Mnohí ľudia na Slovensku podľahli ilúzii, že Smer, SNS alebo nebodaj aj Hlas budú akousi hrádzou proti progresivizmu.
Nakresliť si na Šimečku terč a triafať do neho slovami hlava-nehlava, to iste poteší mnohých, ktorí progresívcom nefandia. Lenže oveľa väčší terč si Ficova vláda nakreslila na pracujúcich rodičov s malými deťmi a na rodičov na dôchodku, ktorých deti pracujú a na Slovensku platia dane či odvody. Do rodičov sa táto vláda netriafa slovami, ale natvrdo im znižuje platy a dôchodky. Podkopáva tak nohy inštitúcii rodiny, ktorá je základnou protiváhou progresívnych predstáv o fungovaní spoločnosti.
Každá konsolidácia verejných financií má svojich víťazov aj porazených. Za víťazov konsolidácie Ficovej vlády môžeme považovať podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur, ktorým sa vláda rozhodla znížiť daň z príjmu na desať percent. Víťazmi sú tiež podnikatelia v gastrobiznise, ktorým vláda znižuje DPH na päť percent. Rovnako aj platcovia zrážkovej dane z dividend, ktorým vláda znižuje túto daň z desať na sedem percent.
Víťazmi sú takisto tí, ktorým sa vláda rozhodla neznížiť príjmy a „skonsoliduje“ ich iba na zvýšených výdavkoch ich rodinných rozpočtov. To sú napríklad nepracujúci rodičia, ktorí vychovávajú deti, pracujúci ľudia, ktorí nevychovávajú deti, dôchodcovia bez detí pracujúcich na Slovensku alebo živnostníci.
Na druhej strane konsolidačnej bariéry sú ľudia, ktorým vláda vyberie peniaze z vrecka zvýšením DPH, vyššími poplatkami u bánk a telekomunikačných operátorov či vyššími cenami diaľničnej známky. Ale okrem toho im Ficova vláda ešte zníži aj dôchodky a platy. Títo ľudia majú jeden spoločný menovateľ: sú to rodičia, ktorí vychovali alebo vychovávajú deti. Dôchodcom s pracujúcimi deťmi vezme Ficova vláda čosi menej ako 300 miliónov eur a pracujúcim rodičom s malými deťmi vezme vláda tesne pod 200 miliónov eur. Spolu teda takmer pol miliardy eur.
Aby sme si túto stratégiu Ficovej, Šutajovej-Eštokovej a Dankovej konsolidácie zhrnuli, okrem plošného zvýšenia daní a poplatkov sa rozhodli rozdeliť slovenskú spoločnosť na tri kategórie ľudí: prvej kategórii niečo pridávajú – to sú podnikatelia s obratom do 100-tisíc eur, podnikatelia v gastre a platcovia zrážkovej dane z dividend. Týchto si Ficova vláda hýčka. Druhou kategóriou ľudí sú tí, ktorých príjmy vláda necháva na pokoji, teda nepracujúci rodičia s deťmi, pracujúci bez detí, dôchodcovia bez detí pracujúcich na Slovensku a živnostníci. Treťou kategóriou sú ľudia, ktorých vláda obetovala a rozhodla sa ich „skonsolidovať“ natvrdo. Státisícom pracujúcich rodičov vychovávajúcich deti Ficova vláda znižuje platy a 900-tisíc dôchodcom berie súčasné rodičovské dôchodky.
Ficova konsolidácia by sa dala zjednodušene zadefinovať aj takto: u malých podnikateľov radosť, že sa im v niečom aj uľaví. V osadách väčšinou pohoda – daňový bonus na dieťa sa týka len pracujúcich rodičov. V rodinách s pracujúcimi rodičmi starajúcimi sa o malé deti starosť. A pre dôchodcov, ktorí vychovali na Slovensku pracujúce deti – trest. Absurdné, celé naopak a celé zle.
Naozaj musí Ficova vláda znižovať príjmy rodičov?
Na jar tohto roka minister financií Ladislav Kamenický viackrát zopakoval, že vláda potrebuje skonsolidovať cca 1,5 miliardy eur. Z toho približne 500 miliónov eur tvoria zvýšené trináste dôchodky, ktoré schválila táto Ficova vláda, takže to nemôže hádzať na nikoho z minulosti. Ale buďme zhovievaví a vychádzajme z čísla 1,5 miliardy. Na takúto výšku konsolidácie by úplne stačilo zvýšenie DPH (1 mld. eur) a zavedenie dane z finančných transakcií (700 mil. eur). A vláde by ešte aj zvýšilo 200 miliónov na vlastné priority. Bez toho, aby musela akokoľvek siahnuť na pracujúcich rodičov s deťmi alebo na rodičovský dôchodok.
Lenže Ficova vláda sa rozhodla zaťať oveľa vyššie a skonsolidovať až 2,7 miliardy eur. Komu chce tých 1,2 miliardy eur posunúť, to ešte nevieme. Ale už dnes vieme, koho chce obrať. Jediná konkrétna skupina ľudí, do ktorej vláda cielene zaťala svoju konsolidačnú sekeru, sú rodičia s deťmi – pracujúci aj tí na dôchodku. Ostatných ľudí vláda „konsoliduje“ plošnými opatreniami – zvyšovaním daní a poplatkov. Do rodičov sa Ficova vláda triafa viacnásobne, okrem zvyšovania výdavkov im citeľne znižuje príjmy, či už vo forme platu, alebo vo forme dôchodku.
Každý máme svoje priority. Dnes vieme, že sa progresívci s Ficovou vládou vzácne zhodujú v tom, že podpora pracujúcich rodičov a podpora medzigeneračnej solidarity medzi ich priority nepatrí. Zdá sa mi však, že ani Šimečka by si netrúfol ponížiť rodičov tak, že by si z nich urobil svoj najväčší konsolidačný terč a ponížil by ich na ľudí tretej kategórie.
Rozmohol sa u nás taký nešvár, že sa všetci spoliehajú na niekoho iného. Progresívci sa spoliehajú na EÚ, ktorá im má pomôcť prekonať „zadubenosť“ slovenského národa a nasmerovať Slovensko k žiarivej progresívnej budúcnosti. Mnohí slovenskí konzervatívci a kresťania sa spoliehali na Smer či SNS, ktorí mali pomôcť s ochranou Slovenska proti progresivizmu.
Kedy si konečne uvedomíme, že progresívni aj národní socialisti majú svoje vlastné záujmy a kresťania aj konzervatívci sú pre obe strany konfrontácie iba objektom, z ktorého si chcú načerpať voličské hlasy, aby ich potom použili vo svoj prospech? Kedy si konečne uvedomíme, že keď len trochu prituhne, progresívni aj národní socialisti ako prvé obetujú naše konzervatívne a kresťanské priority?
Potrebujeme zmenu zmýšľania. Pokiaľ nebudeme stáť mentálne na vlastných nohách, pokiaľ nebudeme presadzovať vlastný politický program a priority bez ohľadu na progresívnych aj národných socialistov, potom budeme iba objektom v ich hrách. Ficova konsolidácia a poníženie rodičov by pre nás mohli byť budíčkom.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu pre politikov, akademikov, predstaviteľov cirkví či verejného života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.