Nárok na pomoc od štátu po záplavách nemá každý. Získať sa dá tritisíc eur

Čo sa týka následkov povodní, po vyčíslení škôd prichádza potreba ich odstraňovania. Podporu má krajina obdržať aj od Únie, má však aj iné zdroje, z ktorých plánuje pomáhať ako samosprávam, tak aj občanom.

Mesto vyhlásilo mimoriadnu situáciu, voda zaplavila èas Kyneku Povodne v Nitre. Ilustračná snímka. Foto: TASR/ Henrich Mišovič

Pred niekoľkými dňami o humanitárnej pomoci obyvateľom v oblastiach zasiahnutých záplavami informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. „Vďaka nedávnej novele zákona je možné pri odstraňovaní škôd spôsobených živelnými pohromami poskytnúť viac finančných prostriedkov na jednu domácnosť, v prípade potreby aj opakovane. O ďalšie financie na nákup materiálu pre svojich občanov sa môžu uchádzať i samotné obce,“ prezradil.

Vďaka spomínanej novele môže podľa neho štát pomáhať jednoduchšie a rýchlejšie aj samosprávam. „Mestám a obciam vieme poskytnúť sumu vo výške 15-tisíc eur, z ktorej však budú povinne nakupovať materiál a ďalšie veci pre občanov,“ priblížil.

Pomoc jednotlivcom bude doručovaná cez úrady práce na základe podaných žiadostí od občanov. „Úrady práce budú posudzovať rozsah škôd v každom obydlí, v každej domácnosti,“ ozrejmil, pričom podotkol, že celkový objem pomoci v polovici septembra ešte nebolo možné vyčísliť, keďže neboli známe vzniknuté škody.

Financie získajú krajiny postihnuté záplavami aj z Európskej únie. „Z 10 miliárd eur kohéznych fondov Únie na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur,“ informoval v piatok Robert Fico po tom, ako sa deň predtým zúčastnil v poľskej Vroclavi na rokovaní premiérov a Európskej komisie (EK) o povodniach.

Stretnutie o využití fondov EÚ by sa podľa premiérových slov malo uskutočniť v tomto týždni. Komisia podľa neho ponúkla riešenie, že na odstraňovanie škôd po záplavách z peňazí určených na kohéziu nebude potrebná žiadna spoluúčasť štátu. „Nebude treba prefinancovať konkrétne projekty štátom, ale peniaze budú priamo použité z európskych fondov,“ spresnil s dôvetkom, že potrebujeme poznať rozsah projektov, ktoré spadajú do tohto rámca.

„Ak bude Komisia taká flexibilná, ako bola včera, tak verím, že zdroje v objeme jednej miliardy budeme môcť použiť nielen na opravu poškodenej infraštruktúry, ale aj na niektoré preventívne opatrenia,“ dodal premiér.

Odhady sa líšia

Kým vláda predbežné škody vyčíslila zhruba na 20 miliónov eur, objavili sa aj podstatne vyššie čísla. Starosta bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves Dárius Krajčír hovorí o škodách vo výške takmer 113 miliónov eur. Sú v tom však už zarátané aj náklady na ich následné odstraňovanie vrátane protipovodňových opatrení.

Poisťovne do minulotýždňovej stredy evidovali viac ako štyritisíc nahlásených poistných udalostí s odhadovanou výškou osem miliónov eur. Konečnú sumu však očakávajú približne vo výške dvojnásobku.

Celková výška škôd by podľa nich mala presiahnuť 15 miliónov eur. „Aj toto číslo sa však môže zmeniť, najmä po ústupe vodných hladín a následnom zisťovaní škôd a tiež pre pretrvávajúce riziko povodní na niektorých vodných tokoch, najmä na juhozápade Slovenska,“ upozorňuje Slovenská asociácia poisťovní.

Dobrou správou je, že poisťovne následne posilnili svoje kapacity a snažia sa vybavovať klientov, ktorí pocítili následky záplav, v zrýchlenom režime. Asociácia radí, aby v tejto súvislosti nahlasovali škody svojim poisťovateľom čo najskôr. „Ideálne cez online formulár na webe poisťovne, kde je možné nahrávať aj fotografie, alebo telefonicky,“ odporúčajú poisťovne.

Poistený následne dostane informáciu, či bude potrebná aj obhliadka, a to pri škodách väčšieho rozsahu.
„Ak je potrebné z bezpečnostných alebo hygienických dôvodov začať s odpratávaním poškodených alebo zničených vecí, je potrebné urobiť fotografie alebo videozáznam situácie. Inak vyčkať na pokyn poisťovne,“ približuje asociácia.

Po určení výšky celkovej škody poisťovňa zasiela poistné plnenie na účet poškodeného. Ak by z nejakého dôvodu mala byť poistná udalosť šetrená dlhšie, je možné požiadať o zálohu. Treba podotknúť, že peniaze je poisťovňa povinná zaslať do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, teda od doby, keď je známa konečná výška nároku klienta na náhradu škody.

Zásady, princípy, podmienky a účel poskytovania štátnej dotácie

Okrem komerčného poistenia je možné získať zdroje aj od štátu, a to prostredníctvom dotácie, ktorá je určená len fyzickým osobám. Ide o takzvanú dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, ktorá je v pôsobnosti rezortu práce a slúži na riešenie krízovej životnej situácie alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie žiadateľa.

