Zdroj denníka Wall Street Journal z Moskvy informoval, že ruský líder sa v apríli stretol s predstaviteľmi ministerstva obrany, ktorí naňho naliehali, aby vyhlásil novú vlnu mobilizácie s cieľom naverbovať mužov na kompenzáciu rastúcich strát.
Vladimir Putin tento návrh odmietol ešte pred májovou inauguráciou po prezidentských voľbách, v ktorých si zabezpečil piate funkčné obdobie. Na rusko-ukrajinský front hodlá posielať len tých, čo sa dobrovoľne prihlásia.
Ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta, zaťažuje ruské ľudské zdroje, uviedli tri anonymné zdroje oboznámené s rokovaniami medzi ministerstvom a Kremľom.
To zvýrazňuje chronické problémy a vedie vojenských predstaviteľov krajiny k tomu, aby opäť naliehali na mobilizáciu, spresnili.
Po viac ako mesiaci od prvej invázie na ruské územie od druhej svetovej vojny Moskva ešte stále neuskutočnila významnú protiofenzívu s cieľom zatlačiť ukrajinské jednotky späť za hranice, konštatuje WSJ.
„Sily v súčasnosti nepostačujú na dosiahnutie pôvodných vojnových cieľov, vyradenie Ukrajiny z vojny, oslabenie jej vojenského potenciálu alebo ochranu pohraničných oblastí ruského územia,“ uviedla osoba oboznámená s výmenou názorov medzi rezortom a Putinom. „Čoraz viac ľudí hovorí, že mobilizácia je nevyhnutná.“
Mobilizácia podľa ruského práva môže znamenať všetko od povolania aktívnych záložníkov až po povolanie veľkého množstva mužov v bojaschopnom veku, vysvetľuje denník.
Cieľom prvej ruskej mobilizácie po invázii na jeseň 2022 bolo doplniť rady ruskej armády o 300-tisíc osôb povolaním záložníkov a bývalých vojakov.
Toto úsilie, v rámci ktorého boli povolaní aj muži s krátkou alebo žiadnou vojenskou službou, vyvolalo protesty a prinútilo niektoré regióny uzavrieť hranice, aby zabránili mužom v úteku z krajiny, pripomína WSJ.
Tlak na ďalšiu mobilizáciu prichádza v čase, keď počet obetí vojny na oboch stranách dosiahol približne jeden milión. Hoci Rusko má oproti Ukrajine populačnú výhodu, nedostatok ľudských zdrojov je pre Moskvu dlhodobým problémom.
Ten sa vláda snažila vyriešiť nasadením väzňov do trestaneckých kománd Storm-Z či použitím polovojenskej Wagnerovej skupiny, kontinuálny postup Rusov v Doneckej oblasti (Pokrovsk) si podľa WSJ vyžiadal nasadenie mladých a neskúsených brancov, a to aj z iných častí frontu.
„Rusko neskočilo na lep pri vysielaní kľúčových frontových vojakov do Kurska, ale vzhľadom na svoje obmedzenia bolo nútené vziať vojakov z Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde sú menej potrební,“ povedal Rob Lee, vedúci pracovník Foreign Policy Research Institute, amerického zahraničnopolitického think tanku.
Noviny tiež poznamenávajú, že Kremeľ sa obáva, že ďalšia mobilizácia by mohla narušiť rovnováhu vo vnímaní vojny ruskou spoločnosťou, čo by pre Putina znamenalo politické riziká.
(sab)