Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda prerokuje plnenie plánu obnovy a prípravu na piatu žiadosť o platbu

Aktuálne plnenie Plánu obnovy a odolnosti SR a príprava na piatu žiadosť o platbu z tohto európskeho fondu je predmetom viacerých bodov zaradených do programu stredajšieho rokovania vlády.

Piatu žiadosť by malo Slovensko podať do konca tohto roka, na to však potrebuje splniť viac ako 20 stanovených míľnikov a cieľov.

Informácie o ich plnení predkladajú kabinetu jednotlivé rezorty, ktoré ich majú na starosti. Ide napríklad o ministerstvo hospodárstva, práce, investícií, dopravy, kultúry či školstva. Osobitnú pozornosť má vláda venovať informácii o pokroku v implementácii plánu obnovy, ale aj čerpaní eurofondov v gescii ministerstva zdravotníctva a rezortu životného prostredia.

V programe má kabinet aj návrh účasti delegácie SR na októbrovom 10. zasadnutí strán Dohovoru o ochrane a využití medzinárodných tokov a medzinárodných jazier, ako aj návrh na zrušenie niektorých legislatívnych úloh ministerstva práce na rok 2024.

(tasr)

Minúta  |  

FBI skúma výhražné listy zaslané volebným funkcionárom v šiestich štátoch USA

Zásielky poslané v pondelok bude Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) posudzovať spolu s Poštovou inšpekčnou službou. S odvolaním sa na vyhlásenie vyšetrujúcich orgánov o tom v noci na stredu informovala agentúra Reuters.

Adresátmi podozrivých zásielok boli úradníci v štátoch Nebraska, Iowa, Kansas, Tennessee, Wyoming a Oklahoma. FBI uviedol, že niektoré listy obsahovali neznámu látku, ktorá je predmetom skúmania.

Odosielateľ zásielok sa identifikoval ako „Americká armáda na elimináciu zradcov“, spresnila v statuse na sieti X členka vlády štátu Colorado Jena Griswoldová.

Podozrivú látku obsahovala aj zásielka určená adresátovi v Nebraske. Analýzou sa zistilo, že obsah obálky nie je nebezpečný.

FBI spresnila, že pracuje na identifikácii odosielateľa i na zisťovaní motívu jeho konania. Vyšetrovatelia sa tiež snažia zistiť, koľko takýchto zásielok bolo odoslaných celkovo.

Vyhrážky volebným komisiám a ich členom sa objavili niekoľko týždňov pred tým, ako sa Američania vydajú k volebným urnám, aby si vybrali medzi demokratickou prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom.

Spojené štáty sú v tejto situácii hlboko polarizované, pričom tamojšia spoločnosť je zneistená nárastom politicky motivovaného násilia a dvoma pokusmi o atentát na Trumpa, doplnil Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina útočila dronmi na Rusko, zároveň odrážala útoky na Kyjev

Ukrajinský systém protivzdušnej obrany v noci na stredu odrážal dronový útok, ktorého terčom boli okrajové časti Kyjeva. Na platforme Telegram o tom informovala vojenská správa ukrajinskej metropoly.

Protivzdušná obrana zasahovala proti dronom typu Šáhid iránskej výroby nielen v Kyjevskej oblasti, ale aj Poltavskej a Kirovohradskej oblasti. Šáhidy leteli na Ukrajinu z južného aj severovýchodného smeru.

Letectvo ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o jednotlivých dronoch a ich skupinách aj nad Sumskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou na východe Ukrajiny, ako aj o pohybe niektorých z dronov smerom do západoukrajinských oblastí, doplnila britská stanica BBC.

Okrem toho ruské jednotky v utorok večer spustili intenzívnu delostreleckú paľbu na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. O život pritom prišli dvaja ľudia a ďalších päť ich bolo zranených. S odvolaním sa na oblastného gubernátora Ivana Fedorova to uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinské dronové jednotky však v noci zaútočili dronmi na mesto Toropec v Tverskej oblasti v stredozápadnej časti Ruska. Zrejme v dôsledku zásahu dronu raketou protivzdušnej obrany v jednej z lokalít mesta vypukol požiar. Úrady nariadili čiastočnú evakuáciu civilistov, informovala agentúra AFP.

Nateraz nie je známe, aký objekt oheň zachvátil. Podľa BBC je v Toropci a blízkom okolí dislokovaných niekoľko vojenských jednotiek.

Ukrajina v noci na stredu vypustila roje dronov a zaútočila nimi aj na ďalšie štyri západoruské regióny. Tamojší gubernátori podľa agentúry Reuters uviedli, že k obetiam a materiálnym škodám nedošlo.

Terčom dronových útokov bola prihraničná Brianska oblasť, ale aj tri oblasti nesusediace s Ukrajinou: Smolenská, Tulská a Oriolská.

