Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odchádzajúci šéf NATO varuje Spojené štáty a Európu pred izolacionizmom

Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom štvrtkovom rozlúčkovom prejave varoval Spojené štáty a Európu pred „izolacionizmom".      

„Počúvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou," povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skončí na čele Severoatlantickej aliancie. „Zamerať sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpečie," zdôraznil.

Stoltenbergovo varovanie podľa AFP prichádza v čase, keď sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských voľbách by mohlo oslabiť záväzky tejto kľúčovej mocnosti vo vzťahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli prestať chrániť členské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finančných prostriedkov na obranu.

Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzdať bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych členských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa Stoltenberga to však vzhľadom na ruskú hrozbu nepostačuje a výdavky bude treba ďalej navyšovať.

Dvadsaťtri z 32 členských štátov NATO by malo tento rok dosiahnuť cieľ stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP.

„Dobrá správa je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi," povedal Stoltenberg. "Zlá správa je, že už to nestačí na to, aby sme boli v bezpečí," dodal.

Stoltenberg taktiež trvá na tom, že spojenci z NATO musia zabezpečiť, aby Kyjev mohol v prípadných rokovaniach s Ruskom vyjednávať „z pozície sily". „Akákoľvek budúca mierová dohoda sa musí opierať o silnú a trvalú vojenskú podporu. Nielen o kusy papiera," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO.

Bývalý nórsky premiér taktiež pripustil, že štáty NATO „mohli urobiť viac", aby odstrašili útok Ruska na Ukrajinu, a to jej skorším vyzbrojením.

NATO prerušilo vzťahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Stoltenberga sa aliancia v istom okamihu bude musieť vrátiť k dialógu s Moskvou o otázkach, ako je kontrola zbraní - avšak vyjadrenia NATO sa musia opierať o silu. „Musíme hovoriť s našimi susedmi, nech je to akokoľvek náročné. Avšak dialóg funguje iba vtedy, keď sa opiera o silnú obranu," povedal Stoltenberg.

Stoltenberg takisto varoval, že s Ruskom alebo Čínou sa nesmie obchodovať na úkor bezpečnosti. „Sloboda je väčšia hodnota ako voľný obchod," vyhlásil.

Jednou z najťažších kapitol za Stoltenbergovho pôsobenia bolo stiahnutie koalície pod vedením USA z Afganistanu, ktoré umožnilo Talibanu uchopiť moc. „Vojenská sila má svoje limity," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO. „Musíme byť úprimní v tom, čo dokážeme a čo nedokážeme dosiahnuť," dodal.

„Počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka bol význam NATO spochybňovaný. Alianciu popisovali ako rozdelenú, zastaranú, v kóme," povedal Stoltenberg. „NATO je však v skutočnosti silné, jednotné a dôležitejšie ako kedykoľvek predtým," dodal.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil premenovanie 327 miest a obcí

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok uznesenie, ktorým premenoval 327 miest a obcí. Toto opatrenie slúži na zbavenie sa sovietskeho a ruského dedičstva, uviedol na Facebooku jeden z predkladateľov uznesenia Roman Lozynskyj.

Lozynskyj označil prijatie uznesenia za "historické rozhodnutie", ktoré sa malo urobiť už pred 33 rokmi. Zároveň avizoval, že budú nasledovať ďalšie zmeny názvov asi 200 obcí, ktoré treba zosúladiť s normami štátneho jazyka.

„Mestá a obce sa vrátia k svojim historickým názvom, prípadne dostanú nové, ktoré navrhnú miestne zastupiteľstvá," konštatoval Lozynskyj.

Za uznesenie hlasovalo 281 zo 450 poslancov. Okrem iného Novomoskovsk sa bude po novom nazývať Samar, z Krasnohradu bude Berestin, z Družby Chutir-Mychajlivskyj a z mesta Pervomajsk sa stane Zlatopiľ.

