Prieskum: Výdavky na deti počas prázdnin boli pre 90 percent rodičov záťažou

Prázdniny sú za nami. Naopak, nový školský rok je v plnom prúde. Práve tieto obdobia patria medzi finančne najnáročnejšie v roku. Letný oddych dal z pohľadu financií dospelým zabrať.

chodzarodina Ilustračná foto: Archív Štandard

Záťaž na peňaženky priznáva 9 z 10 rodičov detí vo veku do 18 rokov. Výdavky však nekončia príchodom nového školského roku. Najväčšia časť rodičov, takmer 39 percent, minula na tento účel sumu medzi 100 a 200 eur. Napriek tomu si vyššie sumy peňazí plánuje vopred a šetrí len štvrtina z nich. Vyplýva to z prieskumu 365.bank.

Ako uvádza hovorkyňa 365.bank Linda Gáliková, letné prázdniny a školský rok sú obdobiami, počas ktorých rodičia pociťujú zvýšený nápor na rodinný rozpočet. Výlety, festivaly, kultúra a ďalšie aktivity pre deti počas prázdnin, ale aj samotný nástup do škôl rodičov stoja nemalé výdavky.

„A preto odporúčame si všetky takéto náklady vopred plánovať, ak sa dá, nakupovať ich, či odkladať si na ne peniaze priebežne a nenechávať to na poslednú chvíľu,“ odporúča Gáliková. Viac ako tri štvrtiny rodičov pritom označujú za najčastejšie letné aktivity svojich potomkov cestovanie a veľmi obľúbenými sú aj kultúrne či športové aktivity alebo letné tábory.

Okrem prázdninových radostí musia rodičia každoročne myslieť aj na začiatok školského roka. Na písacie a kresliace potreby, zošity, obaly, učebnice či pomôcky pritom 39 percent z nich necháva v obchode sumu medzi 100 a 200 eur. Bezmála tretine vystačí stovka a ďalšia necelá tretina vynaloží náklady nad 200 eur. Nákupom výbavy sa však spravidla výdavky na školu zďaleka nekončia.

Za školskú tašku, úbor na telesnú, prezuvky či základné hygienické potreby sa môže čiastka vyšplhať až na niekoľko stoviek eur, nehovoriac o financiách za družinu či obedy alebo príspevok do školského fondu. Rodičia by však mali brať do úvahy aj to, že v porovnaní s minulým rokom ceny školských potrieb výrazne vzrástli.

„Na výdavky spojené s letom a začiatkom školského roka rodičia zvyčajne nemajú odložené peniaze. Najväčšia časť populácie (40 percent) hradí tento typ výdavkov z bežných úspor. Približne tretina zas zo svojich aktuálnych príjmov,“ uzatvára Gáliková.

Zber dát sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos od 30. augusta do 2. septembra 2024 na vzorke 550 respondentov.

(sita)