Je známe, že súčasný dôchodkový systém zvýhodňuje bezdetné ženy oproti matkám s deťmi. Skúsme sa pozrieť na to, prečo je to tak a zodpovedať otázku, či ide o chybu systému, alebo jeho základnú vlastnosť.
Táto otázka je dôležitá práve v týchto chvíľach, keď vláda oznámila zámer prakticky zlikvidovať rodičovský dôchodok. Ako sa vypočíta výška starobného dôchodku?
Zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v paragrafe 66 stanovuje sumu starobného dôchodku pre nových dôchodcov ako “súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty”.
Zákon prešiel za 22 rokov veľkým počtom zmien, aktuálne platí jeho 141. časová verzia. Postupne sa upravovala definícia obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa po výpočte upravuje tak, aby existovala solidarita medzi dôchodcami.
Dôchodcom s priemerným osobným mzdovým bodom nižším ako 1 sa POMB mierne zvýši, zatiaľ čo dôchodcom s POMB vyšším ako 1,25 sa POMB mierne zníži. To má za následok menší rozdiel v dôchodkoch medzi dôchodcami, ktorí mali dlhodobo vysoký príjem a dôchodcami, ktorí dlhodobo zarábali menej ako priemernú mzdu.
V priebehu rokov sa solidarita medzi dôchodcami znižovala alebo zvyšovala podľa aktuálne schválených zmien v zákone, stále však základný vzorec ostal rovnaký.
Hlavnou myšlienkou tohto vzorca je odmeňovať výkon. Kto chce mať vyšší dôchodok od štátu, mal by čo najdlhšie pracovať a snažiť sa dosiahnuť čo najvyšší príjem. Úspech sa počíta. Vo svojej podstate je odmeňovanie snahy dobré. Motivuje ľudí, aby sa živili vlastnou prácou a hľadali si dobre platenú prácu.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že tento vzorec odmeňuje dôchodcu len za vlastnú prácu. Na deti a rodinu sa neprihliada. Nezáleží na tom, či dôchodca deti má alebo nemá. Nezáleží na tom, či sa deťom venuje, stará sa o ich vzdelanie a vedie ich k pracovným návykom. Nezáleží na tom, či ich vedie k láske k vlasti a tomu, aby deti na Slovensku ostali a pracovali, alebo ich posiela za hranice, keď voľby dopadnú mimo jeho predstáv. Pre stanovenie výšky dôchodku je dôležitá len vlastná práca.
Je logické, že tento spôsob výpočtu viac vyhovuje tým, ktorí môžu investovať viac času do kariérneho rastu, čo pomáha pracujúcim, ktorí nemajú deti. Rodičia malých detí často odmietnu lepšie platenú prácu, aby mohli viac času venovať svojej rodine a svojim deťom. Daňou za nižší príjem a uprednostnenie vlastnej rodiny je potom nižší dôchodok. Toto však nie je zlyhanie dôchodkového systému – on je nastavený, aby presne takto fungoval.
Pracujúci s vyšším príjmom majú vyššie dôchodky z 1., 2. aj 3. dôchodkového pilieru. Vyšší príjem znamená vyššie úspory v 2. dôchodkovom pilieri a možnosť viac si šetriť v 3. dôchodkovom pilieri. Pracujúci s vyšším príjmom môžu investovať do podielových fondov či kúpiť si nehnuteľnosti, ktoré budú neskôr prenajímať a mať pasívny príjem.
Trinásty dôchodok sa bude vyplácať všetkým starobným dôchodcom v rovnakej výške, aj tým s vysokým dôchodkom a vlastnými úsporami. Vo všeobecnosti platí, že úspešná kariéra a vyšší príjem znamenajú vyšší dôchodok v budúcnosti. Bez ohľadu na to, či má dôchodca deti, ktoré by dokázali na jeho vysoký dôchodok prispievať odvodmi zo svojej práce.
