Súdna mapa komplikuje život sudcom na Orave

Súdna mapa z dielne bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej mala predstavovať reformu súdnictva, ktorá mala priniesť občanom efektívnejší prístup k spravodlivosti. Transformovala množstvo súdov, zaviedla špecializácie a mnohé ďalšie zmeny, ktoré mali zabezpečiť časové a finančné zlepšenie efektivity fungovania súdov naprieč Slovenskou republikou.

Napriek ambicióznym plánom bola reforma od začiatku terčom kritiky najmä odbornej obce a sudcov, ktorých sa mala priamo týkať. Po jej zavedení do praxe sa ukázalo, že obsahuje mnohé nedostatky, a ciele, ktoré si stanovila, nielenže nenapĺňa, ale naopak, prehlbuje doterajšie problémy v súdnictve.

Doby súdnych konaní neboli skrátené, špecializácie sudcov vyvolali zmätok, keďže sudcovia, ktorí dlhoročne pôsobili v jednej oblasti práva, museli prejsť na úplne inú oblasť. Samostatnou kapitolou je netransparentná zmena nehnuteľností, v ktorých sídlia súdy.

Sudca Šamko vidí značnú neefektivitu

Na problémy súdnej mapy poukázal vo svojom článku sudca Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady Peter Šamko. Vyzdvihol Oravský súdny obvod, ktorý podľa jeho zistení reprezentuje príklad neodborného zásahu do súdnych záležitostí, na ktorý doplácajú sudcovia aj bežní občania.

V Oravskom súdnom obvode došlo k presunutiu sídla súdu z Dolného Kubína do Námestova. Sudca Šamko o tejto zmene hovorí ako o politickom obchode jedného poslanca, ktorý nebral do úvahy reálne dopady týchto zmien a ignoroval odborné argumenty. To viedlo k plytvaniu financiami štátu, zbytočným časovým stratám sudcov a komplikáciám pre účastníkov konaní.

Šamko po osobnej návšteve Dolného Kubína a Námestova hovorí o nevyhnutnosti zmeny tohto rozhodnutia. Podľa jeho názoru je hlavným problémom výber Námestova ako sídla súdu namiesto Dolného Kubína. Dolný Kubín má pre súdne potreby oveľa vhodnejšie podmienky, a to väčšiu a modernejšiu budovu (3 400 m² oproti 1 100 m² v Námestove), dostupné parkovanie a lepšiu dopravnú infraštruktúru. Súčasná budova súdu v Námestove kapacitne nepostačuje a je potrebné prenajímať priestory, čo vytvára ďalšie náklady.

Náklady na budovu v miliónoch

Zásadné negatívum vidí sudca aj vo finančnej neefektivite, keďže nájomné náklady v Námestove dosahujú 23 442,20 eur ročne, čo by sa mohlo ušetriť, keby sídlo súdu ostalo v Dolnom Kubíne. Poukazuje aj na žiadosť Okresného súdu Námestovo na stavebné úpravy budovy v Námestove vo výške 6 miliónov eur, čo predstavuje plytvanie verejnými prostriedkami, v porovnaní s vyhovujúcou budovou v Dolnom Kubíne.

Dolný Kubín je podľa Šamka lepšie dostupný pre väčšinu obyvateľov Oravy, keďže leží na hlavnej dopravnej tepne regiónu. Je bližšie k iným častiam Slovenska, čo znižuje náklady na eskorty obvinených, právne zastúpenie a prepravu sudcov.

V súčasnosti minimálne dvaja sudcovia, ktorí sú menovaní pre Okresný súd Námestovo, prejavujú záujem vykonávať svoju funkciu v budove súdu v Dolnom Kubíne a niektorí sudcovia avizujú svoj odchod z Okresného súdu Námestovo, ak nedôjde k zmene sídla, nakoľko sú vzdialení od svojich rodín.

Sudca apeluje na hospodárnosť pri zlúčení súdov, ktorá ukazuje, že je vhodnejšie pojednávať v Dolnom Kubíne, či už ide o väzobné veci alebo o prípady, v ktorých je niektorá zo strán mimo okresu Námestovo, pričom ľudia o to majú sami žiadať. Presun sídla súdu do Dolného Kubína po nelogickom a neodbornom zásahu súdnej mapy by šetril čas sudcom, štátnym orgánom aj samotným stranám sporov.

Sudkyňa z Námestova hovorí o neobjektivite

Na zistenia sudcu Šamka reagovala podpredsedníčka Okresného súdu Námestovo Daniela Pilarčíková, ktorá je zároveň sudkyňou tohto súdu. Spolu s kolegami považuje zistenia sudcu Šamka za jednostranné a nereflektujúce objektívne údaje a fakty.

Ku kritike pridáva sudkyňa Pilarčíková aj svoje sklamanie z toho, že Šamko si nezaobstaral informácie z oboch strán, konkrétne z vedenia Okresného súdu Námestovo, a nenavštívil budovu súdu, ktorú vo svojej kritike popisuje.

