Starostka Bohuníc: Jadrových elektrární sa neobáva takmer nik, obec vďaka nim prosperuje

Obec Jaslovské Bohunice patrí medzi najrozvinutejšie v Trnavskom okrese, hoci nie je veľmi blízko Trnavy. Čím to je? Má to súvis s elektrárňou či s prácou?

To, že patríme medzi najrozvinutejšie obce, má určite súvis s elektrárňou. Práve minulý týždeň sa mi dostal do rúk časopis z roku 1974, v ktorom sa píše, že naša dedina bola kedysi zastrčená ďaleko od hlavnej cesty a vďaka elektrárni bola vybudovaná asfaltová cesta a dnes máme veľmi dobrú infraštruktúru.

Koľko majú Bohunice obyvateľov?

2 460.

Vie sa, koľko ľudí pracuje v elektrárni?

Presnú evidenciu nemáme, ale je to veľa. Odhadujeme, že to môže byť okolo 300 až 400 ľudí.

Aké výhody čerpá dedina v okolí jadrovej elektrárne a jej občania?

Podobne ako iné obce v okruhu 30 kilometrov dostávame poplatky za jadrové zariadenia. Rozlišujú sa podľa toho, či sú v prvom, druhom alebo treťom pásme. My dostávame poplatky za jadrové zariadenia 78-tisíc eur ročne. Ale najviac príjmov máme, pravdaže, z daní za nehnuteľnosti. To je asi 2,5 milióna eur.

Od štátu dostávame aj daň z príjmu fyzických osôb a spolu so všetkými príjmami hospodárime s rozpočtom okolo 7,5 milióna eur. Máme totiž aj základnú a umeleckú školu a športové zariadenia. V tomto roku sme dobudovali ďalších 30 miest v materskej škole.

Väčší prínos pre rozvoj obce teda nepochádza z poplatkov, ale pramení skôr z množstva ľudí s trvalým pobytom u vás.

Dane z príjmu fyzických osôb máme z trvalého pobytu, čiže to nesúvisí priamo s elektrárňou. Ale podmienky sú dobré. Do športu dávame dotáciu 170-tisíc eur, zrekonštruovali sme školu. Dokončuje sa hasičská zbrojnica, budujú sa nové lokality. 

Platí ešte ten starý predsudok o plnej obecnej „kase“ z jadrových poplatkov? Cítite aj istú závisť od sídel, ktoré tieto výhody nemajú?

Nemám ten pocit, že by nám závideli, alebo si od nás držali odstup. (Úsmev.) Ako som spomínala, obec Jaslovské Bohunice nie je jediná, ktorá má dane z jadrových poplatkov. Možno ešte o niečo lepšie sú na tom vzhľadom na počet obyvateľov menšie Pečeňady. My dostávame dane z vyraďovaných zariadení už vyradenej elektrárne V1, teda z JAVYS-u [Jadrová vyraďovacia spoločnosť, pozn. red.]. Oni dostávajú poplatky z prevádzkovanej elektrárne V2.

Starostka Jaslovských Bohuníc Božena Krajčovičová. Foto: archív obce

V1 je teda katastrálne bližšie k Bohuniciam a V2 k Pečeňadom?

Áno.

Keďže dnes sú už prvé dva bloky vyradené, tak už vlastne nejde ani tak o jadrovú elektráreň s notorickým názvom Jaslovské Bohunice, ale skôr Pečeňady…  

Áno, dnes to už katastrálne asi platí, že je to bližšie k nim. (Úsmev.) Majú síce len zhruba 500 obyvateľov, ale obec je vybudovaná tiež na dobrej úrovni a poplatky im pomáhajú na rozvoj. Pečeňady majú príjem z daní a nehnuteľností 1,3 milióna eur.

Od čoho sa poplatky za jadrové zariadenie odvíjajú?

Záleží to od veľkosti katastra. My máme 2 004 hektárov. V prvom pásme je poplatok najväčší, v druhom a treťom klesá. Ak by však obec v druhom pásme mala väčší kataster, mohla by dostať aj viac ako my. 

