„Pripomeňme, že bez prijatia konsolidačných opatrení by hrubý dlh v najbližších rokoch narástol z aktuálnych približne 57 percent hrubého domáceho produktu (HDP) na úroveň takmer 67 percent HDP v roku 2028. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné,“ uviedla rada s tým, že svoj prepočet neskôr zverejní.
Očakávané zníženie deficitu na úroveň 4,5 až 4,7 percent HDP, čiže o viac ako 1 percento HDP oproti vývoju bez prijatia opatrení, je podľa nich primerané, pokiaľ sa takouto rýchlosťou bude pokračovať aj ďalej: „Správne deklarovaný cieľ znížiť deficit pod 3 percentá HDP do roku 2027 ukazuje, že aj v ďalších dvoch rokoch by sa malo pokračovať podobnou rýchlosťou.“
Celková deklarovaná suma opatrení na úrovni až 2,7 mld. eur vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu. Podľa ministerstva financií balíček ozdravuje verejné financie len v objeme 1,7 mld. eur medziročne, zvyšok sa použije na riziká, resp. iné priority.
V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili podľa rozpočtovej rady jednorazové opatrenia a neozdravili sa verejné financie, je balíček na rok 2025 zložený predovšetkým z trvalých opatrení. „V rovnakej sume zhruba 1,7 mld. eur tak ozdravuje verejné financie nie len na rok 2025, ale aj v ďalších rokoch a zlepšuje dlhodobú udržateľnosť,“ konštatovala rozpočtová rada.
Je podľa nich dôležité, aby vláda poskytla informácie o využití zostávajúcej približne 1 mld. eur. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch, bolo by vhodné využiť prijaté opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií.
„O to menej bolestivé budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch. Väčšina opatrení predstavených pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná a ekonomicky a sociálne menej zaťažujúca, čo pre ďalšie roky nemusí platiť,“ informovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Zároveň pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivými a nákladným konsolidáciám, je trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti.
„Vidíme, že táto prax nie je v rozpore, ale naopak v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva či infraštruktúry a podobne. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík,“ uzavrela.
(sita)