Šikana na bratislavských školách. Nie o všetkom, čo sa v nich deje, sa vie
Vulgárne nadávky, vyhrážky, sexuálne obťažovanie, kyberšikana či fyzický útok. Školy evidujú zvýšený počet agresívnych prípadov šikany, keď zasahuje školská inšpekcia, psychológ ba dokonca polícia.
Polícia rieši na školách prevencie aj incidenty spojené so šikanou. Foto: Polícia SR
|
Deti majú strach priznať šikanu. Niekedy ani nevedia, že sú šikanované. „Od začiatku školského roka ma jeden žiak ponižuje, slovne mi ubližuje a hovorí mi, že som tlstá. Pred pár dňami som tieto veci povedala triednej učiteľke, ktorá mi vysvetlila, že to bude riešiť ako slovnú šikanu,” hovorí v krátkosti dievča z deviatej triedy jednej základnej školy.
Slovným ubližovaním spolužiaka sa trauma dieťaťa častokrát začína. Ak sa nerieši, môže prerásť do obrovských rozmerov.
Vulgárne nadávky, irónia, výsmech, ignorovanie, fyzický útok, ničenie osobných vecí, vyhrážky a zastrašovanie, nezmyselné príkazy, sexuálne obťažovanie, vymáhanie vecí – to je konanie, ktoré spadá pod istú formu šikany.
„Opakované posmešky, urážky a výsmechy sú tiež šikana. Keď má dieťa každé ráno amok, strach, žalúdočné ťažkosti s vracaním a hysterický plač, tak to už nie je o doťahovaní sa. Dcéra odmietla v škole už aj jedávať a po prestávkach sa schovávala na toaletách,” hovorí pre Štandard mama žiačky, ktorá donedávna navštevovala jednu z petržalských základných škôl.
„Posmievali sa jej, urážali ju, úplne ju vytlačili z kolektívu. Pri každej príležitosti bola ponižovaná,” dodáva mama.
S dcérou preto navštívili psychológa a iných odborných lekárov, ktorí im potvrdili, že dieťa je psychicky šikanované. Mama kontaktovala školu, no s riešením situácie zo strany vedenia školy nebola spokojná: „Zavolali si dotyčných žiakov. Dali im podpísať papier, že sa to viac nebude opakovať, a to bolo všetko,” tvrdí matka.
Podľa nej vedenie vzdelávacej ustanovizne prípad zamietlo pod koberec a z jej dieťaťa urobilo obyčajnú „hysterku”. „Šikanujúci je chránený a šikanovaný nech si zmení školu,” uzatvára túto tému mama, ktorá svoju dcéru nakoniec preradila na inú základnú školu, kde je konečne spokojná a začala aj napredovať.
Ohľadom všeobecného prístupu a postupu v rôznych prípadoch šikany v škole sa Štandard obrátil aj na konkrétnu základnú školu, ktorej sa vyššie spomenutý prípad týka. Odpoveď zo strany vedenia však neprišla.
Školská inšpekcia nevie o všetkom
Skúsenosti rodičov ukazujú, že dieťa by školu meniť nemalo – potrebné je vyriešiť prípad agresora a teda šikanujúceho. Keď mu jedna obeť odíde, nájde si ďalšiu, zhodujú sa viacerí v názore. V prípadoch, ak je rodič bezradný, pomôže školská inšpekcia, ktorá prešetruje nahlásené prípady.
„Rodičia (žiaci) spravidla oznamujú zistené ubližovanie zamestnancom školy. Na Štátnu školskú inšpekciu (ŠŠI) sa obracajú väčšinou v prípade, že škola problém nerieši, prípadne ho nerieši účinne,” informuje Štandard Katarína Matejková zo ŠŠI.
Zároveň Matejková uvádza, že školská inšpekcia nevie o všetkých prípadoch šikany vo vzdelávacích inštitúciách, keďže nie všetky sú jej hlásené.
Matejková ďalej spresňuje, že podľa ich dostupných informácií narastá brutalita šikanovania, napríklad v rámci kyberšikanovania, pri ktorom sa vyskytuje dokonca aj vyhrážanie smrťou.
„V súvislosti s kyberšikanovaním treba poznamenať, že sa odohráva v čase mimo vyučovania, a to aj v nočných hodinách, na čo škola nemá dosah,” dodáva.