V súvislosti s (ne)udržateľnosťou 1. dôchodkového piliera sa zvykne hovoriť o počte dôchodcov a počte pracujúcich, ktorí svojimi odvodmi prispievajú na dôchodky a o tom, že raz budú mať dôchodcovia nízke dôchodky v porovnaní s priemernou mzdou.
Niekedy sa však zabúda na dôležitú vec – priepastné rozdiely medzi starými a novými dôchodcami a medzi tými bezdetnými, ktorým nemá kto prispievať na dôchodok a rodičmi viacerých detí, ktoré na dôchodok svojich rodičov prispievajú.
Inštitút INESS v júni 2024 upozornil na to, že nárok na 13. dôchodok bude mať aj 107 712 dôchodcov s dôchodkom 1 000 eur mesačne a viac. V júli 2019 denník SME priniesol informáciu, že ku koncu roka 2018 približne 4 700 dôchodcov poberalo mesačný dôchodok 1 013 EUR a viac.
To znamená, že za 5,5 roka stúpol počet dôchodcov s dôchodkom vyšším ako tisíc eur o 103-tisíc. Počas tohto obdobia stúpla priemerná výška dôchodku zo 444,26 eura na 677,98 eura. Takýto výrazný nárast počtu dôchodcov s dôchodkom nad spomínanú hranicu a priemerného dôchodku má dve hlavné príčiny.
Prvou je vysoká valorizácia dôchodkov ako reakcia na akúkoľvek krízu. Politici chcú byť medzi dôchodcami obľúbení, keďže ide o skupinu voličov, ktorá chodí pravidelne voliť a dokáže výsledok volieb výrazne ovplyvniť. Druhou príčinou sú novopriznané dôchodky, ktoré sú vyššie ako dôchodky dôchodcov, ktorí v tom istom roku zomrú.
Keďže ľudia odchádzajú do dôchodku neskôr ako pred 20 rokmi, majú viac odpracovaných rokov. Výška aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa každý rok mení. V roku 2004 bola vo výške 183,58 Sk (6,0937 eura), v roku 2024 dosiahla úroveň 17,7688 eura. Ak by ste pracovali celý život za priemernú mzdu, dnes by Vám Sociálna poisťovňa vypočítala takmer trojnásobný dôchodok ako pred 20 rokmi.
V máji 2024 som požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby nechalo Sociálnu poisťovňu spracovať štatistiky týkajúce sa dôchodkov, ktoré mi Sociálna poisťovňa neposkytla podľa infozákona. Zaujímalo ma napríklad, koľko dôchodcov poberá dôchodok nad tisíc eur a koľko majú detí. Tiež ma zaujímalo, koľko dôchodcov má deti, ktoré zaplatia vyššie odvody, ako je dôchodok ich rodiča (pri vyplácaní rodičovského dôchodku Sociálna poisťovňa pozná vymeriavacie základy detí).
V 1. dôchodkovom pilieri by mal platiť nasledujúci paradox. Čím má dôchodca viac detí, tým je väčšia šanca, že tieto deti zaplatia dôchodok svojho rodiča, ale tým je menšia šanca, že ich rodič bude mať dôchodok nad tisíc eur.
Čím menej detí má dôchodca (ak vôbec nejaké má), tým je väčšia šanca, že bude mať dôchodok nad tisíc eur, avšak tým je aj nižšia šanca, že tento dôchodok má kto zaplatiť. Tento paradox by mal platiť najmä pre ženy.
Požadované štatistiky žiaľ neboli spracované. Pritom ich považujem za dôležité, ak si vláda dala za cieľ prehodnotiť efektívnosť celého dôchodkového systému. Štát by mal prehodnotiť, aký vysoký dôchodok dokáže vyplácať najmä tým dôchodcom, ktorým nemá kto na dôchodok prispievať.