V obci Nový Tekov pri Mochovciach mali kedysi problém s odsťahovaním ľudí do Levíc a Nitry. Starosta vtedy lákal občanov príspevkami na rekonštrukciu. Dnes už takéto príspevky nie sú potrebné?

Máme príspevky na zateplenie, tiež príspevky na oplotenie, ak susedia s verejným priestranstvom. Aj poplatky za smeti a za kanalizáciu sú nás rádovo nižšie.

Kedysi sa počas výstavby elektrární rátalo aj s poklesom cien pozemkov, tieto obavy tu boli ešte relatívne nedávno. Dnes naznačujete, že to môže byť skôr naopak?

Áno, u nás štvorcový meter stojí približne 140 eur. Obec však nemá vlastné pozemky na predaj, snažíme sa ustriehnuť, aby mala skôr pekný ráz, aby sme tu nemali dom na dome. Pozemky majú asi sedem árov, nie sú malé.

V prípade dostavby jadrovej elektrárne, ktorej zámer je už schválený, by boli občania radi alebo naopak?

O tomto sa hovorí už dlho, bývajú u nás verejné prerokovania, na ktoré chodí málo ľudí. V územnom pláne to máme určené už dlho. Asi záleží len na občanoch, ktorých by ste sa spýtali. Väčšina by asi súhlasila, ale zrejme by ste natrafili aj na skeptikov.

V západných krajinách sú v takýchto prípadoch bežné demonštrácie, u vás to nikdy nebolo?

Nepamätám si, že by sa spustila nejaká petícia alebo by niekto šiel protestovať. Ani na obecný úrad sa nikto neprišiel informovať. Občas zverejňujeme vyhlášky z Úradu jadrového dozoru, ale ani tie si ľudia nechodia pozerať.

Čo má obec pri jadrovej elektrárni navyše, čo iné azda nemajú?

Máme toho dosť, najmä vybudovanú infraštruktúru, športoviská, občiansku vybavenosť, školy. Naša základná škola ako jedna z mála na Slovensku má klimatizáciu.

Je to škola pre deväť ročníkov?

Áno, máme 330 detí. Máme tiež základnú umeleckú školu, kam chodí cez 200 detí. Máme vybudovanú tenisovú halu s nafukovačkou, na športoviskách máme päť mládežníckych družstiev. Máme tiež posilňovňu, teda skoro všetko. (Úsmev.) Nemáme však kultúrny dom, ten patrí poľnohospodárskemu družstvu. Ten by sme ešte potrebovali.  

Ide o najmä o deti z Bohuníc?

Áno, hoci niektoré naše deti chodia aj do okolitých obcí. Na druhej strane, chodia k nám aj deti z miestnej časti Paderovce a bývalej miestnej časti Radošovce.

Posledné desaťročia na Slovensku nastal skôr odliv občanov z dedín, najmä ak nešlo o prvú obec za mestom. V dôsledku toho starli rýchlejšie, zostávali v nich skôr seniori. Zdá sa však, že u vás je počet detí relatívne vysoký v podiele k počtu obyvateľov? Čím to je, že u vás zostávajú aj mladé rodiny, hoci obec je trochu „od ruky“, nemá ani podobnú atraktivitu pri Trnave ako obce, ktorú idú smerom na Bratislavu?

Veľa robí vybavenosť obce, aj do materskej školy nám chodí 125 detí. Myslím, že sú tu lepšie možnosti ako v okolitých obciach. A to, ako je naša obec vybudovaná, určite súvisí aj s jadrovou elektrárňou. Máme prácu a ani noví ľudia sa sem neboja nasťahovať, keď vidia, že tu žije veľa mladých ľudí. Ale aj do Trnavy to nie je taká diaľka, cesta do Bratislavy a na Trenčín tiež nie je zlá, napojenie na diaľnicu je približne desať kilometrov.

Chladiace veže jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Musí obec motivovať mladých aj nájomnými bytmi? Hoci je to dnes silná téma, ale viacero starostov mi hovorilo, že s tým majú skôr problémy a už by do toho nešli. 

