Preskočiť na obsah
  |  

Vyššie platy kňazom. Vláda schválila Šimkovičovej novelu, ktorá pridá peniaze cirkvám

Kabinet schválil, aby finančný príspevok pre cirkvi už nebol naviazaný na mieru inflácie a platy zamestnancov vo verejnej sfére, ale na výšku minimálnej mzdy. 

V súčasnosti každoročná výška finančného príspevku pre cirkvi závisí od miery inflácie v hospodárstve Slovenska a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Zákon ministerstva kultúry má tieto parametre nahradiť mierou rastu minimálnej mzdy. Rezort kultúry si od toho sľubuje lepšie vyčíslenie dopadov na financovania cirkví, pretože tento údaj je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia. 

Takže o koľko narastie miera minimálnej mzdy v Slovenskej republike o toľko sa zvýši aj finančný príspevok cirkvám.

Jednorazový príspevok zo zákona vypadol

Vláda rokovala o návrhu na zmenu financovania cirkví už 21. augusta ale nenašla zhodu. Predkladateľka zákona Martina Šimkovičová sa nedohodla s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. 

Návrh zákona z augusta navrhoval zaviesť kompenzačný príspevok, ktorý mal cirkvám vynahradiť stúpanie minimálnej mzdy za obdobie od roku 2019. Jednorazový príspevok mal byť vo výške 5,9 milióna eur.

„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent,“ píše sa v dôvodovej správe zákona.

Navýšenie podľa počtu veriacich

Ministerstvo kultúry uviedlo, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

„Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví poberajúcich príspevok klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi,“ uviedlo ministerstvo.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

Aké sú platy kňazov?

V roku 2024 zo štátneho rozpočtu cirkvi dostali 59 miliónov eur. Najviac dostala rímskokatolícka cirkev a to 40 miliónov eur. Evanjelická cirkev augsburského vyznania a gréckokatolícka cirkev dostali každá o niečo viac ako päť a pol milióna eur.

Väčšina z príspevku cirkvám ide na mzdy. V roku 2023 bol priemerný plat duchovného 763 eur, minimálna mzda v roku 2023 bola vo výške 700 eur.

V rímskokatolíckej cirkvi sú platy duchovných rozdelené podľa profesijných kategórií a odslúžených rokov. Najčastejšia profesijná kategória – farár má plat od 692 eur brutto, keď má odslúžených menej ako päť rokov, až po 783 eur brutto, keď má odslúžených viac ako 40 rokov.

(tasr, est, lh)

  |  

Ukrajina zvýši výrobu zbraní, za rok sa jej podarí skonštruovať štyri milióny dronov

O možnosti zvýšenia výroby informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na utorkovom stretnutí so zástupcami zahraničných zbrojárskych podnikov v Kyjeve. V tomto roku už podľa neho Ukrajina podpísala zmluvy na výrobu 1,5 milióna dronov.

Predstavitelia Kyjeva podľa agentúry Reuters očakávajú, že financovanie a dodávky zbraní zo zahraničia sa budú neustále znižovať, zatiaľ čo potreby Ukrajiny v oblasti obrany budú ďalej narastať. Kyjev sa preto čoraz viac zameriava na zvyšovanie kapacít domácej výroby.

„V extrémne ťažkých podmienkach úplnej vojny a pod neustálou ruskou paľbou dokázali Ukrajinci vybudovať nový obranný priemysel,“ vyhlásil Zelenskyj.

Reuters pripomína, že pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie výroba dronov na Ukrajine prakticky neexistovala. Po viac ako dva a pol roku od začiatku invázie však Ukrajina vynakladá zhruba polovicu svojho štátneho rozpočtu na obranu, čo predstavuje viac ako 40 miliárd dolárov.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že vláda na budúci rok plánuje zvýšiť výdavky na podporu rastu domácej výroby. „Budúcoročný rozpočet počíta so 65-percentným nárastom prostriedkov určených na nákup zbraní,“ povedal. V prepočte sa výdavky zvýšia o sedem miliárd dolárov. Strategickým cieľom je podľa Šmyhaľa zvýšiť výrobné kapacity ďalekonosných zbraní a získať nad Ruskom technologickú prevahu.

Šmyhaľ taktiež uviedol, že zámerom Ukrajiny je „aby v európskej časti Ruska nebolo miesto, kam by nedosiahli“ ukrajinské rakety a drony.

Schopnosť útočiť na vojenské ciele hlboko na ruskom území je v súčasnosti jednou z priorít Ukrajiny. Zelenskyj sa preto už dlhšie snaží získať povolenie na použitie dodaných západných rakiet dlhého doletu. Zatiaľ však neúspešne, keďže západní partneri sa obávajú eskalácie konfliktu.

Počas utorkového stretnutia predstavitelia Ukrajiny a zbrojárskych spoločností podpísali viacero dohôd o výrobe munície, rôznych typov dronov a o údržbe západnej techniky na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Slovensko sa chce zapojiť do obnovy Ukrajiny výstavbou vlakového spojenia do Košíc

Plán zahŕňa aj modernizáciu diaľnic a železničných tratí na Ukrajinu či posilnenie kapacít na hraničných priechodoch. Príležitosti získajú najmä slovenské firmy v infraštruktúre a energetike.

Vyplýva to z Rámca zapojenia Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny, ktorý predložil podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec a vláda ho v stredu schválila.

"Schválenie rámca umožní Slovensku aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, čím posilní svoju pozíciu na medzinárodnej scéne a podporí stabilitu v regióne. Zapojenie do týchto aktivít vytvorí pracovné príležitosti a podporí rozvoj východného Slovenska," uviedol Kmec v predkladacej správe.

