Preskočiť na obsah
  |  

Irán označil výbuchy pagerov v Libanone za "masovú vraždu" a viní z nej Izrael

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání uviedol, že "odsudzuje teroristický čin sionistického režimu... ako príklad masovej vraždy".

Aj Rusko v stredu odsúdilo smrtiaci útok v Libanone a vyzvalo "všetky zúčastnené strany na zdržanlivosť". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že je "potrebné určiť príčiny a okolnosti incidentu a zároveň identifikovať tých, ktorí za tým stoja".

Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo v utorok pri výbuchoch komunikačných zariadení najmenej deväť ľudí a ďalších takmer tritisíc utrpelo zranenia.

(tasr)

  |  

Slovensko zrejme bude mať nových generálov

Vláda navrhuje vymenovať do hodnosti generála prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana.

Vymenovať ich ešte musí prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

(tasr)

  |  

Budovy vo vlastníctve štátu by mali byť povinne označené štátnou vlajkou Slovenska

Výnimkou majú byť sídla diplomatických a konzulárnych úradov tretích krajín. Vyplýva to z novely zákona o štátnych symboloch SR, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu posunuli do druhého čítania.

Novelu do parlamentu predložila skupina poslancov za koaličnú SNS.

"Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti SR musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia," odôvodnili predkladatelia.

Novela má zároveň zaviesť zákaz umiestňovať na budovy štátnych a samosprávnych orgánov, verejných inštitúcií, sídla bezpečnostných zložiek a na budovy vo vlastníctve štátu iné vizuálne prvky, ako štátne symboly SR, vlajky iných štátov či Európskej únie a zástavy miest a obcí.

"V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, keď dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu inštitúcií," ozrejmila zámer SNS.

Výnimku zo zákazu by podľa legislatívnej úpravy mohli udeliť rezort vnútra alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia.

V prípade definitívneho schválenia by mala novela nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.

(tasr)

  |  

Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili aj v Drážďanoch

Drážďany v spolkovej krajine Sasko na východe Nemecka sa pripravujú na hrozbu záplav po tom, čo hladina rieky Labe dosiahla šesť metrov.

Úrady preto vyhlásili druhý stupeň povodňovej aktivity. Rieka v stredu ráno pri hraniciach s Českom dosiahla 6,56 metra a očakáva, že hladina bude počas dňa ešte stúpať. Úrady však predpokladajú, že neprekoná hranicu siedmich metrov, kedy je v regióne potrebné vyhlásiť najvyšší stupeň povodňovej aktivity.

Nemecko sa z veľkej časti vyhlo najhorším vplyvom silných niekoľkodňových dažďov, ktoré v uplynulých dňoch zasiahli strednú a východnú Európu a vyžiadali si niekoľko obetí na životoch, konštatuje DPA.

(tasr)

  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje konsolidačné opatrenia vlády za trvalé

Z predstavených opatrení je podľa rozpočtovej rady zrejmé, že vláda si uvedomuje naliehavosť potreby ozdravenia verejných financií.

"Pripomeňme, že bez prijatia konsolidačných opatrení by hrubý dlh v najbližších rokoch narástol z aktuálnych približne 57 percent hrubého domáceho produktu (HDP) na úroveň takmer 67 percent HDP v roku 2028. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné," uviedla rada s tým, že svoj prepočet neskôr zverejní.

Očakávané zníženie deficitu na úroveň 4,5 až 4,7 percent HDP, čiže o viac ako 1 percento HDP oproti vývoju bez prijatia opatrení, je podľa nich primerané, pokiaľ sa takouto rýchlosťou bude pokračovať aj ďalej: "Správne deklarovaný cieľ znížiť deficit pod 3 percentá HDP do roku 2027 ukazuje, že aj v ďalších dvoch rokoch by sa malo pokračovať podobnou rýchlosťou."

Celková deklarovaná suma opatrení na úrovni až 2,7 mld. eur vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu. Podľa ministerstva financií balíček ozdravuje verejné financie len v objeme 1,7 mld. eur medziročne, zvyšok sa použije na riziká, resp. iné priority.

V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili podľa rozpočtovej rady jednorazové opatrenia a neozdravili sa verejné financie, je balíček na rok 2025 zložený predovšetkým z trvalých opatrení. "V rovnakej sume zhruba 1,7 mld. eur tak ozdravuje verejné financie nie len na rok 2025, ale aj v ďalších rokoch a zlepšuje dlhodobú udržateľnosť," konštatovala rozpočtová rada.

Je podľa nich dôležité, aby vláda poskytla informácie o využití zostávajúcej približne 1 mld. eur. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch, bolo by vhodné využiť prijaté opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií.

"O to menej bolestivé budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch. Väčšina opatrení predstavených pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná a ekonomicky a sociálne menej zaťažujúca, čo pre ďalšie roky nemusí platiť," informovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zároveň pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivými a nákladným konsolidáciám, je trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti.

"Vidíme, že táto prax nie je v rozpore, ale naopak v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva či infraštruktúry a podobne. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík," uzavrela.

(sita)

  |  

Kamenický nepovažuje knihy za doménu bohatých

Vyjadrenia podporujúce ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) prichádzajú od jeho kolegov z vlády. Tí jeho utorkové slová spájajú s kontextom celého konsolidačného balíčka i tlakom pripraviť ho s najmenším dosahom na nízkopríjmové skupiny.

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas) pred stredajším rokovaním vlády priznal, že návrh zvýšiť DPH na knihy ho neteší, upozornil však, že je daňou za účet, ktorý zanechali predchádzajúce vlády.

"Mix konsolidačných opatrení sme stanovovali tak, aby bol čo najspravodlivejší a najmenej zasiahol tie najnižšie príjmové skupiny. Samozrejme, sú tam bolestivé veci a ktoré ani mňa netešia, ako napríklad zvýšená sadzba na knihy, no aj to je dôsledok toho, že musíme zaplatiť účet, ktorý tu nechali naši predchodcovia," zdôraznil.

Kamenického vyjadrenia o knihách vyzneli podľa neho nešťastne, je však presvedčený, že minister nemá knihy za luxus, ktorý patrí bohatým.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) k návrhu zvýšenia sadzby DPH na knihy pripomenul, že Kamenický vychádzal z analýzy ministerstva, ani on si však nemyslí, že by minister financií robil z kníh záľubu bohatých a negoval ich význam pre vzdelávanie.

Rovnaký názor má aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý utorkové vyjadrenia financmajstra pripisuje časovému a vecnému stresu pri tvorbe nevyhnutného konsolidačného balíčka. "Nerobte z neho sociálneho netvora," vyzval. Zároveň naznačil, že zvýšená sadzba na knihy ešte nemusí byť definitívna. "Myslím si, že sa o tom ešte v koalícii porozprávame," dodal.

Samotný minister financií sa chce k záležitosti vyjadriť po vláde. "Veľmi rád sa k šíreniu hejtu vyjadrím, máte sa na čo tešiť," uviedol smerom k novinárom.

Súčasťou konsolidácie verejných financií má byť aj zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 percent, pričom toto zvýšenie sa má týkať aj kníh. Kamenický v utorok zaradenie kníh do vyššieho pásma DPH vysvetľoval analýzou Inštitútu finančnej politiky, ktorá mala preukázať, že knihy kupujú predovšetkým bohatší ľudia.

Sadzba DPH na učebnice má, naopak, klesnúť z desiatich na päť percent.

(tasr)