Liečba jedom. Ako Čína „zachraňuje“ svoju ekonomiku

Všímate si, ako sa začínajú znovu recyklovať slovné spojenia známe spred roku 1989? Patrí medzi ne napríklad „súbor opatrení“.

Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

Najnovší „súbor opatrení“ zavádza v súčasnosti čínska centrálna banka. Nie je to tak dávno, keď sa v médiách skôr používal výraz „podporný balíček“. Oboje však znamenalo to isté, iba označenie bolo poplatné dobe. Vždy išlo o nejakú intervenciu štátu do ekonomiky, ktorá mala za cieľ krátkodobo poprieť existenciu hospodárskeho cyklu a opticky číselne zdvihnúť hospodársky rast. Ale za cenu dlhodobého poškodenia ekonomickej efektivity.

Tento najnovší čínsky „súbor opatrení“ je najväčší od pandemických čínskych zásahov. Jeho súčasťou je zníženie úrokovej repozície centrálnej banky a ďalších úrokových sadzieb, čím sa zlacnia úvery. Ďalej zníženie miery povinných minimálnych rezerv bánk, čím sa uvoľní do obehu zhruba miliarda jüanov.

Zníži sa minimálna sadzba akontácie pre kupujúcich druhých domov, čím sa de facto zlacnia hypotéky. A napokon Čínska ľudová banka až do 60 percent prefinancuje, teda vlastne zmaže, pôžičky pre miestne samosprávy nakupujúce nepredané domy s lacným financovaním. Technicky vzaté je to v podstate odpustenie dlhov a dotlačenie peňazí v príslušnej výške.

Regulátor sa raduje, ako to zariadil, že väčšie množstvo peňazí v obehu znova opticky zvýši HDP krajiny. Špekulant sa raduje, že väčšie množstvo peňazí v obehu výrazne predraží akcie, pretože dôjde k inflačnému zdvihnutiu cien akcií aj dlhopisov. Ekonóm, najmä monetarista, vie, že toto je to najhoršie, čo Čínska ľudová banka mohla čínskej ekonomike urobiť. Je to liečba jedom.

Problémom Číny je, že táto krajina už v minulosti tak nezmyselne a umelo podporovala investície do nehnuteľností, až postavila mestá duchov, kde nikto nebýva. Sedemdesiat percent úspor domácností je teraz uložených v nehnuteľnostiach. HDP sa tým síce umelo nafúklo a centrálne naplánovaná päťročnica bola splnená, ale úžitok to neprinieslo. Už od roku 2021 je prepálený realitný trh v silnom útlme a najväčší developer sveta Evergrande skrachoval. Teraz sa Čína v podstate rozhodla prepálený realitný trh „riešiť“ tým, že ho donúti ešte viac stavať, teda ešte viac sa prepáliť.

Podobne kontraproduktívne to funguje pri akciách. Akcie v Číne nerastú, pretože nerastie tamojšia ekonomika. Komunistická strana Číny však chce, aby akcie rástli. A tak centrálna banka bude poskytovať komerčným bankám, fondom, poisťovniam a maklérom jednoduchší a lacnejší prístup k financovaniu nákupu akcií. Týmto spôsobom chce centrálna banka naliať na akciový trh ekvivalent 114 miliárd dolárov. Myslíte si, že to posilní čínsky akciový trh? Jednoznačne to zvýši ceny akcií, ale bude to inflačný rast. A inflačný rast cien nie je posilnenie akcií.

Čínsky akciový index CSI 300 je v tejto chvíli o viac ako 40 percent nižší oproti maximu v roku 2021. Hneď ako tieto opatrenia oznámili, ihneď zmazal 4 percentá strát. A to sa, samozrejme, premieta aj k nám do Európy, ktorá je s čínskymi firmami už silne previazaná.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.