My sme do roku 2004 postavili sto nájomných bytov, ale určite sa nehrnieme do výstavby ďalších. Sú síce obsadené a je o ne záujem, ale máme s nimi skôr starosti. Už sa nám vydúvajú obklady, čo je možno aj nekvalitnou prácou, museli sme vymieňať strechu. Mnohí ľudia si tie byty tiež nevážia. Uvidíme neskôr, či o ne bude komerčný záujem, ak by sme ich mohli po tridsiatich rokoch predať. S týmto má obec veľa problémov.

V okolí Bohuníc či Mochoviec sa uvažovalo aj o výstavbe malých modulárnych reaktorov. Ako by to menilo situáciu pre vás oproti dnešku?

Dostávala som už podobné otázky, ale zatiaľ takúto informáciu nemáme. Pýtala som sa hovorcu elektrární, ale zdá sa, že sa zatiaľ nič podobné nechystá. 

Aké riziká sú spojené s jadrovou elektrárňou?

Ťažko povedať. Ľudia tu žijú, za posledných 30 rokov sa nám zvýšil počet obyvateľov o tisíc. Otvárame nové lokality, aktuálne je jedna z nich už vo výstavbe, záujem o pozemky tu je tiež.

Nová energetická situácia si vyžaduje výstavbu nových jadrových elektrární ako zdroja budúcnosti, je to silná téma aj z hľadiska energetickej sebestačnosti krajiny. Mnohí ľudia najmä na východe z nich majú obavy, menšie protesty sa objavili najmä na východnom Slovensku. Azda aj preto, že je tam aj istý strach z neznámeho. Ako na tento aspekt hľadia vaši občania, ktorí to už berú ako životný folklór?

Už tu máme jadrové elektrárne 70 rokov. Prvá elektráreň A1 sa začala stavať ešte v roku 1958
[ide o havarovaný a už o odstavený jadrový blok, pozn. red.]. Ja som sa tu narodila, nikdy som nezažila nejaké protesty. Aj na verejné prerokovania chodí veľmi málo ľudí.

Nezdá sa teda, že by mali vaši občania v súčasnosti strach alebo obavy o zdravie?

Pravidelne občanom vymieňame jódové tablety. Stalo sa nám, že jeden obyvateľ hneď užil všetky štyri a potom si prišiel vypýtať ďalšie. (Úsmev.)

Do akého okruhu sa rozdávajú ľuďom jódové tablety?

Myslím, že je to do okruhu 25 kilometrov, čiže tam patrí aj Trnava.

Kedysi sa stavala aj zeleň zachytávajúca potenciálne kontaminovaný prach, dnes sa to už nerobí?

My sme zeleň z dôvodu elektrárne nesadili.

Voda v studniach, ktorá mohla byť kontaminovaná po havárii v 70. rokov, je už dnes v poriadku?

Dnes už zrejme áno. Pravidelne sa odoberajú vzorky a ak by sa niečo zistilo, máme občiansko-informačnú komisiu, ktorá je zložená zo zástupcov obcí, Slovenských elektrární, JAVYS-u a Úradu jadrového dozoru. Ak by k tomu došlo, boli by sme informovaní.

Bohunice už svoje domáce studne využívajú naplno napriek dávnejšej možnej kontaminácii?

Skôr to vtedy bolo v obci Žlkovce v kanáli Manivier, kde po havárii došlo ku kontaminácii. My máme obecný vodovod. Ľudia majú studne, ale skôr si nimi napúšťajú bazén. Nemáme však presnú predstavu o počte studní, hoci dnes sa už situácia pritvrdzuje a ľudia ich už budú musieť nahlasovať. No v studniach pri jadrových elektrárňach odoberá vzorky regionálny úrad verejného zdravotníctva.  

V Mochovciach bol kedysi rozšírený mýtus o vetrolamoch chrániacich pred potenciálnym prachom z elektrární, ktoré by pomohli, u vás také požiadavky neboli?

To nie. Obec je povinná vysadiť stromy po výruboch, poľovníci si stavajú remízky pre zvieratá, ale že by to žiadali ľudia, tak to nie.