"Regionálnym cieľom je aj aktívne zapojenie slovenských subjektov, najmä firiem, do projektov obnovy Ukrajiny, čo umožní vytvorenie nových obchodných príležitostí a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov na medzinárodnej úrovni. Slovenské firmy budú mať možnosť uchádzať sa o medzinárodné finančné zdroje a granty, čo im poskytne potrebnú podporu na expanziu a realizáciu inovatívnych riešení v oblasti obnovy a rekonštrukcie," uzavrel Kmec.

(tasr)

  |  

Izraelský expremiér Bennett vyzval na zničenie iránskych jadrových zariadení

„Musíme konať, aby sme zničili iránsky jadrový program, jeho centrálne energetické zariadenia a fatálne ochromili tento teroristický režim,“ citovala vyhlásenie na sieti X agentúra AFP.

„Máme odôvodnenie. Máme nástroje. Teraz, keď sú Hizballáh a Hamas paralyzované, je Irán odkrytý,“ dodal Naftalí Bennett v príspevku.

Líder izraelskej opozície Jair Lapid vyhlásil, že Irán by mal za útok zaplatiť „významnú a vysokú cenu“. „Teherán vie, že Izrael prichádza. Odpoveď musí byť tvrdá a mala by vyslať jednoznačný signál teroristickej osi v Sýrii, Iraku, Jemene, Libanone, Gaze a v samotnom Iráne,“ uviedol Lapid.

Teherán medzinárodné spoločenstvo obviňuje zo snahy vyvinúť atómové zbrane. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program je určený na mierové účely, pripomína AFP. O Izraeli je všeobecne známe, že disponuje jadrovým arzenálom, hoci to nikdy nepriznal.

Irán vypálil v utorok na Izrael salvu rakiet. Podľa Teheránu to bola odveta za zabitie veliteľov proiránskych militantov vrátane šíitského Hizballáhu v južnom Libanone, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd. Išlo o druhý priamy iránsky úder na Izrael. Teherán v apríli vypálil na Izrael rakety a drony v reakcii na izraelský letecký útok na iránsky konzulát v Damasku.

(tasr)

  |  

Vláda vyšle vojakov do Libanonu, budú evakuovať Slovákov

Ministerstvo obrany má zabezpečiť evakuáciu Slovákov z Libanonu. Dôvodom je bezpečnostná situácia v regióne Blízkeho východu, ktorá je čoraz viac nepredvídateľná.

Zámer schválila vláda na stredajšom rokovaní. Zároveň odsúhlasila, že na pomoc pri evakuácii vyšle 30 vojakov.

"Strety medzi izraelskou armádou a hnutím Hizballáh a plány zo strany Izraelu, v ktorých je zahrnutá obmedzená operácia v Libanone, predstavujú zvýšené riziko ohrozenia bezpečnosti občanov SR žijúcich v Libanone," priblížil rezort.

Plánuje nasadiť jedno dopravné lietadlo C27J Spartan, ktoré má kapacitu 45 osôb.

Evakuácia bude prebiehať v dvoch fázach, pričom v rámci prvej Slovákov evakuujú na Cyprus, a až následne odtiaľ na Slovensko.

Zároveň rezort ráta s tým, že pri oboch navrhovaných možnostiach evakuácie poskytne v prípade potreby aj voľné kapacity pre evakuáciu občanov iných krajín. "V rámci realizovaného letu bude dopravená aj humanitárna pomoc," dodalo ministerstvo.

(tasr, max)

  |  

Ústavný súd potvrdil porušenie práva na informácie ohľadom koronaúverov

Orgán ochrany ústavnosti dal za pravdu organizácii Transparency International Slovensko, ktorá sa snažila dopátrať informácie o poskytnutých koronaúveroch štátnou Eximbankou. Právo na informácie porušil Správny súd v Bratislave.

Ako píše Transparency, bratislavský správny súd nerozhodol ani tri roky od podania žaloby v spore s Eximbankou, ktorá organizácii odmieta poskytnúť ešte v máji 2021 údaje o tom, komu štátna banka poskytla koronaúvery a garancie. Výška tých sa pohybuje nad miliardou eur.

"Na tieto informácie má verejnosť z nášho pohľadu plné právo, keďže v prípade nesplácania pôžičiek týmito subjektami by sme stratu zo záruk štátnej banky znášali my všetci," napísala organizácia.

"Ústavný súd v náleze uviedol, že pri spore o informácie nejde o právne ani skutkovo zložité konanie, ktoré by si vyžadovalo komplikované dokazovanie. Naopak, ide o bežnú agendu, pri ktorej má správny súd konať rýchlo, hospodárne a bez prieťahov, čo sa v tomto prípade nestalo," konkretizovali.

Na sociálnej sieti podotkli, že ústavní sudcovia zdôraznili osobitný význam požadovaných informácií v danom čase - a teda počas poskytovania štátnej koronapomoci.

"A prípadné poskytnutie týchto údajov po viac ako troch rokoch znižuje, až stráca význam získanej informácie," upozornili.

Trojročné čakanie na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave je podľa Ústavného súdu "ústavne neudržateľné a neprimerané". Neuznal pritom ani argumenty správneho súdu, ktorý argumentoval zdržaním pre prechod agendy z krajských súdov.

"Rozhodovanie je teraz v rukách sudcov Správneho súdu v Bratislave. Tomu Ústavný súd nariadil vo veci konať a rozhodnúť bez ďalších zbytočných prieťahov," zdôraznila Transparency International Slovensko.

(max)