Zaplaveniu Krnova a Opavy vraj mohla zabrániť priehrada. Výstavba však narazila na aktivistov

Proti sú aj obyvatelia obce, ktorí predtým výstavbu priehrady odmietli v referende.

„Dal som si prepočítať údaje z Povodia Odry (český štátny podnik, pozn. red.) a zo známych prietokov je na 99 percent jasné, že Nové Heřminovy by výrazne pomohli. Chránili by Krnov aj Opavu, kde by sa neprekonali súčasné protipovodňové opatrenia a škody by boli výrazne menšie!“ uviedol Výborný na sociálnej sieti.

Dodal, že zamestnanci vypočítali, aký vplyv by mala priehrada na povodne. „V Krnove by (voda) namiesto 250 metrov kubických za sekundu kulminovala na úrovni 150 metrov kubických za sekundu. V Opave by kulminovala pri 330 metrov kubických za sekundu namiesto 490. Obe mestá by boli prakticky chránené. Namiesto Q100 by to bolo Q5! Musíme urýchliť výstavbu!“

Kolegové z @PovodiOdry spočítali, jaký vliv by měla přehrada Nové Heřminovy na povodeň. V Krnově by kulminace byla místo 250 na 150 m3/s. V Opavě by místo 490 kulminovala na 330 m3/s. Obě města by byla prakticky ochráněna. Místo Q100 by to bylo Q5!
Stavbu potřebujeme urychlit‼️

— Marek Výborný (@MarekVyborny) September 16, 2024

Proti priehrade dlhodobo vystupuje ekologické hnutie Duha Jeseníky. „Plánuje akúsi Potemkinovu priehradu, stavbu na pozemku, ktorý nevlastní, a v katastri obce, ktorej súhlas nemá. Nádrž, ktorá už stála miliardu a ktorej príprava trvala 23 rokov, je však v nedohľadne a občania už 23 rokov márne čakajú na nejakú protipovodňovú ochranu. Stavbu, ktorá je úplne zbytočná, pretože 6 000 obyvateľov v okolí rieky Opavy sa dá ochrániť aj bez nej,“ povedal v minulosti koordinátor hnutia Ivo Dokoupil.

Proti výstavbe priehrady protestuje aj samotná obec, ktorá je teraz údajne zatopená. Jej predstavitelia vychádzajú z výsledkov referenda, ktoré sa jednoznačne vyslovilo proti výstavbe. Nedávno vedenie obce svoj názor čiastočne zmenilo – naďalej je síce viazané výsledkami referenda, ale pripúšťa, že nemôže zvrátiť rozhodnutie štátu.

V pondelok vyjadril podporu aj moravskosliezsky hajtman Josef Bělica. Minister financií Zbyněk Stanjura kritizoval, že priehrada ešte nestojí. „Podľa môjho názoru čelíme neoprávnenému odporu voči tomuto rozhodnutiu,“ povedal.

V súčasnosti sa predpokladá, že stavebné práce na priehrade sa začnú v roku 2027. Náklady na výstavbu sa odhadujú na 4,26 miliardy českých korún vrátane opatrení v obci.

„Začiatok prípravných stavebných prác sa predpokladá v roku 2026 a samotné stavebné práce na priehrade by mali byť v rokoch 2027 až 2031. Prvé napustenie nádrže, jej skúšobné a plné napustenie a následne uvedenie do riadnej prevádzky je plánované na rok 2032,“ uviedla Šárka Vlčková, hovorkyňa štátneho podniku Povodie Odry, ktorý výstavbu priehrady pripravuje.