Na deviatom zasadnutí Súdnej rady predložila jej predsedníčka Marcela Kosová správu, ktorá obsahuje zistené pochybenia Jána Mazáka ako predsedu Rady. Správa hovorí celkovo o siedmich pochybeniach Mazáka, ktoré sú podložené konkrétnymi odôvodneniami.

Rozhodovanie o podaní disciplinárnych návrhov voči sudcom bez opory v zákone či vytváranie a odosielanie uznesení v rozpore so zákonom a bez vedomia Rady zo strany Mazáka predstavujú vážne zásahy do práv iných. Okrem iného údajne dokonca sám rozhodol, že kandidát na sudcu nespĺňa predpoklady na výkon tejto funkcie, alebo o nezvolení sudcov za členov výberových komisií.

Zákon síce vyžaduje na takéto rozhodnutia súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov Rady, no Mazák o nich rozhodol bez hlasovania, ak uznesenie nezískalo dostatočný počet hlasov. Inými slovami, obišiel zákon a sám rozhodol o závažných veciach, o ktorých mali hlasovať všetci členovia.

V rozpore so zákonom vraj Mazák zastavil majetkové preverovanie kandidátky na predsedníčku súdu alebo porušoval rokovací poriadok kontrolných komisií, ktoré preverujú majetkové priznania sudcov. Správa ďalej uvádza aj vnútorné organizačné zásahy bez zákonného podkladu, ktoré údajne Mazákovi zabezpečili dosah na rôzne podporné činnosti Rady.

Preplácanie súkromných letov a dva trvalé pobyty

Pozoruhodné je najmä preplácanie leteniek za súkromné lety do Luxemburgu a Košíc. V iných prípadoch správa síce konštatuje nezákonný postup, no tento bod priamo hovorí o finančných benefitoch, ktoré Mazák inkasoval, a na ktoré nemal žiadny zákonný nárok.

Letenky si nechal preplácať počas celých štyroch rokov jeho pôsobenia vo funkcii predsedu, pričom celková suma sa vyšplhala na 15 200,49 eura. Podstatnú časť tejto sumy tvorí refundácia leteniek za lety do Luxemburgu a späť.

Ján Mazák uvádza svoj trvalý pobyt tak v Košiciach, ako aj v Luxemburgu. S odkazom na slobodu pohybu a pobytu v zmysle Charty základných práv EÚ cestoval medzi týmito adresami a letenky si nechal preplácať ako paušálne náhrady a výdavky spojené s výkonom jeho funkcie.

Predsedníčka Kosová však v správe upozorňuje, že nikto sa nemôže trvalo, respektíve súčasne zdržiavať na dvoch rôznych miestach, a podľa vnútroštátnej úpravy môže mať občan v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Poukazuje ďalej na zásadnú skutočnosť, že predseda Súdnej rady má v zákone „vlastné benefity“, ktoré však nezahŕňajú možnosť preplácania leteniek do miesta trvalého pobytu, a už vôbec nie do dvoch trvalých pobytov.

Bezplatný byt a auto nestačili

Napriek tomu, že Jánovi Mazákovi bol v zmysle zákonných ustanovení poskytnutý benefit v podobe bývania v Bratislave, nechal si vyplácať paušálne náhrady. Tie boli zvýšené práve z dôvodu, že ako predseda uvádzal trvalý pobyt mimo Bratislavy, hoci mal bezplatný byt priamo v meste.

Za obdobie štyroch rokov vo funkcii predsedu Súdnej rady si takto vyúčtoval na refundáciu leteniek mimo pracovných ciest sumu prevyšujúcu pätnásťtisíc eur. Tieto súkromné cesty si nechal preplácať z paušálnych náhrad, hoci na to nemal žiadny zákonný nárok v zmysle benefitov predsedu, ako aj z pohľadu dvoch rôznych miest trvalého pobytu, ktoré zákon ani nepozná.

Z porovnania dní odletov a príletov z Košíc a Luxemburgu zároveň vyplynulo, že Ján Mazák od mája 2022 do apríla 2024 nebol v budove Súdnej rady Slovenskej republiky 160 pracovných dní, teda 80 pracovných dní za rok. Predseda Súdnej rady pritom podľa súčasnej predsedníčky Kosovej nemá žiadne pracovné povinnosti mimo oficiálnej budovy Rady, a preto tieto vymeškané dni nemožno chápať inak, než ako absenciu v práci.

