Agresivita či pokus o znásilnenie zo strany šoféra. Lacnejšie taxi nie je vždy lepšie
Nie je taxík ako taxík. Skúsenosti cestujúcich sa rôznia. Digitálne platformy využili medzery v zákone, a tak môžu stále voziť ľudí taxikári bez väčších skúseností. Stačí im na to vodičské oprávnenie, psychotesty, zdravotné testy a koncesia na taxislužbu.
O chvíľu to bude desať rokov, čo do Bratislavy prišli taxislužby v podobe digitálnych platforiem. Reč je o spoločnostiach Uber a Bolt. Obyvatelia hlavného mesta si pomaly obľúbili rýchlosť, s akou taxík dokáže prísť a hlavne cenu, za akú sa preprava uskutoční.
Klasické telefónne taxislužby tak boli stále viac vytláčané a nahrádzané službami spätými s mobilnými aplikáciami sprostredkujúcimi taxíky. Postupom času však začali pribúdať prípady, keď sa cestujúci sťažovali na vodičov neprofesionálov.
Dobrozdania o službách
Názory cestujúcich na taxislužby späté s mobilnými aplikáciami sa líšia. Podľa zákazníkov záleží na tom, k akému vodičovi práve nastúpite.
„Na klasický taxík treba dlho čakať, preto využívam Uber a Bolt. S Boltom mám len jednu zlú skúsenosť, keď nás viezol nejaký mladý Pakistanec. Bol dosť nepríjemný, lebo sme nechtiac dali vyzdvihnutie na uzavretej ceste. Keď sme ho zahliadli, nasadli sme k nemu rýchlo pri semafore a on celý čas nadával, aj keď sme sa mu ospravedlnili,” uvádza v prieskume pre redakciu jedna z cestujúcich a dodáva, že vodič nevedel ani po slovensky, ani po anglicky.
Ďalší klient vraví, že v taxislužbách prostredníctvom aplikácií narazil len na dobrých šoférov. „V Bolte viem, koľko zaplatím dopredu, vidím v appke, kde je šofér, nemusím stáť a vyzerať na mieste niekoľko minút a hľadať ho,” uvádza.
Cestujúca Simona, ktorá taxíkmi cestuje pravidelne, vraví, že má skúsenosti s rôznymi šoférmi. V Bolte po ňu raz prišiel mladý vodič, ktorý „letel” prirýchlo, napriek retardérom na ceste.
Iná mladá žena zase spomína obťažovanie zo strany taxikára. Jazda prebehla v poriadku. Keďže ale mal na ňu telefónne číslo, dostávala od neho smsky. „Začal mi vypisovať, aká som krásna, ako mu stvrdol vták, že celý čas, čo som sedela v aute, bol nadržaný,” vraví. Mladá žena sa hneď obrátila na majiteľa taxislužby, ktorý následne mladého vodiča vyhodil z práce.

Problém trvajúci roky
Štatutárny zástupca Asociácie Taxi Slovenskej republiky (SR) Branislav Masár hovorí o tvrdom konkurenčnom boji, dumpingu, nekalej súťaži a hlavne nekvalite. Pre Štandard sa vyjadril o taxislužbách fungujúcich len cez mobilné aplikácie, ktorých firmy sídlia v zahraničí.
„Začali podnikať v SR cca v roku 2016, bez povolení, bez registrácie, bez platenia daní, s poukazom na ‚zdieľanú ekonomiku‘, ktorej aktéri zrejme nemusia dodržiavať zákony,” vysvetľuje Masár.
Podľa jeho slov urobili rôzne združenia taxikárov krok vpred tým, že v tej dobe podali žaloby na súdy, ktoré im dali za pravdu, a tak dostali tieto digitálne platformy súdny zákaz činnosti.
Všetko však zmenil rok 2019, keď bola podpísaná Novela zákona o cestnej doprave z roku 2019, ktorá vyšla v ústrety práve týmto platformám. „Priniesla totálnu dereguláciu v sektore taxi, výsledkom ktorej je dramatické zníženie kvality poskytovaných služieb,” uvádza Masár z Asociácie Taxi SR.
Zmenou v chode taxislužieb, ktoré novela zákona priniesla, bolo napr. odpadnutie odbornej spôsobilosti v taxislužbe, zrušenie skúšky vodiča vozidla taxislužby či neurčený vek vodiča a vek vozidiel.
„Po zmene zákona v roku 2019, keď vypadlo cca 80 % podmienok potrebných k udeleniu taxi povolení, pokračovali v činnosti a celý sektor zdevastovali do dnešného stavu,” konštatuje zástupca združenia taxikárov.