V minulosti naši predkovia žili prevažne na dedine, pracovali na poli a starali sa o zvieratá. Deti boli od malička vedené k tomu, aby rodičom pomáhali, primerane ich veku. Keď človek zostarol a nevládal už pracovať na poli, starali sa o neho deti. Mať deti bola otázka prežitia. Kto nemal deti a nevládal pracovať, na starobu mohol skončiť ako žobrák.
S príchodom dôchodkových systémov sa to zmenilo. Zrazu tu bol štát, ktorý sa postaral o človeka v starobe a deti už neboli otázka prežitia. Dnes mladí ľudia takmer vôbec neuvažujú o tom, čo ich čaká na dôchodku, a že by mali mať deti, aby o nich raz bolo postarané. Zodpovednosť za ich rozhodnutia a zabezpečenie v starobe preberá štát.
Na Slovensku však máme jednu výnimočnú dávku, pri ktorej záleží, či dôchodca má deti, či sa im venoval, zabezpečil im vzdelanie, viedol ich k pracovným návykom, a tiež či jeho deti pracujú na Slovensku a prispievajú svojimi odvodmi do nášho dôchodkového systému. Je to práve rodičovský dôchodok. Pri žiadnej inej dôchodkovej dávke na deťoch nezáleží.
Vzťah medzi rodičmi na dôchodku a ich pracujúcimi deťmi, aplikovaný pri rodičovskom dôchodku, môže byť inšpiráciou pri úpravách celého dôchodkového systému. Ak sa totiž nezmení spôsob výpočtu starobného dôchodku, nemôžeme očakávať, že rodičia s deťmi budú mať vyšší dôchodok ako bezdetní dôchodcovia, ktorí mali viac možností na kariérny rast a mohli sa napríklad presťahovať za lepšie platenou prácou, keď to potrebovali.
Priebežný pilier bol postavený na povinnosti detí postarať sa o svojich starých rodičov. Priebežnosť znamená presne to. Peniaze sa v ňom nešetria, ale priebežne sa dávajú na dôchodok rodičov. Nikomu ani nenapadlo, že to v rámci akéhosi zvráteného princípu solidarity dopadne tak, že deti budú mať povinnosť starať sa o tých, ktorí deti nemajú a rodičia, ktorí tieto deti vychovali, dopadnú najhoršie.
Vzorec na výpočet výšky dôchodku je potrebné upraviť tak, aby sa okrem práce dôchodcu výrazne zohľadnila aj práca detí tohto dôchodcu. Odmenu za vlastnú prácu (súčasný vzorec na výpočet dôchodku) treba riešiť mínusovým koeficientom, ak sa osoba nepodieľala vlastnými deťmi na zachovaní priebežného piliera, a plusovým koeficientom, ak prispela vlastnými pracujúcimi deťmi nad rámec priemeru 2,1 dieťaťa.
Koeficienty by boli závislé od počtu pracujúcich detí a ročníku narodenia dôchodcu. Tak sa do vzorca pripočíta odmena za prácu detí, ktorú dnes poznáme ako rodičovský dôchodok. Váha tohto kritéria musí byť zvýšená aspoň trojnásobne.
Aby som čitateľa nezmiatol pojmom “odmena za prácu detí”, budem sa pri porovnávaní súčasného rodičovského dôchodku a odmeny za prácu detí, ako súčasti vzorca na výpočet dôchodku, niekedy držať termínu rodičovský dôchodok, aby bolo v danom prípade pre čitateľa ľahšie predstaviteľné, aké zmeny navrhujem.
Úprava výšky dôchodku podľa počtu pracujúcich detí je nevyhnutná. Dôchodky podľa súčasného vzorca sa nedajú vyplácať donekonečna. Zvyšovanie dôchodkového veku znamená aj vyššie novopriznané dôchodky pre vyšší počet odpracovaných rokov.
