Bol proti vojne, skončil vo väzení a zomrel. Tragický príbeh ruského klaviristu

Spomedzi stoviek Rusov, ktorí boli uväznení za kritiku vojny na Ukrajine, sa smrť Pavla Kušnira vo väzbe stala protivojnovým symbolom.

Ako tínedžer získal Pavel Kušnir miesto v najprestížnejšom ruskom vzdelávacom programe pre klaviristov na Moskovskom štátnom konzervatóriu P. I. Čajkovského. Jeho spolužiaci si ho pamätajú ako plachého, svojrázneho introverta, ktorý sa vyznal nielen v klasickej hudbe, ale aj vo filme, literatúre a maliarstve.

Kariéru mal ako hráč provinčných orchestrov a popri tom písal prekvapivé avantgardné romány, ktoré väčšinou neboli publikované.

Kušnir, ktorý bol dlhodobým kritikom prezidenta Vladimira Putina, sa po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 začal s väčším zápalom venovať politickému aktivizmu. Rozširoval letáky zatracujúce vojnu a zároveň sa nútil vydržať čoraz dlhšie a tvrdšie hladovky. Štyri zahmlené, tlmené protivojnové prejavy, ktoré zverejnil na svojom kanáli na YouTube, ktorý mal len päť odberateľov, ho dostali do tmavého, rozpadávajúceho sa väzenia na ulici Karla Marxa v Birobidžane, hlavnom meste odľahlej sibírskej provincie, kde žil.

Teraz, vo veku 40 rokov, je mŕtvy.

Kušnir je jedným z viac ako tisíc Rusov, ktorí boli podľa ľudskoprávnych aktivistov umiestnení do tvrdého štátneho aparátu, ktorého cieľom je umlčať kritiku vojny. Niektorí politici alebo známi umelci postavení pred súd priťahujú značnú pozornosť. Mnohí väzni však zostávajú v neznáme a aktivisti sa ich snažia sledovať.

Letecká snímka Moskovského konzervatória P. I. Čajkovského. Zdroj: Wikipedia. Ako tínedžer získal Pavel Kušnir prestížne miesto na konzervatóriu v prestížnom vzdelávacom programe pre klaviristov.

Kušnir bol jedným z tých, ktorí sa ocitli v úzadí, a jeho osamelá smrť na odľahlom ruskom Ďalekom východe podnietila významných ruských politických aktivistov a kritikov vojny k rozsiahlemu spytovaniu svedomia. Pýtajú sa, prečo musel talentovaný umelec, hlboko oddaný angažovaniu sa v protestoch, zomrieť, aby sa stal protivojnovou ikonou?

„Nemohli sme dať dohromady peniaze, aby sme mu poslali právnika – jednoducho sme o ňom nevedeli,“ napísala v príspevku na aplikácii Telegram miestna opozičná politička Svetlana Kaverzina. „Nepísali sme podporné listy – nevedeli sme o ňom. Neodrádzali sme ho od toho, aby sa obetoval – nevedeli sme o ňom. Bol sám. Po jeho smrti mu aspoň symbolicky povedzme: ‚Odpusť nám a odpočívaj v pokoji‘.“

Aj odhalenie jeho smrti bolo takmer náhodné.

Olga Romanová, vedúca mimovládnej organizácie Rusko za mrežami, ktorá obhajuje práva väzňov, dostáva denne listy od odsúdených. Preto nepovažovala za nič výnimočné, keď sa skupina spoluväzňov zo Židovskej autonómnej oblasti, ktorá bola založená počas vlády Stalina v roku 1934 ako agrárna vlasť pre Židov, len tak mimochodom zmienila, že medzi nimi zomrel hudobník.

Olga Romanová (úplne vľavo), vedúca mimovládnej organizácie Rusko za mrežami, ktorá obhajuje práva väzňov, v Moskve v roku 2013. Domnieva sa, že pán Kušnir podľahol následkom hladovky. Foto: James Hill pre New York Times

„Smútime,“ napísali väzni. Kušnir, ktorý bol obvinený z „ospravedlňovania terorizmu“, podľa nich 27. júla počas vyšetrovacej väzby podľahol hladovke.

