Obranné sily Izraela (IDF) majú „veľkú dôveru“ v schopnosť uskutočniť pozemný manéver v južnom Libanone, odvolávajú sa pritom na skúsenosti z 11 mesiacov bojov v Pásme Gazy. O možnosti pozemného útoku písal portál Times of Israel (TOI).
Izraelský spravodajský portál sa v piatkovom článku odvolával na anonymných predstaviteľov IDF, ktorí viac-menej priamo naznačili chystanú ofenzívu cez takzvanú Modrú líniu – bezpečnostnú hranicu, ktorú stanovila misia OSN v Libanone (UNIFIL) v roku 2000.
„IDF uviedli, že pozemná ofenzíva v Libanone bola plne naplánovaná a vojaci ju nacvičujú, zatiaľ čo boje prebiehajú na viacerých frontoch,“ píše TOI s odvolaním sa na anonymných predstaviteľov ministerstva obrany i armády.
Doterajšie plány podľa informácií rezortu zahŕňali cvičné operácie v blízkosti izraelsko-libanonských hraníc, ale aj hlboko vo vnútrozemí, najmä na miestach, kde pôsobí šíitské militantné hnutie Hizballáh. Podobne ako militantné hnutie Hamas v palestínskej enkláve obe finančne a materiálne podporuje Irán.
Napriek bojovej pripravenosti je cieľom IDF, aby takáto pozemná operácia bola čo najkratšia, uviedli predstavitelia.
Izraelská armáda bola najmenej v troch samostatných prípadoch pripravená zíntenzívniť svoje vojenské úsilie na severe. Z týchto krokov nakoniec velenie zorganizovalo operáciu Severné šípy (Northern Arrows). Práve v rámci nej už od pondelka Vzdušné sily Izraela (IAF) podnikajú útoky na juh Libanonu, údolie Bikáa na východe i predmestia metropoly Bejrút.
TOI konštatoval, že za posledných 24 hodín zhodili IAF takmer dvetisíc kusov munície na územie svojho severného suseda s tým, že ide o doposiaľ najrozsiahlejšiu leteckú operáciu Izraela v súčasnej vojne.
Letecké útoky podľa IDF zbavili Hizballáh mnohých raketových, raketových a dronových prostriedkov, ktoré budoval 20 rokov, čo teraz zabránilo škodám na izraelskom domácom fronte, uviedli IDF. V predchádzajúcich rokoch odhadovali, že proiránski militanti by na začiatku plnohodnotnej vojny vystrelili na Izrael asi dvetisíc rakiet denne.
Od presmerovania pozornosti židovského štátu na sever dosiahla armáda „výrazné úspechy“ vrátane likvidácie najvyšších veliteľov či skladov zbraní. Okrem toho však počas bombardovania zahynulo vyše 600 ľudí, čo libanonský premiér Nadžíb Mikátí v pondelok označil za „vyhladzovaciu vojnu“.
Náčelník generálneho štábu IDF Herzi Halevi zase v stredu oznámil, že „celý deň“ ostreľovali pozície Hizballáhu, „aby sme pripravili pôdu pre náš možný vstup“ do Libanonu.
„Musíme pokračovať v útokoch na Hizballáh. Na túto príležitosť sme čakali celé roky,“ vyhlásil v piatok Halevi na okraj vyhodnotenia spôsobilosti záložných brigád. Naznačil tiež, že štáb i celé velenie je v tejto fáze proti prímeriu, ktoré navrhuje Západ.
Tohto kroku sa však obávajú najmä Spojené štáty, ktoré už niekoľkokrát varovali pred eskaláciou napätia.
„Veľmi sa obávam, že sa to vymkne spod kontroly,“ povedal anonymne pre denník Wall Street Journal vysokopostavený predstaviteľ rezortu obrany po zasadnutí vedenia Pentagónu 17. septembra k téme vybuchujúcich pagerov. Tie považuje TOI za súčasť príprav na ofenzívu po zemi.
(sab)