„V príslušnom rozpočtovom roku možno žiadateľovi poskytnúť dotáciu na humanitárnu pomoc najviac v sume 1 500 eur,“ uvádza na svojom portáli ministerstvo, ktoré presne definuje krízové situácie, pri ktorých je možné pomoc zo strany štátu poskytnúť.

„Za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu sa považujú najmä situácie, v ktorých sa žiadateľ ocitol náhle, nečakane, nepredvídateľne,“ vysvetľuje sa na portáli s tým, že keďže primárnym účelom tejto dotácie je poskytnutie finančnej pomoci na rýchle vyriešenie krízovej životnej alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie žiadateľa, je potrebné podať žiadosť bezprostredne po vzniku tejto udalosti.

Inak povedané, túto aktivitu neodkladajte na neskôr. A v materiáli sa dozviete aj to, že sa pomoc netýka len živelných udalostí, keď nevyhnutne potrebujete zadovážiť oblečenie, obuv, hygienické potreby či potreby osobnej spotreby vrátane zariadenia domácnosti.

Na pomoc máte nárok aj pri strate živiteľa rodiny v rodine s maloletými deťmi. Prostriedky následne viete použiť na náklady na pohreb, preklenutie doby do priznania pozostalostných dávok a podobne. Rovnako môžete postupovať aj pokiaľ ide o vážne ochorenie alebo úraz člena domácnosti a požiadať o financie, ktoré budú použité na zabezpečenie s tým súvisiacich mimoriadnych výdavkov – teda takých, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia ani z prostriedkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Za takýto mimoriadny náklad sa považuje aj zabezpečenie opravy alebo kúpy zariadenia nevyhnutného na zabezpečenie základných životných potrieb osamelých osôb s nízkym príjmom. Teda napríklad obstarania kotla na kúrenie, zariadenia na ohrev vody, sporáku, práčky či nevyhnutného nábytku ako postele alebo skrine.

Zákon ďalej stanovuje, že táto pomoc od štátu sa poskytuje v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie, teroristického útoku, ak bol vyhlásený núdzový stav alebo ak bola vyhlásená mimoriadna situácia.

V rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur. Získať sa však dá dvojnásobok. A túto informáciu potvrdil aj minister práce. „Ak dôjde k značným škodám na majetku v rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie dotáciu je možné poskytnúť maximálne do sumy 3-tisíc eur,“ uvádza rezort.

Ak teda potrebujete získať viac ako 1 500 eur, čo je limit na jednu žiadosť, musíte podať ešte jednu.

Odporúča sa požiadať o pomoc v čo možno najkratšom čase od udalosti, avšak žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci má byť doručená ministerstvu najneskôr do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.

Finančnú pomoc nedostane každý

Dotáciu nie je možné poskytnúť, ak má žiadateľ dlhy voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daňovému úradu, colnému úradu, úradu práce, sociálnych veci a rodiny alebo iný záväzok voči štátnemu rozpočtu.

Okrem toho nesmie byť v domácnosti žiadateľa vykonávaná exekúcia. Problém budú mať aj tí, ktorí už o ňu žiadali a poskytnutú dotáciu nezúčtovali v predchádzajúcom období.

Dotácia sa neposkytuje na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek alebo riešenie dlhodobej nepriaznivej sociálnej situácie. „Dlhodobo nepriaznivá sociálna situácia nie je sama osebe dôvodom k priznaniu predmetnej dotácie a nie je ju možné považovať za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu,“ vysvetľuje rezort práce.

Štát očakáva, že žiadatelia, ktorí sú dlhodobo bez príjmu alebo s veľmi nízkym príjmom, si pred podaním žiadosti uplatnili dostupnú (nárokovateľnú) pomoc. Tou sa myslí pomoc v hmotnej núdzi, jednorazová dávka v hmotnej núdzi, dávky sociálneho poistenia, dávky zo zahraničia a podobne.

Financie z dotácie neslúžia ani na obnovu bytového fondu z dôvodu opotrebovanosti alebo rekonštrukcie bytových zariadení. „Dotáciu na účel obnovy bytového fondu je možné poskytnúť len v prípade, že obydlie bolo poškodené živelnou udalosťou a to za podmienky, že žiadateľ je vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti (bytu, rodinného domu) a nejde o nelegálnu stavbu,“ dodalo ministerstvo.

Požiadať o dotáciu môže len jeden člen domácnosti

Žiadateľom o dotáciu môže byť len plnoletá fyzická osoba. Žiadateľom môže byť v rámci jednej domácnosti len jeden člen, keďže sa posudzuje situácia celej domácnosti.

Znamená to, že žiadateľovi nemusí byť poskytnutá dotácia v sume, ktorú požaduje. Neschválenie dotácie ministerstvo oznámi písomne.

Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive. K žiadosti je potrebné doložiť aj čestné vyhlásenie o tom, že občan má vysporiadané vzťahy so štátnym rozpočtom a čestné vyhlásenie, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia.

VZOR žiadosti – podľa § 9 zákona – pre fyzickú osobu
VZOR vyhlásenia k žiadosti o dotáciu podľa § 9 zákona – pre fyzickú osobu

Originál vyplnenej a podpísanej žiadosti a vyhlásenia je potrebné zaslať poštou na adresu ministerstva práce.