Ruská armáda uviedla, že zostrelila 23 dronov, pričom nedošlo k žiadnym materiálnym škodám ani obetiam. V podmienkach vojny však nie je možné promptne overiť vyhlásenia bojujúcich strán.

Smolenská oblasť leží pri hraniciach s Bieloruskom a podľa miestnych úradov tam bolo zneškodnených sedem dronov. Počas letu nad Oriolskou oblasťou sa podarilo zneškodniť jedno bezpilotné lietadlo a najmenej 14 ich bolo vyradených počas letu nad Brianskou oblasťou.

Kyjev tvrdí, že jeho útoky boli zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

Ruskí predstavitelia len zriedka zverejnia úplný rozsah škôd spôsobené ukrajinskými útokmi.

Ukrajina v poslednom období zvýšila svoju domácu výrobu bezpilotných lietadiel. Najväčší ukrajinský útok bezpilotným lietadlom zameraný na ruskú metropolu v septembri pripravil o život najmenej jednu osobu, zničil aj domy a narušil lety na moskovských letiskách.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda chce voľby napriek povodniam. Pomôcť majú hasiči aj policajti

Podpredseda vlády a minister vnútra ČR Vít Rakušan v utorok po rokovaní ústredného krízového štábu v Prahe uviedol, že v súvislosti so záplavami sú v Česku potvrdené tri úmrtia a sedem nezvestných osôb.

Minister na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia ČT, informoval, že potvrdené sú aj tri prípady rabovania v zaplavených oblastiach. Upozornil, že osobám, ktoré sa rabovania dopustili v súčasnej situácii, hrozí osem až 15 rokov väzenia.

Dodal súčasne, že na miestach, ktoré ľudia v rámci evakuácie opustili, hliadkujú policajné zložky.

Veľká časť tlačovej konferencie bola venovaná príprave volieb do zastupiteľstiev krajov a tretiny Senátu Parlamentu ČR, ktoré sa budú konať 20. a 21. septembra.

Konanie volieb v pôvodnom termíne podľa Rakušana predstavuje nižšie riziko ohrozenia legitimity volieb, ako keby vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý by bolo možné napadnúť na súde.

Rakušan uistil, že volebných lístkov bude dostatok. Dodal, že cez krajské volebné komisie poputujú do obcí a miest manuály na prípravu a realizáciu volieb v krízových podmienkach.

Ubezpečil, že štát pomôže postihnutým obciam, ktoré budú mať problém obsadiť volebné komisie napríklad pre to, že ich členovia sú vytopení. Poznamenal, že hlasovacie miestnosti môžu byť aj improvizované, prípadne sa zlúčiť. V „extrémnych prípadoch“ budú prenosnú urnu k voličom prinášať hasiči alebo policajti.

Minister vyzval na aktívne hľadanie neštandardných riešení pri zaisťovaní realizácie volieb. Ako príklad uviedol, že do obcí a miest, kde by ešte v sobotu popoludní nešla elektrina, hasiči dodajú elektrocentrály, aby príslušná volebná komisia mohla komisia odoslať výsledky hlasovania.

Rakušan prisľúbil, že jeho rezort bude v stredu prezentovať „netradičné“ spôsoby, ako si ľudia v zaplavených oblastiach budú môcť pred voľbami zaobstarať nové doklady, ak o pôvodné prišli.

V súvislosti s likvidáciou následkov povodní hlavná hygienička Barbora Macková apelovala, aby ľudia používali ochranné pomôcky, umývali si ruky a nejedli kontaminované potraviny. Informovala, že v zaplavených oblastiach prebehne očkovanie proti žltačke, ktoré bude plne hradené zo zdravotného poistenia.

Podľa Českého hydrometeorologického ústavu hladiny rozvodnených riek postupne klesajú, vysoko sa ale stále držia v južných Čechách, kde je vyhlásených najviac tretích stupňov. Najnovšie hydrologické modely hovoria, že na poludnie budú tretie stupne na juhu Čiech a na dolnom toku riek Labe a Morava.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Venezuele zadržali pre podozrenie zo sprisahania proti Madurovi

Celkovo ide o štvrtého občana USA, ktorého zadržali úrady v krajine po tom, ako bol Nicolás Maduro po tretí raz zvolený za prezidenta. Spojené štáty legitimitu volieb spochybňujú, pripomína agengúta AFP.

Ako uviedol venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello, Američana zadržali v Caracase, pričom sa uňho našli fotografie vojenských objektov a ropných i energetických zariadení. Totožnosť zadržaného Cabello, ktorý o tom informoval počas zasadnutia Národného zhromaždenia, nezverejnil.

Počas uplynulého víkendu sa objavili správy o tom, že pre podozrenie z účasti na údajnom pláne na „destabilizáciu“ krajiny boli vo Venezuele zadržaní niekoľkí cudzinci. Zatknutia nasledovali po tom, čo búrady zhabali stovky kusov zbraní.

