Estónsky prezident: Prekročme všetky červené čiary. Mierové rozhovory si nemôžeme dovoliť

„Jedna vec je pravdepodobne to, že niektoré krajiny a niektorí lídri sa obávajú eskalácie. Už nedochádza k žiadnej eskalácii. Rusko už prekročilo všetky červené čiary. Nemá zmysel báť sa eskalácie. Tieto obmedzenia sú jednoducho zbytočné,“ odpovedal doslovne na otázku, prečo niektorým krajinám trvá dlhú dobu zrušenie obmedzení pre útoky na ruské územie západnými zbraňami.

Ak by toto povolenie prišlo už pred rokom či dvomi, vojna by podľa jeho mienky „pravdepodobne“ mohla vyzerať odlišne.

„Ide však o to, že každá krajina má inú históriu, politické strany a myšlienky. To znamená, že to chce čas. Nie sme krajiny s diktátormi; sme demokratické krajiny. To znamená, že musíte presvedčiť aj svojich ľudí, nielen politikov,“ dodal Karis.

V tejto súvislosti ďalej doplnil, že „pravdepodobne si teraz uvedomujeme, že musíme prekročiť všetky tieto červené čiary a potom začať vytláčať Rusko z Ukrajiny“.

Pripomeňme, že v súčasnosti sa najviac hovorí o uvoľnení pravidiel pre britské riadené strely dlhého doletu Storm Shadow, ktoré pre svoje navádzanie potrebujú aj americké dáta. Prezident USA Joe Biden a britský premiér Keir Starmer však po nedávnom stretnutí vo Washingtone svoje rozhodnutie odložili.

Líder britských labouristov po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať koncom septembra v New Yorku.

Jadrového úderu sa nebojí

V súvislosti s prípadným použitím jadrových zbraní zo strany Moskvy, ktoré by mohlo nasledovať, pobaltský líder skonštatoval, že Rusko „veľmi dobre vie, že nie je jedinou jadrovou veľmocou v Európe a vo svete“ a nemyslí si, že k tejto možnosti príde.

Azda najviac v tomto ohľade počuť niekdajšieho ruského prezidenta a zástupca šéfa Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrija Medvedeva. Ten v sobotu v reakcii na vyššie spomenuté úvahy povedal, že nikto nechce jadrový konflikt, ale trpezlivosť má hranice.

Mierové rozhovory si podľa neho nemôžeme dovoliť

Karis v rozhovore pre anglofónne ukrajinské médium takisto povedal, že v tejto chvíli si nemôžeme dovoliť veľké mierové rozhovory, pretože ruský prezident Vladimir Putin už povedal, čo chce.

„To znamená, ako som povedal, mali by sme zatlačiť Rusko späť na jeho územie a presvedčiť ho, že táto vojna bola zbytočná. Potom si môžeme sadnúť za stôl a začať sa rozprávať. Máme mierový plán – mierový vzorec poskytnutý Zelenským [ukrajinským prezidentom Volodymyrom, pozn. red.]. V tejto chvíli je to jediný mierový plán,“ povedal.

Pripomeňme, že Putin v tomto smere dlhodobo hovorí o neutrálnom štatúte Ukrajiny, zrušení protiruských sankcií, zabezpečení práv rusky hovoriacich občanov či stiahnutí sa ukrajinských vojakov z východných regiónov na Donbase.

Ukrajinský líder Zelenskyj zas dlhodobo skloňuje, že Kyjev nemôže s Moskvou uzavrieť žiadny kompromis v otázke medzinárodne uznaného ukrajinského územia. V mierových návrhoch Zelenského dominuje stiahnutie všetkých ruských vojakov z územia Ukrajiny, obnovenie jej hraníc podľa stavu z roku 1991 a vyvodenie zodpovednosti voči Rusku za jeho konanie.

Karis prišiel vlani na Slovensko

Karis pôsobí v úrade od roku 2021 po tom, ako jeho kandidatúru podporili obe koaličné strany – Reformná strana a Strana stredu – a zvolil ho parlament. Pôvodne sa venoval molekulárnej genetike a evolučnej biológii, pričom pôsobil ako rektor Estónskej univerzity prírodných vied v meste Tartu. Hovorí plynule po anglicky a rusky.

Karis vlani navštívil Slovensko a s vtedajšou úradujúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou hovoril o aktuálnej bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickej kríze, ale aj o dezinformáciách, hybridných hrozbách a digitalizácii.