Sudkyňa uvádza, že diskusie o sídle súdu prebiehali už pred reformou súdnej mapy a záver v prospech Námestova vychádzal z analýz a kritérií Ministerstva spravodlivosti. Spomenula aj takmer dvojnásobný počet obyvateľov v obvode Námestovo a lepšiu dostupnosť mesta oproti Dolnému Kubínu.

Trasa medzi týmito mestami je rovnako náročná v oboch smeroch a argumenty sudcu Šamka o lepšej polohe Dolného Kubína sú podľa sudkyne slabé. Námestovo má väčší súdny obvod a teda aj vyšší počet prejednávaných vecí, takže spojením obvodov by sa štátne prostriedky neušetrili.

Budovy nemajú žiaden problém

Pri otázke infraštruktúry a technického stavu budovy súdu v Námestove sudkyňa tvrdí, že je podľa jej názoru v poriadku a prešla rekonštrukciou, pričom toto kritérium nebolo podstatné pri tvorbe súdnej mapy. Prenájom priestorov odôvodňuje nedostatkom archívnych kapacít, čomu čelia viaceré súdy v krajine. Tvrdenia sudcu Šamka o nevyhovujúcom stave budovy preto pokladá za prekvapivé a ničím nepodložené.

Nesúhlas vyjadrila sudkyňa Pilarčíková aj s tvrdením o odchode sudcov zo sídla súdu v Námestove. Aktuálne riadiaci pracovníci súdu nemajú vedomosť o tom, že by niektorý zo sudcov prejavil záujem o odchod z Okresného súdu, pričom upozorňuje na to, že sudcovia majú k dispozícii služobné motorové vozidlo na dochádzku.

Súd v Námestove podľa sudkyne doposiaľ neregistruje žiadnu sťažnosť zo strany účastníkov konaní alebo ďalších subjektov týkajúcich sa umiestnenia súdu. Poukazuje aj na krátke časové obdobie od platnosti súdnej mapy, v ktorom nemožno vyhodnotiť ekonomickú ani inú efektivitu súdu.

Sudcovia sa sťažujú naprieč celým Slovenskom

V tomto prípade ide o dva diametrálne odlišné názory na to, ako súdna mapa prispela k efektivite súdov v Slovenskej republike. Ak sudca Šamko vychádzal iba z pohľadu jednej strany, tá sa skutočne mohla cítiť dotknutá zmenou súdnej mapy. Napriek tomu sudkyňa Pilarčíková nemá pravdu, ak tvrdí, že s Námestovom ako sídlom súdu sa počítalo dlhodobo, pretože táto zmena bola urobená prekvapivo a na poslednú chvíľu.

Na 9. zasadnutí Súdnej rady bola okrem iných tém preberaná aj problematika súdnej mapy a jej dosahov na súdne konania. Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová uviedla, že predsedovia súdov hromadne kritizujú súčasný systém, pričom tento problém bude predmetom diskusií na pôde Súdnej rady.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Foto: Pavol Zachar/TASR

Odkázala na tlačové vyhlásenie, v ktorom popisuje neúnosnú situáciu na Mestskom súde Bratislava IV, kde problém predstavuje nedostatočná priestorová kapacita, neukončený proces výberu spoločnej budovy súdov a nedôstojné podmienky pre prácu zamestnancov. Takéto ťažkosti predsedníčke Rady prezentovali takmer všetci predsedovia súdov, ktorých sa dotkla súdna mapa.

Predsedníčka Kosová na zasadnutí Rady popisovala konkrétne praktické prípady sťažností poručenských sudcov, ktorí musia v rámci konaní náročne cestovať z jedného mesta do druhého spolu so spismi, pričom takto plytvajú časom a peniazmi za pohonné hmoty.

Po ukončení pojednávania musia všetko zbaliť a cestovať naspäť, pričom v týchto prípadoch namiesto pojednávania iných sporov musia čakať na príchody a odchody áut k vytýčeným súdnym konaniam. Príkladov takejto nezmyselnej organizácie a zmien pracovísk sudcov po zavedení súdnej mapy je pritom mnoho.

V kontexte týchto skutočností sa podľa predsedníčky Rady väčšina predsedov súdov sťažuje na zle nastavenú súdnu mapu, ktorá nerešpektovala výhrady odbornej obce, hoci bol samotný návrh súdnej mapy viackrát menený. Prvé návrhy súdnej mapy Márie Kolíkovej dokonca v tom čase označila podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Moravčíková ako schopné vyvolať ireparovateľnú deštrukciu systému, pričom sudcovia sa hromadne sťažovali aj v minulosti.

Ani dnes nemožno nájsť žiadne benefity, ktoré mala reforma súdnictva priniesť. Združenie sudcov Slovenska hovorí o sťaženom prístupe k súdom a vyšších nákladoch na prevádzku, teda o presnom opaku toho, čo mala reforma priniesť, a na ministerstve spravodlivosti sa pripravujú jej zmeny.

Príklad z Oravy ukazuje buď extrémne neodborné a politické zásahy do výkonu súdnej moci s pochybnými motívmi, alebo nepochopenie konkrétnej situácie na základe jednostranného šetrenia situácie. Ak by však bol Okresný súd v Námestove úspešným projektom, bol by v rámci Slovenskej republiky zrejme ojedinelým.