NATO má nového šéfa. Mark Rutte vyzval členské štáty k zvýšeniu výdavkov na obranu

Rutte vo svojom príhovore povedal, že dokáže spolupracovať s ktorýmkoľvek kandidátom na prezidenta v USA. „Obavy nemám. Oboch kandidátov poznám veľmi dobre,“ citovala ho agentúra AFP.

Nový generálny tajomník poďakoval spojencom za dôveru, ktorú mu prejavili. Členské štáty Aliancie zároveň vyzval, aby zvýšili svoje výdavky na obranu, transatlantické väzby totiž podľa neho musia zostať „pevné ako skala“.

Rutte tiež zdôraznil, že je odhodlaný pripraviť Alianciu na budúce výzvy. Dodal, že NATO musí splniť sľuby, ktoré dalo Ukrajine a pomôcť jej vo vojne proti Rusku, napísala agentúra Reuters.

Rutte nahradil v utorok vo funkcii generálneho tajomníka NATO Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý stál na čele Aliancie od roku 2014. Počas jeho desaťročného pôsobenia európske členské štáty výrazne zvýšili výdavky na obranu najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vo februári 2022. NATO sa po ruskej agresii rozšírilo o dovtedy neutrálne Fínsko a Švédsko.

Bez silnej nezávislej Ukrajiny nemôže byť v Európe žiadna bezpečnosť

Jedným z prvých podujatí, ktoré bude Rutte viesť ako šéf Aliancie, bude stretnutie ministrov obrany NATO v dňoch 17. a 18. októbra v Bruseli. Pred 57-ročným Ruttem podľa DutchNews.nl stoja veľké výzvy a bude potrebovať všetky svoje schopnosti, aby udržal pohromade transatlantické partnerstvo. Sťažiť túto úlohu mu môže prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Tiež bude musieť presvedčiť európskych spojencov, aby zvýšili svoje obranné výdavky aspoň na dohodnutý základ dvoch percent národného rozpočtu. Takéto výzvy z jeho strany môžu vyznieť neúprimne, pretože Holandsko počas jeho 14 rokov v kresle premiéra tento stav nikdy nedosiahlo.

Rutte má zodpovednosť aj za to, aby Aliancia aj naďalej pevne podporovala Ukrajinu, a to aj napriek výhradám lídrov, akým je maďarský premiér. Viktor Orbán vyhlásil, že jeho krajina bude členom, ale „nie účastníkom“ operácií NATO za jej hranicami.

Nový šéf Aliancie počas krátkej utorňajšej ceremónie preberania funkcie od Jensa Stoltenberga povedal, že jeho tromi hlavnými prioritami bude udržať NATO silné, zachovať podporu pre Ukrajinu a posilniť partnerstvá s inými krajinami a regionálnymi mocnosťami, ako je Európska únia, lebo globálna bezpečnosť „musí byť tímovým úsilím s národmi po celom svete“.

„Investície a inovácie sú potrebné na to, aby zaistili, že naša obrana zostane efektívna a dôveryhodná. Neexistuje žiadna bezplatná alternatíva, ak máme čeliť výzvam, ktoré nás čakajú,“ opísal situáciu. Priblíženie Ukrajiny k NATO považuje za jednu z kľúčových priorít Aliancie.

Nezabudol spomenúť ani zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysian Airlines z roku 2014 ako dôkaz toho, že vojna s Ruskom sa neobmedzila len na ukrajinské obete. V zostrelenom lietadle dve tretiny z 298 cestujúcich a posádky, boli Holanďania.

Holandské vyšetrovanie potvrdilo, lietadlo zasiahla ruská strela zem-vzduch zo systému BUK odpálená z Doneckej oblasti, kde pôsobili proruskí povstalci. Pochádzal z 53. protilietadlovej raketovej brigády v ruskom meste Kursk, kam sa po zostrelení lietadla vrátil.

„Bez silnej nezávislej Ukrajiny nemôže byť v Európe žiadna bezpečnosť. Miesto Ukrajiny je v NATO, povedal Rutte.

Politicky sa Rutte angažoval už počas stúdií

Mark Rutte sa narodil 14. februára 1967 v Haagu a v treťom najväčšom meste Holandska žije celý život. Je najmladším zo siedmich detí obchodníka Izaäka Rutteho.

V rokoch 1979 až 1985 navštevoval lýceum Maerlant so špecializáciou na umenie. Hoci chcel pôvodne študovať na konzervatóriu a stať sa klaviristom, napokon sa rozhodol pre históriu. Dejiny študoval na najstaršej holandskej univerzite v Leidene, štúdiá ukončil v roku 1992.

V rokoch 1992 – 2002 pracoval ako manažér v britskej nadnárodnej spoločnosti, ktorá je svetovým gigantom vo výrobe potravín a výrobkov pre starostlivosť o telo i domácnosť.

Politicky aktívny bol Rutte už na univerzite. V rokoch 1988 až 1991 viedol hnutie mladých liberálov z organizácie Sloboda a solidarita (JOVD), ktorá sa v roku 2000 stala súčasťou Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD). V rokoch 1993 – 1997 bol členom predsedníctva tejto stredopravej strany presadzujúcej súkromné podnikanie a ekonomický liberalizmus.

V roku 2003 sa stal poslancom parlamentu. Rutte je známy ako politik, ktorý sa dokáže dohodnúť s najrôznejšími aktérmi. V máji 2006 ho zvolili za predsedu VVD a na jej čele stál až do roku 2023. V roku 2010 doviedol túto konzervatívnu stranu k víťazstvu vo všeobecných voľbách.

Na čelo vlády sa postavil prvýkrát v októbri 2010. Stal sa druhým najmladším premiérom Holandska a prvým liberálom, ktorý po 92 rokoch zasadol do kresla predsedu vlády. V ňom zotrval 14 rokov až do júla 2024, čím sa stal najdlhšie slúžiacim holandským premiérom.

V júli pred novembrovými parlamentnými voľbami v roku 2023 vyhlásil, že sa stiahne z holandskej politiky. Vo voľbách zvíťazili pravicoví populisti.

Stoltenberg necháva NATO „v dobrých rukách“

Politik konsenzu, veľký obdivovateľ Winstona Churchilla a Margaret Thatcherovej, ktorý jazdil do práce na bicykli, oznámil svoju kandidatúru na post generálneho tajomníka NATO v októbri 2023. Rutteho vymenovanie sa stalo v lete tohto roku formalitou, keď rumunský prezident Klaus Iohannis ako jeho jediný súper nedokázal získať dostatočnú podporu a z boja o post odstúpil.

V júni 2024 rozhodli členské štáty Severoatlantickej aliancie o tom, že Mark Rutte sa stane novým generálnym tajomníkom NATO. „Viem, že nechávam NATO v dobrých rukách,“ napísal krátko na to Stoltenberg na svojom účte na sociálnej sieti X.

(tasr)