Odstavená vysoká pec a skrátený pracovný čas. Košické oceliarne fungujú v útlme

Na stránke U. S. Steel Košice sú zverejnené štatistické údaje o hospodárení a dosiahnutých výsledkoch spoločnosti. Oceliarsky gigant vykázal za druhý štvrťrok 2024 stratu vo výške desiatich miliónov amerických dolárov. Na porovnanie, vlani za rovnaké obdobie dosiahol zisk 72 miliónov amerických dolárov.

Zákonite preto muselo vedenie spoločnosti prijať šetriace opatrenia, jedným z nich je útlm výroby a z toho vyplývajúce skrátenie pracovného času.

Odborársky predák Juraj Varga sa mal v stredu (3. 10.) stretnúť s najvyšším vedením spoločnosti. Napokon však k nemu nedošlo. Hovorca Ján Bača, ktorého sme sa v predstihu pýtali, kto každý sa na ňom zúčastní a aká bude téma debát, odpovedal veľmi stroho.

„Nemám o tom informácie. Vo všeobecnosti však platí, že stretnutia s odborármi slúžia na informovanie o situácii na trhu a tiež o našej reakcii na jej vývoj. Nepokladáme za potrebné hovoriť médiám o detailoch,“ uviedol pre Štandard hovorca spoločnosti U. S. Steel.

Predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Juraj Varga bol zhovorčivejší a podotkol, že počkajú na ďalší termín stretnutia.

„Nie je výnimočné, ak sa niečo také stane. Výroba je teraz primeraná zákazkám, znamená to, že ideme len na 67 – 70 percent. Výhľad predpovedá, že daný stav by mal trvať do konca tohto kalendárneho roka. Uplatňujú sa u nás v danom režime takzvané ‚šesťdesiatky‘ a neprideľovanie práce, čo v praxi znamená, že zamestnancom, hoci nepracujú, patrí v zmysle Zákonníka práce náhrada mzdy vo výške 60 percent z priemerného zárobku,“ vysvetľuje Varga.

Poznamenal, že niektorí si čerpajú alikvotné čiastky riadnej dovolenky. Musia si však nechať časť z nej aj na Vianoce, keď bude spomínaný režim ešte stále v platnosti.

Rozptyl stredísk je v oceliarňach veľký a všade je rozdielne množstvo činnosti. O neprideľovaní práce pre prekážku na strane zamestnávateľa boli zamestnanci informovaní.

„Nie je to pre väčšinu z nich nič nové, dialo sa tak aj v minulosti pri poklese výroby. Ide aj o súčasť dohody, respektíve dodatku ku kolektívnej zmluve. Hovorí sa v ňom, že takýto model môže zamestnávateľ účinne využiť ročne počas šiestich mesiacov,“ povedal šéf odborov s poznámkou, že sú prevádzky, ktoré bežia na plný výkon, ale aj tie, ktoré sú v útlme. Robia sa tam údržbárske zásahy, prípadne sú úplne odstavené.

„Môžem potvrdiť, že pracujeme na dve pece [tretia je dlhodobo odstavená, pozn. red.]. Uplatnenie 60 percent z platu na niektorých prevádzkach v isté dni je krokom na zníženie nákladov vo firme. Potreba šetriť sa týka celej spoločnosti a obzvlášť oddelení, ktoré nemajú dosť objednávok. Nebudeme však konkretizovať, o ktoré ide,“ informoval Bača.

Odborársky predák nám prezradil, že mnohí z pracovníkov napriek tomu očakávali, či zamestnávateľ nepríde so zaujímavým motivačným programom, aký tu bol už neraz aj v minulosti.

„Napríklad v roku 2019 všetci tí, ktorí pracovali v železiarňach minimálne desať rokov a rozhodli sa dobrovoľne odísť, dostali jednorazovú odmenu vo výške 12 mesačných platov, čo bolo výrazne výhodnejšie, ako stanovuje Zákonník práce. Teraz sa však o niečom podobnom neuvažuje,“ spomenul Juraj Varga.

Povedal, že im odchádzajú ľudia do starobného dôchodku, niektorí aj do predčasného, prípadne zamestnanci v aktívnom veku si našli zamestnanie mimo fabriky. Takýto proces je podľa jeho slov úplne prirodzený, ale nedeje sa tak v rámci motivačného programu.

