túto udalosť, na tento pojem aj z inej strany. Kto je schopný znášať bolesť pre niečo? Študent sa učí po nociach, lebo má za cieľ vzdelanie, titul, postavenie. Športovec drie do úmoru na tréningu, lebo vidí pred sebou medailu a slávu. Človek sa bude trápiť diétou a hladovkou, lebo chce nadobudnúť sebavedomie a obdiv okolia.
Ak mi niečo stojí za utrpenie, tak to urobím. Ak mi niečo nestojí za utrpenie, hneď to opustím, hneď sa bránim, hneď pred tým zutekám.