Ak by aktuálna dôchodková hodnota počas ďalších 25 rokov rástla podobne, ako rástla od roku 2004 do roku 2024 (z 6,0937 eura na 17,7688 eura), viacerí noví dôchodcovia by v roku 2050 mohli očakávať dôchodok vo výške 3-tisíc až 4-tisíc eur mesačne (vrátane autora tohto článku).
Aj keď priemerné mzdy a odvody do systému budú vyššie a peniaze znehodnotí inflácia, takéto dôchodky budú aj tak neudržateľné. Najspravodlivejší spôsob ako zastropovať dôchodky novým dôchodcom, je v pomere k priemernej mzde podľa počtu pracujúcich detí a ročníka narodenia dôchodcu.
Mladí ľudia budú vedieť, že buď budú mať viac detí a vyššiu odmenu za prácu detí, alebo budú mať nižší zastropovaný dôchodok a budú si musieť na dôchodok viac sporiť, napríklad cez povinné príspevky do 2. a 3. piliera.
Aby odmena za prácu detí mala reálnu váhu pri stanovení výšky dôchodku a reálne odmeňovala rodičov za výchovu pracujúcich detí, bude potrebné zvýšenie rodičovského dôchodku aspoň na trojnásobok a jeho zlúčenie do jednej dávky s dôchodkom vyplácaným z prvého piliera.
Ak chceme odmeňovať rodičov za to, že sa deťom venovali, zabezpečili im vzdelanie a viedli ich k pracovným návykom, treba zvýšiť aj maximálny rodičovský dôchodok za dieťa, to znamená zvýšiť jeho zastropovanie z 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu aspoň na 1,5-násobok.
Kým pri súčasnom nastavení rodičovského dôchodku dosahuje jeho výška maximálne 23,50 eura mesačne za dieťa, po novom by rodič mohol získať 88,10 eura za každé dieťa. Priemerná výška rodičovského dôchodku na jedno dieťa by tak po novom mala byť 45 až 50 eur mesačne.
Zvýšený rodičovský dôchodok rieši aj problém s nižším dôchodkom pri skoršom odchode do dôchodku. Predstavme si 62-ročného rodiča troch pracujúcich detí. Takýto rodič by mal nárok na odmenu za prácu detí do 264,30 eura mesačne, v priemere by mohol dostávať 135 až 150 eur mesačne.
Vďaka tomuto navýšeniu pri výpočte dôchodku by rodičia viacerých pracujúcich detí mohli ísť do dôchodku vo veku 62 rokov. Sociálna poisťovňa by im síce vyplácala nižšiu odmenu za vlastnú prácu, ako keby pracovali napríklad do 65. roku, súčasne by im však vznikol nárok na odmenu za prácu ich detí, ktorá by im nižšiu odmenu za vlastnú prácu vykompenzovala.
Tu treba poznamenať, že pracujúce dieťa by malo pri posudzovaní nároku na skorší odchod do dôchodku mať pravidelný mesačný príjem niekoľko mesiacov po sebe. Tým sa zabezpečí pravidelný rodičovský dôchodok v zmysluplnej výške pre rodiča, ktorý o skorší odchod do dôchodku požiada.
Dôležitou otázkou je aj dedenie rodičovského dôchodku. Sociálna poisťovňa v júni 2024 vyplatila vyše 341-tisíc vdovských a vdoveckých dôchodkov, z nich 30-tisíc bez nároku na inú dôchodkovú dávku a 311-tisíc v súbehu s inou dôchodkovou dávkou.
Priemerná výška vdovského dôchodku bola 373,92 eura a priemerná výška vdoveckého dôchodku bola 310,06 eura. Vdovský a vdovecký dôchodok je postavený na dedení 62 percent starobného, predčasného starobného, prípadne invalidného dôchodku manželským partnerom zosnulého dôchodcu.
Ak by bol rodičovský dôchodok súčasťou vzorca na výpočet výšky starobného dôchodku z 1. dôchodkového piliera, 60 percent z neho by sa premietlo do vdovského alebo vdoveckého dôchodku.