Ešte pred vojnou na Ukrajine premenovali niektoré mestá nesúce mená politikov zo sovietskej éry. Z miliónovej metropoly Dnepropetrovsk, pomenovanej na počesť predsedu Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR Grigorija Petrovského, sa stalo Dnipro, z Kirovohradu (meno mal po sovietskom politikovi Sergejovi Kirovovi) Kropyvnyckyj a z Arťomovska (pomenovanom po revolucionárovi Fjodorovi Andrejevičovi Sergejevovi, prezývanom Arťom) Bachmut.

Premenovávaním miest a obcí na Ukrajine nie je bez kontroverzií. V utorok viacerí poslanci počas rozpravy zablokovali rečnícky pult s cieľom odložiť hlasovanie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Šéf európskej diplmocie odsúdil útoky v Libanone

Tieto útoky, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom výbuchov komunikačných zariadení v Bejrúte a ďalších častiach Libanonu, mali podľa Josepa Borrella za cieľ šíriť strach a teror medzi civilným obyvateľstvom.

Upozornil na neprijateľné metódy, ktoré spôsobili vážne vedľajšie škody, vrátane veľkých strát na civilných životoch a destabilizácie zdravotníctva v krajine, informuje denník Jerusalem Post.

Španielska diplomacia odsúdila útoky ako porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vyzvala na zdržanlivosť, aby sa zabránilo eskalácii násilia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež vyzval všetky strany konfliktu, aby predišli vojne a vyjadril znepokojenie nad eskaláciou napätia v regióne.

Útoky si doposiaľ vyžiadali 37 mŕtvych a viac ako 3-tisíc zranených, z ktorých je vyše 200 vo vážnom stave. Hoci Libanon a Hizballáh pripisujú útoky Izraelu - rovnako ako mnohé renomované zahraničné médiá - ten sa k nim neprihlásil.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že výbuchy ešte viac zhoršili už aj tak krehký stav libanonského zdravotníctva, ktoré je pod obrovským tlakom.

(mm)

Minúta  |  

Zelenskyj budúci týždeň navštívi USA, stretne sa s Bidenom, Harrisovou a Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj budúci štvrtok navštívi Biely dom, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Vo štvrtok to oznámil Biely dom.

Počas návštevy USA sa Zelenskyj stretne aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany na prezidenta Donaldom Trumpom. TASR informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP, AP a vyhlásenia Bieleho domu.

Stretnutie v Bielom dome sa uskutoční po vystúpení ukrajinského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, ktoré je naplánované na utorok. Pôjde o celkovo štvrtú návštevu Zelenského v Bielom dome od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Lídri budú diskutovať o vývoji vojny medzi Ruskom a Ukrajinou," uvádza Biely dom. Zaoberať sa budú aj strategickým plánovaním a americkou podporou pre Ukrajinu. „Prezident a viceprezidentka zdôraznia svoj neochvejný záväzok stáť pri Ukrajine, až kým v tejto vojne nezvíťazí," zdôrazňuje úrad amerického prezidenta.

Stretnutie s Bidenom sa uskutoční v čase, keď Kyjev čoraz častejšie apeluje na USA a ostatné západné štáty, aby zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom na ruskom území.

Zelenskyj zároveň v stredu vyhlásil, že má pripravený „víťazný plán" na ukončenie vojny s Ruskom. O tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom. Zatiaľ však podrobnosti plánu bližšie nešpecifikoval.

S Donaldom Trumpom sa ukrajinský líder osobne stretne prvýkrát od začiatku invázie. Zelenskyj s exprezidentom naposledy telefonoval v júli tohto roka.

