Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cvičenie NATO na boj proti bezpilotným lietadlám sa skončilo, zapojila sa aj Ukrajina

Dovedna vojenské cvičenie trvalo jedenásť dní a prebiehalo na holandskej vojenskej základni Lieutenant General Best Barracks. Do manévrov sa zapojilo viac ako 20 krajín vrátane Ukrajiny a zhruba 50 spoločností.

Odborníci už najmenej rok upozorňujú NATO, aby urýchlene dohnala zameškané v oblasti boja s dronmi.

V správe Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) z vlaňajšieho septembra sa napríklad uvádza, že Aliancia má príliš málo bezpilotných lietadiel na "intenzívny boj proti rovnocennému protivníkovi" a v náročnom prostredí by bolo pre ňu veľmi ťažké účinne zapojiť tie, ktorými disponuje.

Počas najnovšieho a zároveň štvrtého ročníka cvičenia NATO sa testovali najmodernejšie systémy na detekciu a boj proti bezpilotným lietadlám. Skončilo sa to ukážkou rušenia dronov a hackerských útokov na ne v týždni, počas ktorého sa podľa Reuters opäť prejavila rozhodujúca úloha týchto strojov vo vojne na Ukrajine.

Rozsiahly ukrajinský útok s použitím dronov v stredu vyvolal výbuch veľkosti zemetrasenia vo veľkom arzenáli zbraní v ruskej Tverskej oblasti, uviedla agentúra s odvolaním sa na médiá a vojnových blogerov. Šéf Kremľa Vladimir Putin nasledujúci deň oznámil, že Rusko tento rok desaťnásobne zvýši výrobu dronov na takmer 1,4 milióna kusov.

Rozmach bezpilotných lietadiel, využívaných na ničenie cieľov a prieskum bojiska, vo vojne na Ukrajine podnietil NATO, aby sa viac zameralo na hrozbu, ktorú by mohli predstavovať pre samotnú Alianciu.

"NATO berie túto hrozbu veľmi, veľmi vážne. Toto nie je oblasť, v ktorej si môžeme dovoliť sedieť a byť pasívni," uviedol šéf aliančného Spoločného centra pre spravodajstvo, sledovanie a prieskum (NCIA) Matt Roper.

https://twitter.com/Balliauw/status/1837131035655467144

(tasr)

Minúta  |  

Hnutie Hizballáh podniklo raketový útok na sever Izraela, pravdepodobne ide o odvetu

Predpokladá sa, že zo strany Hizballáhu ide o odvetu za vlnu koordinovaných výbuchov elektronických zariadení, ktoré začiatkom týždňa zranili alebo zabili desiatky členov tohto militantného hnutia. Zodpovednosť za túto akciu sa pripisuje Izraelu.

Krátko pred raketovým útokom sa na severe Izraela rozzvučali sirény varujúce tamojšie obyvateľstvo pred nebezpečenstvom. Izraelská armáda uviedla, že vypálených bolo približne 140 striel. Miestne úrady však nateraz nehlásili žiadne zranenia.        

K zodpovednosti za tieto útoky sa prihlásil Hizballáh, ktorý dodal, že na Izrael vystrelil rakety typu kaťuša. K útoku Hizballáhu došlo po tom, čo Izrael vo štvrtok neskoro večer informoval, že zasiahol približne 100 raketometov, ktoré mal Hizballáh už pripravené na použitie na paľbu smerom na židovský štát.        

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) v piatok informoval, že z dôvodu bezpečnostnej situácie v severnom Izraeli premiér Benjamin Netanjahu skráti nadchádzajúcu cestu do USA o jeden deň.        

Jeho návšteva teraz potrvá štyri dni namiesto predpokladaných piatich dní – s odletom z Izraela v stredu 25. septembra. Svoj prejav na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN Netanjahu prednesie v piatok 27. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Prípadná konfrontácia Kyjeva a Minska by mala katastrofálne dôsledky, varuje Moskva

Rusko zdôraznilo, že by zakročilo na obranu svojho blízkeho spojenca, na území ktorého nasadilo taktické jadrové zbrane, v prípade, ak by Kyjev konfrontoval Bielorusko.     

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová povedala novinárom, že Moskva má obavy z čoraz "provokatívnejších" aktivít na hraniciach s Bieloruskom a nevylúčila, že by mohlo dôjsť k pokusom o eskaláciu v regióne.        

Niekoľko dní po prekvapivom vpáde Ukrajiny do ruskej Kurskej oblasti 6. augusta bieloruský prezident Alexandr Lukašenko - lojálny spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina - bez toho, aby poskytol dôkazy, naznačil, že Kyjev môže zvažovať útok na Bielorusko.        

Minsk, ktorý obvinil ukrajinské drony z narúšania jeho vzdušného priestoru, neskôr oznámil, že na svoju hranicu s Ukrajinou vysiela ďalšie jednotky. Kyjev informoval, že v pohraničnej oblasti žiadne väčšie zmeny nezaznamenal.        

"Berieme na vedomie prijaté informácie o zintenzívnení aktivít ukrajinských síl v pohraničnej oblasti," povedala Zacharovová. "Tieto skutočnosti vnímame a uvedomujeme si neustále pokusy ukrajinskej strany o používanie dronov a vysielanie teroristov do republiky," dodala.        

Ukrajinské ministerstvo zahraničia v auguste uviedlo, že krajina "nikdy nepodnikla a nikdy nepodnikne akékoľvek nepriateľské kroky voči bieloruskému ľudu".        

