Kabinet schválil, aby finančný príspevok pre cirkvi už nebol naviazaný na mieru inflácie a platy zamestnancov vo verejnej sfére, ale na výšku minimálnej mzdy.
V súčasnosti každoročná výška finančného príspevku pre cirkvi závisí od miery inflácie v hospodárstve Slovenska a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Zákon ministerstva kultúry má tieto parametre nahradiť mierou rastu minimálnej mzdy. Rezort kultúry si od toho sľubuje lepšie vyčíslenie dopadov na financovania cirkví, pretože tento údaj je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia.
Takže o koľko narastie miera minimálnej mzdy v Slovenskej republike o toľko sa zvýši aj finančný príspevok cirkvám.
Vláda rokovala o návrhu na zmenu financovania cirkví už 21. augusta ale nenašla zhodu. Predkladateľka zákona Martina Šimkovičová sa nedohodla s ministrom financií Ladislavom Kamenickým.
Návrh zákona z augusta navrhoval zaviesť kompenzačný príspevok, ktorý mal cirkvám vynahradiť stúpanie minimálnej mzdy za obdobie od roku 2019. Jednorazový príspevok mal byť vo výške 5,9 milióna eur.
„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent,“ píše sa v dôvodovej správe zákona.
Ministerstvo kultúry uviedlo, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.
„Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví poberajúcich príspevok klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi,“ uviedlo ministerstvo.
Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.
V roku 2024 zo štátneho rozpočtu cirkvi dostali 59 miliónov eur. Najviac dostala rímskokatolícka cirkev a to 40 miliónov eur. Evanjelická cirkev augsburského vyznania a gréckokatolícka cirkev dostali každá o niečo viac ako päť a pol milióna eur.
Väčšina z príspevku cirkvám ide na mzdy. V roku 2023 bol priemerný plat duchovného 763 eur, minimálna mzda v roku 2023 bola vo výške 700 eur.
V rímskokatolíckej cirkvi sú platy duchovných rozdelené podľa profesijných kategórií a odslúžených rokov. Najčastejšia profesijná kategória – farár má plat od 692 eur brutto, keď má odslúžených menej ako päť rokov, až po 783 eur brutto, keď má odslúžených viac ako 40 rokov.
(tasr, est, lh)