V roku 2024 vyplatila Sociálna poisťovňa rodičovské dôchodky v celkovej výške 312,6 milióna eur. Ak by sa podarilo presadiť vyššie navrhnuté zmeny, na rodičovský dôchodok by bolo potrebných ďalších 700 až 800 miliónov eur. Presnú sumu by vedeli vypočítať zamestnanci Sociálnej poisťovne, ak by namodelovali výšku starobného dôchodku podľa nového vzorca.
Je dôležité položiť si otázku, kde na to vziať peniaze a pokúsiť sa na ňu zodpovedať. Zmena odvodov z kurzových stávok by priniesla 78 miliónov eur ročne, ak by sa odvody počítali z uzavretých stávok a nie z výťažku (za roky 2020 až 2023 takto prišiel štátny rozpočet o 213 miliónov eur, keďže ministerstvo financií chcelo “spravodlivejšie” odvody pre prevádzkovateľov hazardných hier).
Zdaňovanie výhier hráčov by prinieslo desiatky miliónov eur – hráči by však museli byť registrovaní a limitovaní, aby sa dalo jasne stanoviť zdaňovacie obdobie a vypočítať základ dane. Vytvorenie štátneho monopolu na hazardné hry by mohlo priniesť asi 200 miliónov.
Na Slovensku máme problém aj s lacným alkoholom. Nízke spotrebné dane umožňujú akcie typu “kúpte 10 pív a 10 dostanete zadarmo”. Zvýšenie spotrebných daní z alkoholu by mohlo priniesť viac ako 100 miliónov eur – záleží od politickej vôle.
Úspory je možné dosiahnuť aj v dôchodkovom systéme, hoci ich presadenie v tomto volebnom období môže byť nereálne. Trinásty dôchodok je vyplácaný pred Vianocami v rovnakej výške dôchodcom s dôchodkom vo výške 500, 1 000 aj 1 500 eur.
Na Slovensku máme dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky a majú problém si napríklad kúpiť drevo na zimu, opraviť zatekajúcu strechu či vymeniť tečúcu vodovodnú batériu. Týmto dôchodcom sa jednorazová pomoc zíde, ale skôr koncom leta ako začiatkom zimy.
Celoplošné vyplácanie trinásteho dôchodku všetkým dôchodcom je však príliš drahé. Znížením počtu dôchodcov, ktorí majú na trinásty dôchodok nárok, sa dajú ušetriť ďalšie zdroje.
Zmena váhy kritéria odmeny za vlastnú prácu (súčasnej výšky dôchodku z prvého piliera) by mala v prvom rade znížiť deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí byť vyrovnávaný transfermi zo štátneho rozpočtu. Nedá sa vylúčiť, že na transformáciu rodičovského dôchodku na plnohodnotnú súčasť dôchodku z prvého piliera bude treba zvýšiť odvody na dôchodkové poistenie.
Jedného dňa tieto odvody bude potrebné zvýšiť, otázkou je, ako sa použijú. Odporúčam, aby sa použili práve na odmeňovanie dôchodcov za to, že vychovali pracujúce deti a pomohli tak stabilizovať celý dôchodkový systém.
Uvedomujem si, že zvyšovanie daní a odvodov a znižovanie čistej mzdy je krajné riešenie, ku ktorému sa nikto nechce prihlásiť. Vzhľadom na zlý demografický vývoj je však otázkou času, aké riešenie bude najmenej bolieť.
Ak sa konzervatívci dokážu zhodnúť, že rodičovský dôchodok chceme nielen zachrániť, ale aj výrazne zvýšiť, mali by sme hľadať všetky možné zdroje, z ktorého by sa dal financovať a mať odvahu obhájiť aj nepopulárne opatrenia, ak budú nevyhnutné pre dobro krajiny. Bolo by nezodpovedné sa tváriť, že peniaze sa niekde nájdu samy. V minulosti sme totiž už videli zlé príklady tohto prístupu.