S odkazom na vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti Zacharovová vyhlásila, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukázal, že je schopný "bezohľadných krokov" a obvinila ho z koordinácie činnosti s Washingtonom pred novembrovými americkými prezidentskými voľbami.        

"Podľa tejto logiky teda nevylučujeme možnosť, že tieto deštruktívne sily by mohli vyvolať pohyb a eskaláciu situácie v regióne," povedala hovorkyňa.        

Zacharovová tiež uviedla, že Rusko a Bielorusko sú súčasťou "zväzového štátu" a kooperujú na obrane spoločných hraníc, a zdôraznila, že v Bielorusku je nasadené spoločné regionálne vojenské zoskupenie spolu s ruskými taktickými zbraňami.        

"Praktická realizácia ľubovoľných scenárov, ktoré sú agresívne voči Minsku, prinesie katastrofálne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre jej podporovateľov," dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina obmedzuje používanie aplikácie Telegram, bojí sa o národnú bezpečnosť

Obmedzenie sa bude týkať vládnych inštitúcií, bezpečnostných zložiek i armády.

Kyjev v tejto súvislosti varoval, že Rusko by mohlo mať prístup k osobným údajom a správam v tejto aplikácii, ktorá je jedným z hlavných komunikačných kanálov na Ukrajine, ako aj v Rusku.        

"Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) sa rozhodla obmedziť používanie Telegramu vo vládnych agentúrach, vojenských útvaroch aj zariadeniach kritickej infraštruktúry," informovala RNBO na Facebooku s tým, že ide o "záležitosť národnej bezpečnosti".

Zamestnancov, ktorí využívajú Telegram v rámci pracovných povinností, sa však nariadenie netýka, keďže aplikácia je stále jedným z hlavných komunikačných kanálov v armáde aj vo verejnej správe.        

Šéf ukrajinskej tajnej služby Kyrylo Budanov uviedol, že Moskva by mohla mať prístup k správam na Telegrame vrátane tých vymazaných a tiež k osobným údajom používateľov. Obmedzenie služby preto podľa neho nie je potlačením slobody prejavu, ale vecou národnej bezpečnosti.        

Moskva podľa predstaviteľov ukrajinských bezpečnostných zložiek využíva Telegram na "protiútoky, šírenie tzv. phishingu či malvéru, ako aj na geolokáciu používateľov, či rozhodovanie sa v prípade raketových útokoch" a podobne.        

Popredný nemenovaný predstaviteľ ukrajinských bezpečnostných zložiek povedal, že obmedzenie sa týka výlučne oficiálnej komunikácie. Telegram zároveň označil za "veľmi ľahko hacknuteľný" ruskou stranou a preto rizikový. Dodal, že bežní občania môžu túto populárnu platformu naďalej používať.

(tasr)

Minúta  |  

Devínska cesta v Bratislave je opäť otvorená pre MHD i autá

V istom úseku je však doprava riadená semaformi. Informuje o tom hlavné mesto na sociálnej sieti.

„Komunikáciu sme sprístupnili po dobudovaní 70 metrov dlhej a viac ako štyri metre vysokej pevnej steny, ktorá má za účel ochrániť vozidlá pred prípadnými zosuvmi svahu alebo padajúcimi kameňmi," približuje bratislavský magistrát.

V tomto úseku Devínskej cesty je zároveň doprava riadená v striedavom režime semaformi. Hlavné mesto preto vodičov prosí o rešpektovanie dopravného značenia a zvýšenú opatrnosť pri prejazde.

Dopravný podnik Bratislava (DPB) na sociálnej sieti informuje o obnovení autobusovej linky 29, ktorá premáva v plnom rozsahu. „Spojenie centrum - Devín - Devínska Nová Ves sme obnovili," podotýka mestský dopravca.

Autobusy tak jazdia po pôvodnej trase cez Devínsku cestu, ktorá bola od víkendu neprejazdná. Kyvadlová linka X29 už nepremáva.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael napadol žiadosť Medzinárodného trestného súdu o vydanie zatykačov na Netanjahua a Galanta

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom oficiálnom podaní spochybňuje jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC), ako aj zákonnosť prokurátorovej žiadosti.

Hlavný prokurátor ICC Karim Khan ešte v máji požiadal súd, aby vydal zatykače na premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas - Jahjá Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju..

Khan vtedy argumentoval tým, že jestvujú dôvody domnievať sa, že tieto osoby nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.        

Khan Netanjahua a Galanta obvinil z vyhladzovania, vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselných útokov na civilistov.        

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom oficiálnom podaní spochybňuje jurisdikciu ICC, ako aj zákonnosť prokurátorovej žiadosti a tvrdí tiež, že Khan porušil pravidlá súdu a neponúkol Izraelu príležitosť, aby dané tvrdenia vyšetril.        

Hovorca izraelského rezortu diplomacie Oren Marmorštajn v piatok v tejto súvislosti konštatoval, že neexistuje žiadna iná demokracia s nezávislým a uznávaným súdnym systémom, ako je Izrael, ktorá zo strany prokurátora ICC "čelila takému diskriminačnému zaobchádzaniu".        

Marmorštajn dodal, že Izrael je naďalej odhodlaný presadzovať zásady právneho štátu a spravodlivosť a bude pokračovať "v obrane svojich občanov pred pokračujúcimi útokmi a zverstvami Hamasu, ako aj ďalších iránskych teroristických formácií, v súlade s medzinárodným právom".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.