Cabello vtedy spresnil, že zadržaní boli traja občania USA, dvaja Španieli a jeden Čech.

Britská stanica BBC uviedla, že Spojené štáty odmietli tvrdenia Venezuely, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) plánovala zavraždiť prezidenta Nicolása Madura a ďalších najvyšších predstaviteľov.

Cabello na to reagoval vyhlásením, že zadržaní kontaktovali „francúzskych žoldnierov“ z východnej Európy a boli zapojení do „operácie s cieľom zaútočiť“ na Venezuelu.

Dodal, že „bolo zaistených viac ako 400 pušiek“. Zadržaných obvinil aj z prípravy „teroristických činov“.

Venezuelská vláda vyhlásila, že zadržaní Španieli sú spojení s madridským Národným spravodajským centrom (CNI). Španielske vládne zdroje však pre miestne médiá deklarovali, že dvojica nepatrí k žiadnej spravodajskej organizácii.
Podľa českého spravodajského servera iRozhlas české veľvyslanectvo v kolumbijskej Bogote zaslalo v súvislosti so zadržaním občana ČR nótu na tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Mariana Wernerová z odboru komunikácie ministerstva zahraničných vecí ČR doplnila, že českí diplomati sú v kontakte s kolegami z ministerstiev v USA a Španielsku.

Podľa zistenia servera Neovlyvní.cz zadržaným Čechom je 33-ročný muž, ktorý je aktívnym záložníkom 43. výsadkového pluku v Chrudimi. Server dodal, že muž pôsobil päť rokov v Singapure, kde diaľkovo vyštudoval právo na Londýnskej univerzite. Po návrate do Česka pracoval pre štátnu správu a následne pôsobil v armáde.

Správa o zadržaní cudzincov prišla po tom, čo venezuelská vláda odvolala svojho veľvyslanca v Španielsku na konzultácie a predvolala si španielskeho veľvyslanca vo Venezuele.

Vystupňovala tak diplomatické napätie po prezidentských voľbách z konca júla, v ktorých podľa venezuelských úradov opäť zvíťazil Maduro. Opozícia jeho víťazstvo spochybnila a západné štáty jej väčšinou dávajú za pravdu.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Vojenská pomoc Ukrajine sa znižuje pre klesajúce zásoby Pentagónu

„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z dvojice zdrojov pre americkú televíziu.

Spojené štáty v posledných mesiacoch znížili rozsah vojenskej pomoci Ukrajine, keďže sa zmenšili zásoby zbraní a vybavenia, ktoré je ministerstvo obrany ochotné poslať Kyjevu z vlastných zdrojov.

V apríli Pentagón oznámil balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy dolárov, hodnota ďalších však odvtedy nepresiahla sumu 400 miliónov dolárov. Väčšina sa pohybovala v rozmedzí 125 až 250 miliónov dolárov, konštatuje stanica CNN.

Zatiaľ posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 250 miliónov dolárov oznámili USA 6. septembra. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že „významný“ balík pomoci plánuje Washington oznámiť ešte v septembri.

Ako poznamenáva CNN, v rokoch 2022 a 2023 Pentagón pravidelne oznamoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 600 až 800 miliónov dolárov, pričom najväčší – z januára 2023 – bol v objeme 2,85 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Joea Bidena má stále k dispozícii šesť miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, po dvoch rokoch vojny však Pentagón nemá dostatočné zásoby, uviedli pre CNN americkí predstavitelia.

„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z týchto zdrojov.

Druhý zdroj pre CNN poznamenal, že Bidenova administratíva nebola schopná čerpať zo zásob Pentagónu v prvých štyroch mesiacoch roku 2024, pretože Kongres sa „oneskoril“ so schválením dodatočného financovania. Washington sa podľa neho snaží neposlať do Kyjeva priveľa zbraní naraz.

„Existujú limity, ako rýchlo môžeme poslať vybavenie bez toho, aby to ovplyvnilo (našu) bojovú pripravenosť. A to je jeden z dôvodov, prečo sú balíky pomoci posielané takto,“ uviedol tento zdroj. Limitujúce je aj to, ako rýchlo môže Ukrajina vybavenie prijať a efektívne ho distribuovať, dodal.

Pred vojnou na Ukrajine sa v USA vyrobilo každý mesiac asi 15-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Vďaka otvoreniu nových tovární a výrobných liniek sa produkcia zvýšila na 40-tisíc granátov mesačne. Stále však bude trvať viac ako rok, kým Pentagón dosiahne svoj cieľ vyrobiť každý mesiac 100-tisíc granátov. Proces zvyšovania výroby prebieha podľa plánu, no bude si vyžadovať nové výrobné zariadenia a ochotu Kongres vyčleniť na to peniaze.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.