FT: EÚ plánuje poskytnúť Ukrajine pôžičky vo výške do 40 miliárd eur

Finančné prostriedky pre Ukrajinu hodlá EÚ poskytovať v rozmedzí do konca roka 2024. Návrh Bruselu má byť podľa FT náhradou za stroskotaný plán skupiny G7 použiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny.

Tento jednostranný krok je zároveň prejavom obáv Bruselu z toho, že Budapešť by zabránila poskytnutiu záruk Spojeným štátom, aby sa Washington mohol zapojiť do programu zmrazených aktív Ruskej federácie, uviedli traja anonymní diplomati EÚ oboznámení s rozhovormi.

Vláda premiéra Viktora Orbána sa snažila odložiť rozhodnutie o schéme zmrazených aktív až na obdobie po prezidentských voľbách v USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra.

Brusel však musí začať pracovať na akejkoľvek alternatíve v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov, pretože takýto krok by sa opieral o právomoci, ktoré sa koncom roka skončia.

Cieľom fondov je pomôcť finančnej stabilite Ukrajiny, ktorá podľa Kyjeva a Medzinárodného menového fondu (MMF) bude čeliť v roku 2025 nedostatku finančných prostriedkov vo výške 38 miliárd dolárov (približne 34,1 miliardy eur). Krajina sa spolieha na zahraničnú pomoc, aby mohla fungovať, keďže Rusko stupňuje útoky na jej infraštruktúru.

EÚ do konca roka 2024 poskytne Ukrajine pôžičky v nešpecifikovanom počte miliárd eur, vyplýva z návrhu právneho predpisu, s ktorým sa oboznámil FT.

Takýto krok, ktorým sa rozširuje existujúci program pomoci, by potreboval len podporu väčšiny, a nie jednomyseľnosť, čím by sa odstránilo právo veta Budapešti v Rade EÚ (členské štáty). Konečná suma by sa mohla pohybovať od 20 do 40 miliárd eur a stanovila by ju EK po konzultácii s členskými štátmi, uviedli zdroje.

„Vždy by sme mohli postupovať samostatne,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ.

Hoci pôvodná schéma – zahŕňajúca účasť USA – zostáva plánom A Komisie, úradníci tvrdia, že potrebujú alternatívu, ak si Budapešť uplatní svoje veto až do volieb v USA.

Lídri G7 sa v júni dohodli na poskytnutí pôžičky Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá sa má splatiť budúcimi ziskami z približne 260 miliárd eur zmrazených ruských devízových rezerv.

EÚ a USA by podľa tohto plánu A mali každá uhradiť približne 20 miliárd dolárov a zvyšných 10 miliárd dolárov by si mali rozdeliť Spojené kráľovstvo, Japonsko a Kanada.

USA však v záujme zabezpečenia stabilného príjmu z obsluhy pôžičky požadovali ochranné opatrenia, ktoré by zabezpečili, že ruské aktíva, z ktorých väčšina sa nachádza v Európe, zostanú zmrazené.

Komisia zasa navrhla, aby sa sankcie bloku, ktorými sa imobilizujú ruské aktíva, predĺžili zo súčasného kĺzavého šesťmesačného obdobia na 36 mesiacov s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu. Medzi ďalšie navrhované možnosti patrí predĺženie sankcií o päť rokov.

Orbán, ktorý v minulosti vetoval podporu EÚ pre Ukrajinu, však podľa ľudí oboznámených s jeho úvahami takéto predĺženie v súčasnosti vetuje.

(sab)