Potom jedna z jeho priateliek, klaviristka Olga Škrygunová, kontaktovala Romanovú a spoločne napísali bezútešný opis jeho odchodu pre internetovú publikáciu. Článok podnietil niektorých ľudí, aby vyhrabali listy Kušnira, ktorý sa neúspešne snažil získať podporu prominentných Rusov pre svoje hladovky proti vojne. Jeho smrť podnietila nové uznanie jeho umeleckého talentu.

Dmitrij Volček, vydavateľ avantgardnej literatúry, ktorý ignoroval Kušnirovu žiadosť o prekladateľskú prácu, pochválil román „Ruský nárez“ (Русская нарезка), ktorý Kušnir súkromne vydal v Nemecku. Autor v ňom použil príchod obrovského dravého prasaťa bez očí ako metaforu ruskej anexie Krymu v roku 2014.

Maria Aljochinová, členka punkovej skupiny Pussy Riot, ktorá tiež využívala hladovku ako politický nástroj, na facebooku uviedla, že jej Kušnir napísal mnoho listov, ale že si ich prečítala až po jeho smrti.

Maria Aljochinová, členka punkovej skupiny Pussy Riot, na Islande v roku 2022. Na facebooku uviedla, že jej pán Kušnir napísal mnoho listov, ale že si ich prečítala až po jeho smrti. Foto: Misha Friedman pre New York Times

V auguste skupina viac ako 20 klasických hudobníkov vrátane Alexandra Melnikova, sira Simona Rattlea a Daniela Barenboima podpísala otvorenú poctu Kušnirovi uverejnenú v nemeckých novinách.

Ruské väzenské, súdne a justičné orgány nereagovali na žiadosti o komentár k jeho smrti, rovnako ako Birobidžanská regionálna filharmónia, jeho posledný zamestnávateľ.

Kušnir vyrastal v Tambove, hlavnom meste provincie vzdialenom asi 480 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Jeho otec Michael napísal učebnicu hudby, ktorá sa stále používa v celom Rusku, zatiaľ čo jeho matka vyučovala hudobnú teóriu. Vo veku 17 rokov bol prijatý medzi 25 študentov hry na klavír na Moskovské konzervatórium.

„Bol to zábavný, talentovaný génius, ktorý vynikal v rôznych druhoch umenia, ktoré ho zaujímali,“ povedala Škrygunová, ktorá ho spoznala, keď mali obaja šesť rokov.

Grace Chatto, anglická hudobníčka a speváčka skupiny Clean Bandit, ktorá s ním študovala na konzervatóriu v roku 2004, povedala, že ju zoznámil s filmami Bergmana, Antonioniho a Tarkovského. Väčšinu dní zostávala hore dlho do noci, aby počula, ako hrá Rachmaninova, Schuberta a ďalších. „Taký milý, jemný a zábavný a vždy hral s takou hlbokou vášňou,“ napísala na Instagrame.

Raz ohromil svojich spolužiakov tým, že napísal analýzu neznámeho nemeckého popového umelca pre internetový časopis, povedala Maria Nemcová, jeho ďalšia spolužiačka. Čo sa týka jeho hry na klavíri, povedala, že „bol veľmi slobodný a úprimný“, ignorujúc prísne predpisy školy, aby študenti napodobňovali interpretáciu renomovaných hudobníkov.

Tento prístup ho dostal do problémov. Keď ho komisia, ktorá ho hodnotila na postgraduálne štúdium, požiadala, aby zahral úryvok zo Schumannovej Fantázie, povedal, že buď zahrá celú skladbu, alebo nič, spomínajú jeho priatelia.

Podobné konflikty ho doviedli na odyseu hrania v jednom provinčnom orchestri za druhým.

Popritom sa čoraz viac politizoval a v roku 2011 sa vrátil do Moskvy, aby sa zúčastnil na protestoch proti Putinovi.