Otec a syn z okresu Košice-okolie Martin a Jakub mali to šťastie, že sa ich nedostatok práce nedotkol, horšie však dopadol zvyšok ich rodiny.

„My so synom robíme v nepretržitej prevádzke, kde je práce dosť. Manželka s nevestou dovolenkujú. Dúfame, že sa situácia zlepší a budeme opäť všetci fungovať v riadnom režime,“ povedal pre redakciu starší z dvojice, ktorý si želal ostať v anonymite. „Nikto nám nezakazoval sa vyjadrovať, ale viete…,“ neskrýval obavy.

„Bojíme sa, čo bude, lebo v správach počúvame samé nepriaznivé scenáre o tom, čo čaká Slovákov v novom roku. Do dôchodku máme všetci ešte pomerne ďaleko. Je pravda, že niečo podobné tu bolo aj v minulosti, ale firma vždy vyšla z toho napokon dobre. Teraz je to iné v tom, že predaj oceliarní je na spadnutie a nikto nevie, čo bude potom. Ostáva nám len veriť, že nový majiteľ bude aspoň taký ako tento,“ uzavrel Martin a ponáhľal sa so synom na autobusovú zastávku.

Predseda Rady odborov KOVO U. S. Steel Juraj Varga hovorí otvorene o aktuálnej situácii v oceliarňach Foto: TASR

Odborársky predák vysvetlil Štandardu, čo je príčinou súčasného nelichotivého stavu.

„Stratili sme na trhu konkurencieschopnosť. Samozrejme, nie iba my, ale aj fabriky z okolitých krajín. Vplyv na to majú nielen jednotlivé národné vlády, ktoré uvádzajú do praxe rozhodnutia a nariadenia orgánov Európskej únie. Svoj podiel má na tom aj The European Green Deal – Európska zelená dohoda,“ zdôrazňuje odborár.

Hovorí, že trh s oceliarskymi produktmi v Európe nie je chránený, aj preto sa sem priváža produkcia z tretích krajín, ktorá je lacná, čo neznamená, že aj kvalitnejšia. Títo predajcovia si môžu dovoliť v porovnaní s ich spoločnosťou predaj „pod cenu“ napríklad aj preto, že nie sú zaťažovaní uhlíkovými kreditmi a ďalším, čo má dopad na zvyšovanie nákladov a tým zákonite aj predajnej ceny.

Následok toho je, že ak nie je odbyt výrobkov, nemá význam vyrábať ďalšie „do skladu“. Tento stav núti výrobcov tlmiť výrobu, Košičania nie sú výnimkou. „Tak fungujeme tento rok už tretí kvartál a určite budeme aj štvrtý. Ľudovo povedané ‚vŕtame asi ďalšie dno‘. Dôležité je, či prežijeme.“ Za poklesom konkurencieschopnosti podľa neho stojí najmä vysoká cena energií.

„Však sa pozrime, že aj ArcelorMittal v Krakove má problém udržať sa na trhu. Pred dvoma rokmi mali ešte spustené dve vysoké pece, dnes už len teplú valcovňu, zle je na tom aj hutnícky a strojársky komplex (niekdajšia) Nová huť, dnes Liberty Ostrava, ktorá ohlásila masívne prepúšťanie. Znamená to, že všade, kde sa pozrieme, je hutnícky biznis na kolenách,“ poukazuje na neblahú situáciu aj v zahraničí.

Upozorňuje na to, že vyrábame u nás jednu z najlacnejších energií, ale musia ju nakupovať cez burzu, rovnako ako všetci energeticky vysokonároční spotrebitelia.

„Pozrite, ako dopadla firma Slovalco Žiar nad Hronom, tá vlani ukončila výrobu hliníka, reagovala tak radikálne na vysoké ceny elektriny a nedostatočné kompenzácie. Stovky ľudí prišli vtedy o prácu,“ spomína prípad aj zo Slovenska.

Varga prízvukuje, že pre košické oceliarne by bola potrebná zdravá investícia, aby sa postavili na nohy. Neodpustil si poznámku, že nikde nie je napísané, že ak sa investuje do výroby „zelenej“ ocele, že tá bude aj lepšia, určite však jej cena bude vyššia.

