Husákov a Fialov politický väzeň. Slávek Popelka a budúcnosť demokracie
Diskusia o vyvesovaní ukrajinských vlajok by mala zohľadniť, že ukrajinský režim porušuje politické a ľudské práva, hlási sa k nacistickému dedičstvu a za národných hrdinov považuje páchateľov zločinov proti ľudskosti. Píše Ivan Hoffman.
Praha, 07.02.2024, Slávek Popelka, policista, demonstrace, zrušení rozsudků, Tomáš Čermák, Patrik Tušl, Holešovská výzva, Úřad vlády ČR.
Slávek Popelka. Zdroj: Radek Vebr / MFDNES + LN / Profimedia
Prenasledovanie ľudí pre ich politické názory je prejavom slabosti mocných. Kto si nevie získať podporu verejnosti po dobrom, skúša to po zlom. Režimy sa menia, ale nutkanie moci kriminalizovať oponentov nie. Čo sa tiež nemení je neveľké, ale konštantné promile politických rebelov, ktorých demokracia, či už ľudová, alebo liberálna, potrebuje, ako sa hovorí, ako prasa škrabanie. A ešte niečo sa nemení, kam až siaha náš pohľad do histórie: Je to zbabelé mlčanie tých, ktorí sú politickými procesmi zastrašení, a škodoradosť kolaborantov s režimom, ktorí sa v politických procesoch vyžívajú.
Po dvoch mesiacoch na úteku pred Fialovou spravodlivosťou niekto nabonzoval Slávka Popelku. Polícia ho zadržala a dopravila do basy, kde bol odsúdený na dva mesiace za to, že porušil súdny zákaz vstúpiť na územie Prahy. Pre Pražanov bol Jaroslav Popelka nebezpečný tým, že podnecoval na odstránenie ukrajinskej vlajky z Národného múzea, za čo mu bol vymeraný štvormesačný podmienečný trest.