Začiatkom roku 2023 ho najala filharmónia v Birobidžane, hlavnom meste Židovskej autonómnej oblasti, kde žilo menej ako tisíc Židov, keďže väčšina z nich emigrovala do Izraela.

Nedatovaný záber z videa, na ktorom vystupuje Pavel Kušnir. Zdroj: YouTube cez New York Times

Ako povedal v rozhovore, ručne písané romány si ukladal do zásuvky a vyjadril obdiv k odvážnym výkonom rockových hudobníkov, ako boli Kurt Cobain a Janis Joplin. Organizoval týždenný rozhlasový program, v ktorom vysvetľoval Chopinove ľudové skladby a poslucháčov vítal politickým heslom „No pasaran!“, ktoré prevzal od antifašistov v španielskej občianskej vojne a v preklade znamená „Neprejdú“.

„Pravda jestvuje!“ vravieval.

Svoj kanál na YouTube pomenoval podľa Foxa Muldera, agenta Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), hrdinu seriálu Akty X, a vo svojich videách nosil ručne kreslený odznak FBI pripnutý na oblečení. V jednom z nich podporoval práva L.G.B.T.Q., ktoré sú v súčasnosti v Rusku zväčša zakázané. V inom vyzval na protesty a revolúciu.

„Rozširujte letáky, vylepujte letáky, píšte obrovské plagáty, vyveste ich na lavičky, nechajte ich niekde, nalepte ich na steny budov,“ povedal. V januári minulého roka ho filharmónia vyhodila, povedala Škrygunová.

V roku 2012 emigrovala do Nemecka, ale každých pár mesiacov si vymieňali emaily. Podľa jej slov jeho emaily prekypovali emocionálnym trápením z vojny a nedokázal zabudnúť na udalosti, ako bol ruský masaker stoviek ukrajinských civilistov na kyjevskom predmestí Bucha. „Každú smrť vnímal ako svoju osobnú stratu,“ povedala.

Kušnir začal vyzývať ľudí, aby začali držať hladovku a požadovali Putinovo odstúpenie a ukončenie vojny. Mal drobnú postavu, sám ich pravidelne držal po ruskej invázii na Ukrajinu, ale až do tej poslednej pokračoval v pití tekutín.

Väzenský protokol nariaďuje v takýchto prípadoch lekárske monitorovanie, uviedla vedúca skupiny na ochranu práv väzňov Romanová, ale nič nenasvedčuje tomu, že by sa v jeho prípade nejaké monitorovanie uskutočnilo. Má podozrenie, že Kušnir podľahol následkom hladovky, ale jeho 79-ročná matka Irina Levina odmietla nezávislú pitvu.

Levina povedala ruskému reportérovi, že ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) ju informovala, že jej syn bol na konci na lekárskej infúzii. Jeho matka ani brat sa nezúčastnili na jeho kremácii; jeho kritika Putina mu odcudzila vlastnú rodinu, povedali jeho priatelia. Otec Kušnira zomrel pred štyrmi rokmi.

„Určite som chcela, aby sa správal pokojnejšie a aby sa úplne vyhol politike,“ povedala Levina pre nezávislú spravodajskú organizáciu Okno. „Je mi veľmi ľúto, že sa vzdal svojho života, zrejme zbytočne.“

Miestny reportér, ktorý sa zúčastnil na pohrebe Kušnira, povedal, že prišli len dvaja hudobníci. Jedenásť ľudí na pohrebe boli väčšinou obdivovatelia a nikto nepredniesol smútočný prejav, uviedla reportérka, ktorá z bezpečnostných dôvodov odmietla uviesť svoje meno.

Kušnir sa neusiloval o uznanie pre seba, povedala spolužiačka Nemcová. Namiesto toho sa podľa nej sústredil na prežívanie bolesti druhých. Dokonca ani blízki priatelia nevedeli, že protestuje tým, že sa vo väzení umára hladom.

„Pavel za nás určite obetoval svoj život, je to takmer biblický príbeh,“ povedala. „Snažil sa kričať, ale bolo to také stíšené.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.