Keď sa zavádzal druhý dôchodkový pilier, ekonómovia sa tvárili, že peniaze sa nájdu v Sociálnej poisťovni. Tá však nie je schopná ho financovať a tak dochádza k znižovaniu a opätovnému zvyšovaniu príspevkov, ktoré do tohto piliera idú. V súčasnosti sa hovorí o ďalšom znížení príspevkov do tohto piliera.
Nikto nemal odvahu zvýšiť odvody mladým, ktorí nemajú deti a následne ich znižovať s pribúdajúcim počtom detí. Mnohí ľudia tak budú mať nízke dôchodky z tohto piliera a nedôjde k odbremeneniu prvého piliera, čo mal byť hlavný účel celej reformy.
Tretí dôchodkový pilier má svoj zmysel, ale nikto nemal odvahu ho spraviť povinným pre ľudí s vysokým príjmom. Tí raz budú od Sociálnej poisťovne očakávať vysoké dôchodky, na výplatu ktorých však nebude mať dosť peňazí.
Sporenie v tomto pilieri je štátom podporované len symbolicky (ak si človek sporí 15 eur mesačne) a ľudia si sporia na dôchodok podľa toho, ako im prispieva ich zamestnávateľ. Následkom toho sa môže stať, že po piatich rokoch sporenia dostanete list, v ktorom vám vypočítajú, že o 30 rokov budete dostávať dôchodok 10 eur mesačne.
Príbeh trinásteho dôchodku je tiež neslávny. Jeho vinou skoro došlo k zničeniu rodičovského dôchodku, ktorý je kľúčový pre udržateľnosť celého dôchodkového systému. Momentálne vidíme snahu o opätovnú likvidáciu rodičovského dôchodku, pričom budúci rok sa bude trinásty dôchodok zvyšovať.
Namiesto systémového a spravodlivého rozdeľovania tak dostanú trinásty dôchodok všetci v rovnakej výške, a to bez ohľadu na to, ako prispeli k udržateľnosti priebežného piliera a aké vysoké majú dôchodky.
Modernizácia zdravotníctva nech je pre nás poučením. Dlhé roky nám politici sľubujú nové nemocnice a lepšie zdravotníctvo, ale nikto nechcel zaviesť špeciálny odvod, z ktorého by sa modernizácia zaplatila. Od 1. januára 2024 došlo k zvýšeniu poistného na zdravotné poistenie, ale toto poistné ide zdravotným poisťovniam, ktoré si z neho môžu generovať zisk.
Ak by sa toto mimoriadne poistné od roku 2025 do roku 2040 účelovo viazalo na modernizáciu zdravotníctva cez na to zriadený fond, do roku 2030 by sa nasporilo 2,3 miliardy eur, do roku do 2035 by sa nasporilo 4,4 miliardy a do roku do 2040 až 6,8 miliardy eur (počítané s medziročným nárastom poistného vo výške dve percentá vzhľadom na stúpajúce mzdy).
Nové moderné nemocnice a lepšie prístrojové vybavenie sú reálne, ale nie zadarmo.
V minulom roku sa konzervatívcom podaril úspech, keď nedošlo k likvidácii rodičovského dôchodku. V najbližších týždňoch nás čaká opätovný boj za jeho zachovanie. Tento dôchodok však nestačí nezrušiť, ale treba ho výrazne zvýšiť.
Skúsme diskutovať o tom, aký by tento dôchodok v ideálnom prípade mal byť. Jednu víziu som načrtol. Až sa zhodneme na tom, aký rodičovský dôchodok chceme mať, hľadajme spoločne na neho zdroje a nebojme sa za neho postaviť, aj keby boli potrebné nepopulárne opatrenia.
Hydepark je priestor pre slobodnú výmenu názorov, ktorý slúži predstaviteľom verejného, politického či náboženského a akademického života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.