Filozof Petkanič: Človeka dnes nič nedokáže skutočne nadchnúť

V prvej časti rozhovoru sme sa rozprávali aj o závisti a žiarlivosti, ktoré sa začínajú porovnávaním s druhými. Kierkegaardov postreh, opisujúci negatívne dôsledky porovnávania sa s inými, mi pripomína Musilov výrok: „V živote potrebujeme len presvedčenie, že náš obchod je na tom lepšie než susedov.“ Keby sme sa nemali s kým porovnávať, bol by náš život autentickejší?

Určite áno. Porovnávanie je podľa Kierkegaarda príčinou neautentickosti, masovej mentality a morálneho úpadku. A porovnávanie má zase počiatok v tom, že nám chýba vášeň pre niečo, čo nás presahuje, a teda nám chýba i hlbšie zakotvenie nášho života. A tak máme sklon obzerať sa po druhých a napodobňovať ich.

Nemecký filozof Martin Heidegger, zjavne inšpirovaný Kierkegaardom, veľmi podobne opísal tento fenomén v 20. storočí, keď definoval neosobný, neautentický spôsob našej existencie (tzv. „ono sa“): správame sa tak, ako „sa“ správa, páči sa nám to, čo „sa“ páči, čítame a pozeráme to, čo „sa“ číta a pozerá atď.

Kierkegaard žil v 19. storočí, jeho myšlienky sú však stále aktuálne. Ako už vtedy mohol vedieť, že spoločnosť sa vyvinie týmto smerom? Považuje ho akademická obec za „proroka“?

Kierkegaard by sám seba nenazval prorockým filozofom. Sám svoje poslanie nazval výrazmi ako „básnik kresťanstva“ alebo „revízor kresťanstva“, to značí, že ho v prvom rade zaujímalo čo najbližšie zadefinovať pravý odkaz kresťanstva a zároveň kriticky zhodnotiť jeho aktuálny stav.