Finančné trhy na toto rozhodnutie prudko zareagovali: zlato posilnilo na nové historické maximum a očakávam, že bude posilňovať aj naďalej. V reakcii na rozhodnutie Fedu posilnili aj akcie. Lenže... nevydržali dlho. Jedno - hoci dramatické - zníženie úrokových sadzieb im nestačilo. Šéf Fedu im nesľúbil, že sa to nabudúce zopakuje. A oni chceli tento sľub počuť.
Takže po počiatočnom posilnení to akcie po chvíli opäť vzdali a nakoniec aj tak skončili nižšie. Je stále ťažšie presvedčiť finančné trhy aby stúpali, chcú vidieť čoraz silnejšie argumenty. Ani vytúžené prudké zníženie úrokových sadzieb, od ktorého si sľubovali oživenie už nestačilo. Od svojho vrcholu v polovici júla tak trhy v priemere stabilne a mierne klesali. Javí sa, že na zvrátenie kurzu by zjavne potrebovali ešte silnejší kaliber, ktorý by presvedčil.
Čo tak veľmi stresuje finančné trhy? Skutočnosť, že makroekonomické údaje, ktoré poskytujú štatistici, sú v čoraz väčšom rozpore so subjektívnymi pocitmi o fungovaní ekonomík. Makroekonomické štatistiky totiž čoraz častejšie poskytujú falošný obraz o ekonomike.
V poslednom čase som veľa hovorila o manipulácii s ekonomickými štatistikami. U mnohých to vyvolalo veľkú nevôľu. Ľudský mozog je nastavený tak, že chce veriť tomu, čo vidí a počuje, obzvlášť tomu, čo číta. Nehovoriac o tom, ak sú písomné informácie podložené zberom štatistických údajov, podpísané „odborníkmi“ a schválené vládnou agentúrou.
Potom je veľmi ťažké vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a tieto údaje spochybňovať. Ľahšie je vysloviť úsudok, že to, že teraz „zrazu“ hovoríme o zmanipulovaných údajoch, keď sme o tom predtým nehovorili, je len akási snaha o populizmus. Je to však oveľa jednoduchšie. Oficiálne makroekonomické štatistiky poskytujú čoraz skreslenejší obraz o ekonomike, na čo vláda a centrálna banka reagujú, a preto sa táto otázka teraz stáva dôležitejšou ako kedykoľvek predtým.
Napríklad USA, ktoré ovplyvňujú celý hospodársky svet, stále ekonomicky rastú. Lenže približne 17 percent vykazovaného rastu HDP je spôsobených zvýšenými vládnymi výdavkami. Ak tieto vládne výdavky od rastu HDP odpočítame, zrazu sú USA v recesii. Za „rast HDP“ sa považujú aj vládou platené stavebné práce, napríklad pri demontáži tepelnej elektrárne, čo jednoznačne vedie k zhoršeniu stavu hospodárstva. Takže štatisticky USA rastú, ale „obchodne“ povedané, sú pravdepodobne v recesii od vypuknutia pandémie.
A to zrazu začína vysvetľovať, prečo sa „mäkké“ údaje, ako napríklad predstihové indikátory merajúce dôveru v ekonomiku na základe dotazníkových prieskumov respondentov, v poslednom čase tak výrazne rozchádzajú s makroekonomickými štatistikami. Tieto podhodnotené „mäkké“ ukazovatele sa tak čoraz viac stávajú jediným relatívne spoľahlivým ekonomickým vodítkom.
A ak sa vrátime späť k reakcii finančných trhov na výrazné zníženie úrokových sadzieb, v čo všetci dúfali, že povzbudí finančný trh, zdá sa, že aj zástupy investorov pomaly strácajú dôveru v makroekonomické štatistiky.
Krátený text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.