Trump opakovane vyhlasuje, že v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách bude presadzovať rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho kandidát na viceprezidenta JD Vance v nedávnom rozhovore vyhlásil, že Trumpov plán na ukončenie vojny by zahŕňal vytvorenie demilitarizovanej zóny. Ukrajina by v takomto prípade nezískala späť územie, ktoré okupuje Rusko, a taktiež by musela súhlasiť s tým, že nikdy nevstúpi do NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Na Jaroveckom ramene Dunaja našli vo štvrtok telo utopeného muža

Na Jaroveckom ramene Dunaja našli vo štvrtok telo utopeného muža. Potvrdila to bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. Udalosť je podľa nej v štádiu vyšetrovania.

„Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začal trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia. Privolaný obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie," uviedla hovorkyňa. Na prípad upozornili noviny.sk.

(tasr)

Minúta  |  

Stredná Európa dostane pre povodne z EÚ vyše desať miliárd, tvrdí Leyenová. Fico je nadšený

Krajiny strednej Európy vrátane Slovenska, ktoré v posledných dňoch postihli povodne, budú môcť čerpať peniaze na odstraňovanie ich následkov z Fondu solidarity EÚ aj kohézneho fondu. Z kohézneho fondu je na tento účel možné využiť desať miliárd eur.

Vo štvrtok to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí so šéfmi vlád Poľska, SR, ČR a Rakúska v poľskom meste Vroclav.

Slovenský premiér Robert Fico v piatok upresnil, že z 10 miliárd eur kohéznych fondov EÚ na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur.

Na schôdzke sa rokovalo o spôsoboch, ako čo najrýchlejšie a najflexibilnejšie podporiť ľudí a oblasti zasiahnuté ničivými povodňami. Von der Leyenová spomenula, že pri kríze sa využíval aj program diaľkového prieskumu Zeme Copernicus a satelity, vďaka čomu bolo možné sledovať vývoj záplav.

Fond solidarity podľa nej možno použiť na obnovu ciest, železničných tratí či mostov. Tieto peniaze však podľa nej nebudú stačiť, takže na schôdzke sa hovorilo aj o možnosti flexibilného použitia prostriedkov z kohézneho fondu. Postup bude podľa nej taký, že krajina najprv dostane peniaze a následne ich bude môcť použiť na stopercentné financovanie projektov na odstránenie škôd.

Fico neskrýval nadšenie

Fico vo štvrtok pripomenul, že "Slovensko pri týchto povodniach má to šťastie, že nemá obete na ľudských životoch". Vyjadril ľútosť, že vo zvyšných troch krajinách pri záplavách zahynuli ľudia.

"Ľudia, ktorí žijú v Európskej únii, chcú vidieť, že orgány EÚ prejavujú rovnakú mieru starostlivosti o občanov EÚ, ako často prejavujeme o ľudí v iných krajinách, kde majú takisto rôzne tragédie a kde čelia obrovským nešťastiam," vyhlásil Fico. Podľa neho táto pomoc zo strany EÚ zvýši dôveryhodnosť európskych inštitúcií v očiach občanov.

Fico vyčlenené zdroje označil za "obrovskú pomoc". "Nepamätám si, od momentu, keď som prvýkrát navštívil mítingy na úrovni EÚ, že by taká krátka schôdzka priniesla také dobré výsledky," skonštatoval slovenský premiér.

S miliardami rátajú aj iní lídri

Hostiteľ schôdzky, poľský premiér Donald Tusk, sa poďakoval von der Leyenovej za promptnú reakciu. "Potrebovali sme len 45 minút na to, aby sme sa zhodli na našich očakávaniach a dostali prísľub zo strany Európskej komisie, s ktorým sme spokojní," povedal.

Český premiér Petr Fiala pripomenul, že najviac zasiahnuté kraje v ČR sú Olomoucký a Moravsko-sliezsky, pričom vláda plánuje vyčleniť na pomoc zasiahnutým oblastiam 40 miliárd korún (1,5 miliardy eur).

Rakúsky kancelár Karl Nehammer informoval, že jeho vláda vynaloží na riešenie následkov povodní miliardu eur a ďalšiu polmiliardu bude môcť čerpať z EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.