Začali sa Bratislavské hudobné slávnosti. Divákom sa predstavia umelci z celého sveta

Otvárací koncert BHS v bratislavskej Redute naznačil, že aj tento ročník bude kvalitný. Po úvodných fanfárach Jána Cikkera predniesol generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner príhovor. Po ňom sa už tradične predstavilo rezidenčné hudobné teleso Slovenskej filharmónie pod dirigentskou taktovkou jej šéfdirigenta Daniela Raiskina. Odzneli symfonické diela Alexandra Moyzesa, Nina Rota a Dmitrija Šostakoviča.

Slovenský skladateľ Alexander Moyzes sa venoval predovšetkým orchestrálnej hudbe. Popritom sa venoval aj pedagogickej činnosti. Ako člen prípravnej komisie bol pri zrode SĽUK-u. Vo svojich dielach čerpal veľa podnetov práve z folklóru a prírody.

Jedno z jeho diel zaznelo aj na úvod koncertu. Známa suita Dolu Váhom, op. 26, ktorá sa skladá z piatich častí, kde vykresľuje Váh tak, ako ho poznáme v prírode. Pokojný tok rieky vyznačujúci sa sólovými výstupmi huslí alebo fláut sa strieda s burácajúcimi pasážami vodného živla s dominujúcimi bubnami, lesnými rohmi, trúbkami, violončelami či kontrabasmi.

Ďalšia skladba v poradí odznela od talianskeho skladateľa Nina Rota. Divertimento concertante pre kontrabas a orchester je zložená zo štyroch častí. Cieľom bolo predstaviť v porovnaní s klavírom alebo husľami zriedkavý sólový nástroj, akým je kontrabas. Autor okrem symfonických orchestrov tvoril aj pre balety, opery a filmovú hudbu. Napísal niekoľko skladieb pre známe filmy patriace medzi zlatý fond svetovej kinematografie ako Krstný otec alebo Sladký život.

Počas koncertu sa ako sólista predstavil svetoznámy slovenský kontrabasista Roman Patkoló, ktorý sa ako 24-ročný stal profesorom hudby. Počas aktuálnej sezóny pôsobí ako rezidenčný umelec v Thüringenskej filharmónii. Vypredaná koncertná sála mohla počúvať okrem orchestra celú paletu sólového kontrabasového prevedenia od rýchlych momentov, cez expresívnu melodiku až po finálovú kadenciu. Prednesená hra vyvolala u obecenstva burácajúce ovácie, čo asi vyprovokovalo umelca k prídavku.

Po prestávke zaznelo veľkolepé dielo ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča Symfónia č. 9, Es dur, op. 70. Príbeh tvorby päťčasťovej symfónie je viac ako zaujímavý. Dielo vzniklo v radostných, ale zároveň ťažkých časoch, ktoré panovali v Sovietskom zväze po skončení druhej svetovej vojny za vlády Josifa Vissarionoviča Stalina. Aj keď sa po uvedení diela na autora valila kritika najmä zo strany štátnej moci, mohol aj tak naďalej slobodne tvoriť.

Namiesto dôstojnosti a dramatickosti si skladateľ dovolil v skladbe použiť prvky expresivity, ale aj irónie a žartu, čo bolo možné počuť aj počas koncertu. Sólové pikoly, ktoré sa vysmievajú vážnym historickým momentom, vystriedalo klarinetové sólo s hlbokým nádychom smútku a nostalgie. Ale potom sa nálada opäť uvoľnila prítomnosťou sólového fagotu a ďalších hudobných nástrojov až do víťazného konca očakávaného vojenského víťazstva.

Počas BHS býva zvykom, že na propagačných materiálov sa nachádza logo, ktoré v aktuálnom ročníku predstavuje malá socha s názvom Viola. Ide o výtvarné dielo akademického sochára Juraja Čuteka. Rovnako ako Viola, tak aj obrazy skrášľujú útroby Slovenskej filharmónie počas festivalu. V jeho tvorbe majú významné postavenie hudba, technické vynálezy, pohyb či rýchlosť.

Hostiteľský orchester Slovenskej filharmónie ešte čakajú do konca festivalu dve vystúpenia. Pri príležitosti projektu Rok českej hudby a 200. výročia narodenia Bedřicha Smetanu zaradila dramaturgia do programu 26. septembra známu českú operu Libuše. Hudobné dielo zaznie aj v podaní Slovenského filharmonického zboru s českými a slovenskými sólistami, v hlavnej úlohe s Máriou Porubčinovou, pod vedením dirigenta Jaroslava Kyzlinka.

So Slovenskou filharmóniou sa stretneme aj na záverečnom koncerte 6. októbra pod taktovkou francúzskeho dirigenta Sylvaina Cambrelinga, kde je na programe monumentálne dielo Hectora Berlioza, dramatická symfónia Romeo a Júlia. Počas večera sa predstavia mezzosopranistka Catriona Morison, tenor Pavol Blšík a bas Edwin Crossley-Mercer.

Tento rok účinkuje na BHS osem zahraničných orchestrov, medzi ktorými nebude chýbať 24. septembra English Chamber Orchestra, ktorý zavíta so švajčiarskym dirigentom Kasparom Zehnderom a s mnohými významnými sólistami ako so škótskym virtuóznym perkusionistom Colinom Curriem. V ich podaní zaznejú diela Petra Maxwella, Jamesa MacMillana a Igora Stravinského.

Nepochybne veľkým zážitkom môže byť 3. októbra koncert, keď vystúpi Kórejský národný symfonický orchester s dirigentom Davidom Reinlandom. Okrem nich sa predstaví aj svetová sopranistka Sumi Jo s áriami z opier Gaetana Donizettiho Dcéra pluku, Vincenza Belliniho Norma a Puritáni. V druhej časti programu je naplánovaná Symfónia č. 4 d mol, op. 120 od Roberta Schumanna.

Festival bude programovo vyplnený aj organovým recitálom. Lotyšská umelkyňa Iveta Apkalna vystúpi 29. septembra s programom z diel skladateľských velikánov Johanna Sebastiana Bacha a nestora amerického minimalizmu Philipa Glassa.

BHS sú okrem bratislavskej Reduty po druhý raz organizované aj v Dome umenia v Piešťanoch, a to dvoma koncertmi. Už 24. septembra to bude komorný koncert, kde huslista Ivan Ženatý a klavirista Marian Lapšanský predstavia diela od Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa.

Koncom týždňa 27. septembra zaznejú diela Ludwiga van Beethovena, Wolfganga Amadea Mozarta a Antona Zimmermanna v podaní Štátneho komorného orchestra Žilina a speváckeho zboru Lúčnica.

Oba koncerty, ktoré budú mať premiéru v Piešťanoch, uvidia diváci o deň neskôr aj v Bratislave.