Osobitým problémom je, ak sa šikanovania dopúšťajú deti s ADHD a špeciálny pedagóg skonštatuje, že agresivita školáka je dôsledkom jeho poruchy.
„V takýchto prípadoch títo žiaci nemôžu mať ani zníženú známku zo správania a školy aj rodičia intaktných školákov sú bezmocní. Pričom obete niekedy skončia aj v nemocnici,” vraví.
K šikanovaniu podľa dostupných štatistík ŠŠI dochádza najčastejšie v triedach počas prestávok a vo vonkajších a vnútorných priestoroch ustanovizne.
„Kyberšikanovanie potvrdilo 8,2 percenta žiakov a dochádzalo k nemu najčastejšie na sociálnych sieťach, pri hraní hier alebo prostredníctvom esemesiek,” dopĺňa Matejková.
Kamery na školách
V objasňovaní prípadov šikany v budovách pomáhajú aj kamery. V niektorých bratislavských školách si ich väčšinou zo súkromných zdrojov zafinancovali dávno. Jednou z nich je aj ZŠ Pavla Marcelyho v mestskej časti Ružinov.
„Kamery veľmi pomáhajú pri riešení niektorých situácií, pretože sa stane, že si deti nepamätajú, kto začal, alebo kedy sa to stalo. Všetky priestupky voči školskému poriadku sa nám takto darí preukázať a následne to funguje ako prevencia práve proti týmto neblahým prejavom správania,” reaguje pre redakciu riaditeľ Gabriel Kalna.
Kamery na tejto základnej škole majú už desať rokov a podľa riaditeľa školy si deti po toľkých rokoch na ne zvykli.
„Pri odhaľovaní šikany postupujeme v rámci triedy, triedneho učiteľa a školského psychológa, ktorý potom v učebni robí intervenciu a zisťuje stav v triednom kolektíve. Následne voláme do školy rodičov zainteresovaných žiakov a snažíme sa s nimi riešiť danú situáciu,” vysvetľuje riaditeľ v krátkosti postup riešenia šikany.
Podľa najnovších informácií vláda Slovenskej republiky v septembri schválila zámer zaviesť na základných a stredných školách kamerový monitorovací systém.
Školská psychologička Eva Gajdošová sa prípadmi šikany na školách zaoberá denne. „Aj v súčasnosti sme my školskí psychológovia, učitelia, špeciálni a sociálni pedagógovia takmer denne svedkami agresívneho správania žiakov v školách zameraného voči spolužiakom, ba aj učiteľom,” informuje Štandard o štatistike šikany na bratislavských školách.
„Každodenne sa žiaci častujú vulgárnymi slovami, osočujú sa, zastrašujú, vysmievajú sa hendikepom iných žiakov a ich neúspechom, robia ironické poznámky a vtipy na úkor svojich spolužiakov, zosmiešňujú sa a častujú nadávkami, ba aj fyzicky ubližujú,” dodáva Gajdošová.
Psychologička spomína konkrétny prípad šikany žiaka Emila, ktorý sa ale s pomocou detských psychológov a učiteľov skončil dobre.
„Pred príchodom do našej školy navštevoval dve iné základné školy a z každej odišiel pre nezhody so spolužiakmi. Mal charakteristiky typickej obete – telesne nevzhľadný, precitlivený, introvertný, málo komunikatívny, nespoločenský, nepresadzujúci sa,” uvádza do problematiky školská psychologička.
Podľa jej slov sa voči Emilovi začala istá forma šikanovania, pri ktorej sa spočiatku zúčastnili len niektorí žiaci v triede.
„Išlo o psychickú formu násilia. Žiaci hovorili Emilovi smiešne poznámky a oslovovali ho rozličnými prezývkami, smiali sa na ňom, keď bol pred tabuľou, ukazovali mu oplzlé neverbálne prejavy počas prestávky,” pokračuje Gajdošová.
Emil sa však voči takejto šikane postavil agresívne, hneval sa, kričal, nadával a kopal do svojich spolužiakov.
„Vyzeralo to, že trieda ho vyčlení zo svojich radov a bude outsiderom triedy. Preto bolo potrebné triede ukázať, že aj on je cenným a hodnotným členom skupiny, že aj on má schopnosti, ktoré si treba vážiť a ceniť,” spresňuje Gajdošová a ďalej popisuje prácu psychológov na tomto prípade v škole.