Bezdôvodné obohatenie bude Rada vymáhať

Podpredsedníčka Súdnej rady Pružinec Eren hovorí v súvislosti s neoprávnenými náhradami leteniek o potrebe vymáhania uhradenej sumy za letenky prostredníctvom civilnej žaloby. Podľa jej názoru došlo zo strany bývalého predsedu Mazáka k bezdôvodnému obohateniu, pričom svojím konaním porušil nielen ustanovenia Trestného zákona, ale aj Občianskeho zákonníka. Člen Rady Martin Bezák hovorí priamo o povinnosti vymáhať tieto prostriedky.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Občiansky zákonník ukladá povinnosť každému, kto sa bezdôvodne obohatil, aby toto obohatenie vydal. Vydanie sa uskutočňuje prostredníctvom civilnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej dôležitú úlohu hrá aj čas.

Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa totiž premlčiava po dvoch rokoch odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa toto právo premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Úmysel bezdôvodne sa obohatiť by bolo, samozrejme, potrebné preukázať, a je takmer isté, že právnik ako profesor Mazák by vedel zdôvodniť svoje konanie ako neúmyselné, prípadne ako konanie v súlade so zákonom.

Nezákonné lustrácie už preveruje polícia

Predsedníčka Súdnej rady Kosová uviedla, že v súvislosti s nezákonnými lustráciami bolo podané trestné oznámenie a momentálne prebieha preverovanie zistených skutočností. V prípade leteniek tak vec momentálne ostáva v civilnej rovine vymáhania škody, ktorá vznikla neoprávneným uplatňovaním si náhrad zo strany Mazáka.

Vzhľadom na absenciu zákonných ustanovení, ktoré by umožňovali preplácanie leteniek spôsobom, ako to robil bývalý predseda, je šanca na vymoženie peňazí vysoká. Ján Mazák bude musieť v súdnom spore preukázať svoje zákonné nároky na minuté peniaze, ako aj ich opodstatnenie.

Členka Rady Jelínková Dudzíková tiež hovorí o plytvaní verejnými prostriedkami v prípade, keď Ján Mazák prostredníctvom e-mailu poveril zamestnanca Súdnej rady, aby mu v pracovný deň na deviatu hodinu objednal plaveckú dráhu.

Peter Šamko označil konanie predsedu Mazáka za správanie šéfa s. r. o. alebo lénneho pána, ktorý si zo Súdnej rady spravil detektívnu kanceláriu a následne chodil po médiách, kde hádzal špinu na členov Rady, aby odklonil pozornosť od svojich pochybení.

Jeho pôsobenie označil za hanbu a jeho správanie za neakceptovateľné vzhľadom na chýbanie v práci a objednávanie si bazénov počas pracovného času. Mazák sa podľa Šamka postavil do pozície neobmedzeného vládcu, ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá a ktorého netreba obťažovať nesúhlasnými stanoviskami. Horšieho predsedu si tak vzhľadom na uvedené okolnosti nevie predstaviť.

Zo zistení na pôde Rady v tomto momente skutočne možno hovoriť o potrebe vyvodení zodpovednosti. Otázkou ostáva, či iba vyvodenie majetkovej zodpovednosti bude dostačujúce. Hoci polícia preveruje trestné oznámenia v súvislosti s nezákonným preverovaním sudcov, a predsedníčka Kosová nie je fanúšičkou trestných oznámení, zrejme nebude možné vybaviť všetky pochybenia iba v civilnej rovine.

Závery ohľadom pôsobenia Jána Mazáka na čele Rady vyvolávajú dojem, že nezákonnosti boli pravidelné. Je potom potrebné sa pýtať, aký odkaz to zanechá vo verejnosti, ak sa dané správanie vysokopostaveného verejného činiteľa nepodrobí zodpovednosti nielen v civilnej, ale aj trestnoprávnej rovine.

Ján Mazák dostal priestor na vyjadrenie k tejto téme, no na zaslané otázky Štandardu do zverejnenia článku nereagoval. Otázky sa týkali jeho stanoviska k záverom Rady o neoprávnenom čerpaní verejných prostriedkov, ako aj k vymáhaniu týchto prostriedkov prostredníctvom civilnej žaloby.

Po zverejnení textu (pozn. red.) Ján Mazák poskytol stanovisko k záverom Súdnej rady v znení: „Nedostal som žiadnu správu, možnosť vyjadriť sa k nej, ani závery súdnej rady a preto neviem nič o dôvodoch, ktoré viedli k takým záverom. Pôsobím v zahraničí a nesledujem súdnu radu a už vôbec nie jej zasadnutia. Navyše, všetky náhrady boli podľa zákona o súdnej rade a zákona o cestovných náhradách platené a preplácané Kanceláriou Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorá je samostatnou právnickou osobou, s vlastným rozpočtom, a preto by bolo vhodnejšie spýtať sa Kancelárie na túto problematiku."