Keď sa zadĺži komunista

Áno, socialistické štáty boli súčasťou globálneho dlhového trhu. A nielen to, niektoré z nich boli dokonca členmi Medzinárodného menového fondu. Juhoslávia bola jeho členom už od roku 1945, Rumunsko od roku 1972, Maďarsko od roku 1982 a Poľsko od 1986 (Československo v roku 1954 z MMF vystúpilo). Fond im poskytoval pôžičky podmienené úspornými opatreniami, tak ako to robí dnes.

V roku 1989 dosahoval externý dlh východného bloku v konvertibilných menách (dolár, marka) hodnotu 155 miliárd dolárov. Len počas dvoch rokov narástol tento dlh o 50 percent.

Čo bolo príčinou?

Ekonomiky východného bloku sa stávali čoraz menej konkurencieschopné na svetovom trhu. A to menej exportovali, a teda im klesal prílev konvertibilných mien (dolárov či nemeckých mariek), ktoré potrebovali na zabezpečenie vlastných importov zo svetových trhov.

Finančnú dieru pokrývali dlhom. Hoci nominálna hodnota dlhu by sa v porovnaní so západnými štátmi zdala nízka, pre nereformovateľné plánované ekonomiky to bola jednosmerná cesta. Východný blok dokázal takýto dlh financovať len exportom na západ, nie zdanením alebo predajom domácim investorom ako západné štáty.