„Keď sme zistili, že je výtvarne nadaný s vynikajúcim estetickým cítením, poverili sme ho výzdobou triedy a vypracovaním erbu triedy, ktorý bol nádherný. Konštatovali to všetci žiaci, ale najmä neformálni vodcovia triedy,” uvádza psychologička.
Keďže Emil svojím výtvarným nadaním u žiakov zabodoval, zvýšila sa tým nielen jeho sebadôvera, sebavedomie a sebaúcta, ale začlenil sa aj do triedy medzi ostatných spolužiakov.
„Začal sa cítiť docenený, spolužiakmi aj učiteľmi v tomto smere dobre ohodnotený, zvýšilo sa mu sebavedomie, sebadôvera, sebaúcta, ktoré postupne menili aj jeho negatívne správanie sa voči okoliu,” uzatvára príbeh psychologička Gajdošová.
Rodičia neprijímajú fakt, že majú doma agresora
Keď má škola dostatok informácií o konkrétnom prípade šikany, môže pristúpiť ku konfrontácii s agresorom.
„Na túto situáciu musíme byť skutočne dobre pripravení, dokiaľ nemáme dôkazy, nemá zmysel s agresormi hovoriť. Hlavným cieľom rozhovoru s agresormi je, aby sa paralyzovala ich agresia napríklad ‚pritlačením ku stene‘,” vysvetľuje Gajdošová.
Z jej skúseností vyplýva, že na neskorších stretnutiach s rodičmi oboch strán by sa už mali riešiť sankcie v prípade ďalšieho porušenia dohodnutých pravidiel: „Rodičia agresorov málokedy prijímajú fakt, že ich deti sa správajú ako brutálni agresori,” tvrdí psychologička.
Školy a psychológovia väčšinou volia formu eliminácie šikany buď zastrašením vinníka trestom a strachom, alebo nečakanou dôverou a láskavým prístupom k agresorovi, keď učiteľ, školský psychológ a rodič sa v emočne vypätej situácii zrazu zachovajú inak, než to agresor očakáva.
„Ukázalo sa, že týmto prístupom sa podarí prelomiť doterajší bludný kruh a otvoriť cesta k oslabeniu ich patologického správania,” spresňuje psychologička.
Príslušníci polície robia v školách pravidelnú prevenciu o agresívnom konaní žiakov. Foto: zdroj Polícia SR
Polícia na školách vykonáva radšej prevenciu ako zásahy
K incidentom na školách v podobe hrubého šikanujúceho správania sú pravidelne volaní príslušníci polície. Z hľadiska bezpečnosti osôb a škôl preto nemôžu uvádzať konkrétne príklady.
Mestská polícia Bratislava však spolupracuje s viacerými školami v hlavnom meste, kde v rámci preventívnej činnosti deti a mládež v súvislosti so šikanou vzdeláva.
„Problematiku šikany rozoberáme prevažne so žiakmi druhého stupňa základných škôl alebo študentami stredných škôl. Ide o systematické a pravidelné stretnutia, počas ktorých sa snažíme pristupovať k danej téme veľmi opatrne a citlivo aj s ohľadom na potreby a reakcie jednotlivých študentov,” uvádza pre Štandard hovorkyňa Mestskej polície Bratislava Barbora Krajčovičová.
Podľa hovorkyne mestskej polície sa stretávajú aj so situáciami, keď žiaci majú problém podeliť sa so svojimi pocitmi alebo skúsenosťami pred spolužiakmi, čo si vyžaduje zo strany preventistov polície individuálny prístup. Pri obzvlášť náročných prípadoch spolupracujú aj so školskými psychológmi.
„V rámci prevencie ponúkame prednášky určené nielen žiakom, ale napríklad aj pedagogickým zborom. Cieľom týchto školení je poskytnúť praktické informácie a nástroje na efektívne predchádzanie, rozpoznávanie a riešenie šikany. V dohľadnom čase by sme v tejto súvislosti chceli do ponuky zaradiť aj prednášky pre rodičov,” uvádza hovorkyňa.