„A ako môže výrobca prinútiť zákazníka, aby nakúpil takúto drahú oceľ? Nijako. Ako príklad uvediem elektromobily, niekto tlačil na to, aby sa vyrábali vo veľkom. Tie kadejaké dotácie na ich nákup časom zanikli a dnes vidíme, na ktorom mieste v reťazci je automotive [výrobky automobilového priemyslu, pozn. red.],“ zamýšľa sa Varga.

„My ako prvovýrobcovia sme niekde na jeho samom začiatku. Takto to vnímame a cítime, aj preto potrebujeme akútne veľmi silnú a účinnú pomoc z Európskej komisie a vytvorenie ‚hmatateľnej‘ ochrany trhu s oceľou,“ uviedol odborársky predák.

Aktuálne prežívajú košické oceliarne to, čo tu už bolo v rokoch 1999 – 2000. V tom čase sa tiež riešilo, kto odkúpi vtedajšie VSŽ, keďže do finále výberového konania sa dostali traja záujemcovia, medzi nimi aj U. S. Steel.

V súčasnosti je akvizícia rozbehnutá, odborári to nevedia nijako ovplyvniť. Manažéri spoločnosti ich podľa predáka však o priebehu informujú. Vidia vďaka tomu „svetlo na konci tunela“, aj preto sa na pripravované zmeny pozerajú optimisticky.

„Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Je jasné, že sa čaká na výsledky politického boja za veľkou mlákou [prezidentské voľby, pozn. red.], keďže aj predaj U. S. Steel japonskej spoločnosti Nippon Steel je často súčasťou rétoriky prezidentských kandidátov v USA,“ spomenie prepojenie s významnou svetovou udalosťou.

„Vidím to tak, že k dohode o predaji našej ‚matky‘ by v Amerike mohlo dôjsť začiatkom budúceho roka. To, čo bude s nami, povedia najvyšší japonskí manažéri až potom, keď si urobia potrebné analýzy,“ uzavrel vyjadrenie predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel.

Hovorca oceliarní Ján Bača na otázky Štandardu o predaji spoločnosti zareagoval veľmi krátko. „K partnerstvu s Nippon Steel nemám čo dodať, okrem toho, čo sme až doteraz zverejnili na našich webových stránkach.“

Štandard zaujímal postoj rezortu hospodárstva k náročnej situácii v oceliarskom gigante v Košiciach. Po niekoľkých urgenciách napokon z komunikačného oddelenia predsa len prišla odpoveď.

Z rezortu Denisy Sakovej odkazujú košickým oceliarom, že ministerstvo nemôže individuálne riešiť situáciu jednotlivých podnikateľov a prichádzať s kompenzáciami vždy, keď sa zmení situácia na trhu. Foto: TASR

„Ministerstvo hospodárstva sa v rámci stretnutí s podnikateľskými alianciami stretáva aj so zástupcami U. S. Steel Košice, pričom témou diskusií je aj aktuálny vývoj na jednotlivých trhoch s potenciálnym dopadom na firmy pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo však nemôže individuálne riešiť situáciu jednotlivých podnikateľov a prichádzať s kompenzáciami vždy, keď sa zmení situácia na trhu. V podnikateľskom cykle je bežné, že dobré obdobia striedajú tie horšie a na to sa musia pripraviť predovšetkým samotné spoločnosti.“

Situáciu okolo zmeny majiteľa ministerstvo sleduje. „Podľa posledných medializovaných informácií sa tento obchod neuzatvorí pred prezidentskými voľbami v USA,“ znie stanovisko rezortu.

Na zábere administratívna budova U. S. Steel Košice. Foto: Daniela Pirschelová Oceliarsky gigant je aktuálne v útlme. Foto: TASR Predaj amerických oceliarni by mohol byť hotový začiatkom nového roka. Foto: www.ussteel.com Košická hutnícka spoločnosť U. S. Steel patrí medzi najväčších zamestnávateľov na východe Slovenska. Foto: TASR Joe Biden plánoval preveriť zamýšľaný predaj U S Steelu japonskému Nippon Steelu. Foto: Mike Darnay CBS News/politico.com To, či aj v Košiciach vystriedajú Američanov Japonci, bude jasné v novom roku. Foto: TASR Na snímke odpich surového železa pri teplote 1 470 °C. Foto: TASR Aktuálne prežívajú košické oceliarne to, čo tu už bolo v rokoch 1999 – 2000. Foto: TASR