Preskočiť na obsah
Alexander Grau

Autor

Alexander Grau

Publikované: 
NázoryNázor

Úpadok nemeckej sociálnej demokracie

Je to najstaršia strana v Nemecku a jedna z najstarších strán vôbec: Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD). Jej zásluhy ohľadom pracujúcich, drobných zamestnancov, spravodlivosť, prosperitu, vzdelanie a demokraciu sú neodškriepiteľné.

Dokonca aj politickí oponenti uznajú, že SPD má históriu, na ktorú môže byť hrdá. SPD je však už niekoľko desaťročí v kríze. Svedčia o tom už len volebné výsledky volieb do Bundestagu. Kým v roku 1972 za vtedajšieho kancelára Williho Brandta získali sociálni demokrati 45,8 percenta hlasov, odvtedy ich podiel hlasov neustále klesá: kým v roku 1980 dosiahol kancelár Helmut Schmidt ešte pozoruhodný výsledok 42,9 percenta, v roku 1990 dosiahol kandidát Oskar Lafontaine len 33,5 percenta.

Kancelár Willi Brandt (SPD) sa pozerá z okna hotela Erfurter Hof, 19. marca 1970. Foto: Axel Springer/Sven Simon/DPA/AFP/Profimedia.sk

Víťaz volieb Gerhard Schröder v roku 1998 naposledy vyniesol sociálnych demokratov nad hranicu štyridsiatich percent, než sa začal definitívny pád. V posledných voľbách v roku 2021 dosiahol Olaf Scholz 25,7 percenta - čo bola absolútna senzácia, keďže volebné prieskumy predtým SPD dlhé mesiace ukazovali pod 20 percentami. Aktuálne prieskumy verejnej mienky prisudzujú sociálnym demokratom 15 percent.

Robotnícke milieu už neexistuje

Tento úpadok kedysi veľkej strany má rôzne príčiny. Niektoré sú domáce. Iné sú spôsobené plynutím času. Po prvé, je to zrejmé: SPD bojuje s vlastným úspechom. Bývalá robotnícka strana sa celé desaťročia úspešne pokúšala zrušiť robotníkov. Nemecko sa zmenilo na spoločnosť bielych golierov. Továrne, ktoré ešte existujú, sú vysoko automatizované. Obsluhujú ich veľmi dobre platení kvalifikovaní pracovníci. Klasické proletárske prostredie, ktoré kedysi volilo SPD, už neexistuje. V istom zmysle sociálni demokrati zomreli.

Rastúca prosperita a meniace sa ideály a potreby ľudí sú však len jednou z príčin krízy sociálnych demokratov. Ďalšou je rozdelenie politickej ľavice. Už študentské nepokoje v roku 1968 ukázali, že akademická mládež reprezentuje iné hodnoty ako stará sociálna demokracia robotníckej triedy. Jednoducho povedané: tradičný sociálnodemokratický súdruh bol v podstate kultúrne konzervatívny. Bol kritický ku kapitalizmu a liberálnemu ekonomickému systému a bojoval za rovnejšie príležitosti a lepšie mzdy. Zároveň však obhajoval veľmi tradičné cnosti, ako je pracovitosť, poriadok a poslušnosť.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.