Preventisti z radov polície v bratislavských školách. Foto: zdroj Polícia SR
K šikane môže dôjsť aj v dobrej škole
Nárast šikany na školách evidujú aj na Úrade komisára pre deti. Aj z ich strany už dlhodobejšie prichádza k vzdelávaniu žiakov, škôl a rodičov.
„Deti sa často hanbili priznať či nahlásiť, že im je ubližované. Prípadne si ani neuvedomovali, že sú šikanované. Tiež musíme často vysvetľovať, že nie je to o agresorovi a obeti, ale o dvoch obetiach. A pomôcť treba obom,” posiela svoje stanovisko redakcii Štandard komisár pre deti Jozef Mikloško.
Komisár vo svojom vyjadrení spomína aj sexuálne obťažovanie cez internet, ktoré v prieskumoch zažilo viac respondentov ako pri osobnom kontakte. „Útočníkom vyhovuje anonymita, ktorú siete umožňujú,” dodáva Mikloško.
Podľa komisára je najdôležitejšou pomocou pre mladého človeka zaistiť mu bezpečie. Napríklad bezpečný odchod zo školy domov.
„Čím na nižšej úrovni sa šikana rieši, tým lepšie. Teda tam, kde vznikla. Ak v triede, tak najideálnejšie je, ak sa vyrieši priamo v triede. Čím vyššie, tým je to zložitejšie. Ak už zasahujeme my, tak to riešime na úrovni školy, často zriaďovateľa, alebo s orgánmi činnými v trestnom konaní,” uvádza.
Komisár pre deti povzbudzuje aj samotné školy, aby sa nebáli otvorene riešiť prejavy šikany, ak sa objavia. „Aby to nezakrývali v snahe nepokaziť si dobré meno. Šikana sa môže stať aj v dobrej škole a práve dobrým znakom školy je, že ju rieši otvorene,” tvrdí komisár pre deti.
Aj komisárovi pre deti môžu rodičia šikanovaných detí poslať podnet. Foto: komisár pre deti
Ministerstvo školstva spustilo aplikáciu
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR od septembra zaviedlo aplikáciu pre anonymné nahlasovanie šikany na školách v Banskobystrickom samosprávnom kraji - po úspešnom pilotnom projekte prichádza do úvahy túto pomôcku rozšíriť aj do škôl Bratislavskej župy.
Veľa detí častokrát nevie, čo to šikana je a aké formy môže mať. „V súčasnosti je platná smernica 36/2018, ktorá definuje postupy v prípade výskytu šikany,” informuje Štandard ministerstvo školstva, ktoré zároveň odporúča rodičom sledovať zmeny správania na svojom dieťati, ktoré môžu poukazovať na prežívanie zvýšeného stresu v dôsledku šikany.
„Odporúčame im klásť dôraz na vytváranie bezpečného prostredia a v prípade potreby vyhľadať odborníka. Obrátiť sa môžu aj na centrá poradenstva a prevencie, ktoré majú zároveň v kompetencii metodické usmerňovanie škôl,” uvádza ministerstvo.
Podľa Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) sú na základných a stredných školách v Bratislave na prvom mieste vulgárne nadávky a medzi agresormi je omnoho viac chlapcov ako dievčat.
Marketingová manažérka CVTI SR Martina Hrivnáková pre Štandard poskytla aj detailnejšie informácie. Z dôvodu bezpečnosti osôb však uvádzame len súhrn všetkých základných alebo stredných škôl.
CVTI robí každý rok štatistiku šikany na školách. Údaje sú zo školského roku 2022/2023. Foto: zdroj CVTI SR
Počas rokov 2022 a 2023 najvyššie čísla badáme v mestskej časti Nové Mesto, kde sa v základných a špeciálnych stredných školách riešilo dokopy 54 prípadov. Na riešení niektorých prípadov šikany spolupracoval aj Policajný zbor SR.
Petržalka je ďalšou mestskou časťou, kde CVTI SR eviduje zvýšený počet nahlásených prípadov, presne 27. Za povšimnutie ešte stoja mestské časti ako Dúbravka, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Ich čísla v základných školách sa pohybujú okolo čísla jedenásť.
Na prehľad čísel z tohto roku si ešte musíme počkať. „Údaje za školský rok 2023/2024 sa aktuálne zisťujú,” informuje redakciu Martina Hrivňáková z CVTI SR.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