Na otázku, či stačí mať vodičský preukaz, aby človek mohol byť taxikár, odpovedá Masár jednoznačne kladne.
„Stačí vodičák, cca 150 eur (kolok v sume 50 eur za podanie žiadosti, psychotesty – 50 eur, potvrdenie od všeobecného lekára – 50 eur, plus doklad z registra trestov – 6 eur) a za týždeň alebo dva máte od Slovenskej republiky preukaz vodiča taxi, povolenie voziť ľudí a poskytovať profesionálne dopravné služby,” objasňuje štatutárny zástupca.
Masár tiež prízvukuje, že nie je limitovaný vek vodiča a zákon už vôbec nehľadí na skúsenosti so šoférovaním, keďže taxikárom by mal byť človek s praxou a znalosťou ciest: „Včera ste vystúpili z vlaku, v meste ste prvýkrát, ale po dvoch týždňoch môžete ísť voziť ľudí do terénu.“
To znamená, že aj čerstvý absolvent autoškoly pri dovŕšení veku 18 rokov môže získať preukaz vodiča taxi, a to aj bez akýchkoľvek skúseností v cestnej premávke.
Podľa Masára teda taxislužby na báze mobilných aplikácií prijímajú ako vodičov úplne všetkých. „Žiadne skúšky odbornej spôsobilosti, žiadne podľa nás potrebné overenie znalosti aktuálnych predpisov o cestnej premávke, profesionálnych zručností vo vedení motorového vozidla, orientácie v miestopise, komunikačných zručností, zvládania krízových situácií, nič z toho zákon aktuálne nevyžaduje overovať,” reaguje štatutárny zástupca na margo novely zákona.
Cudzinci na cudzích autách
Podľa štatistík, ktorými Asociácia Taxi SR disponuje, za posledných päť rokov počet vodičov taxíkov vzrástol.
„Noví vodiči sú väčšinou cudzinci s nulovou znalosťou jazyka, našich predpisov o cestnej premávke a miestopisu, 80 % je zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, Srbska, ale aj krajín ako Kazachstan, Uzbekistan, Pakistan, Afganistan, Srbsko, Turecko,” informuje Masár.

Keďže autá taxikárov z cudziny donedávna pochádzali zo zahraničia, nepodliehali každoročnej pravidelnej technickej a emisnej kontrole.
Tento problém po mnohých podnetoch Ministerstvo dopravy SR v júni tohto roku vyriešilo zákonom s účinnosťou od 1. 8. 2024. Uvádza sa v ňom, že motorové vozidlá taxislužieb budú musieť byť registrované výlučne na území SR od 1. 1. 2025.
Podľa slov Masára by v dnešnej situácii pomohla zmena zákona o cestnej doprave, kde by sa bral ohľad aj na limitovanie veku taxi vozidiel.
„Dnes nie sú výnimkou 25 – 30-ročné autá, ktorých emisie, bezpečnostné prvky a výbava už dávno nezodpovedajú súčasným ekologickým ani bezpečnostným požiadavkám,” tvrdí zastupiteľ slovenských taxikárov.
Digitálne platformy ponúkajú dobrú cenu, rýchlosť a dostupnosť kdekoľvek. Táto kvantita so sebou priniesla aj nekvalitu v podobe neprofesionality šoférov, alkohol za volantom, viac nehôd či nedostatok slušného správania, na ktoré sa cestujúci sťažujú najviac. „Výnimkou nie je ani sexuálne obťažovanie či dokonca pokusy o znásilnenie,” konštatuje Masár.

Mobilné aplikácie verzus klasický taxík
Štandard oslovil aj taxislužby, ktoré sa na slovenskom trhu radia medzi tie najväčšie, najstaršie a medzi zákazníkmi najobľúbenejšie.
Hello taxi Bratislava svoje služby ponúka Bratislavčanom už 20 rokov. Je to jedna z tých, ktoré fungujú prevažne na základe telefonátov. Z tohto dôvodu boli ako klasická taxislužba vytlačení digitálnymi platformami ako Bolt alebo Uber.
„Situácia je veľmi zlá z dôvodu, že zahraničné aplikácie používa množstvo vodičov (často zahraničných), ktorí sú absolútne neznalí problematiky taxislužieb na Slovensku. Myslím tým neznalosť miestopisu, slovenskej reči a mnohokrát neznalosť dopravných predpisov,” uvádza redakciu do problematiky majiteľ taxislužby Hello taxi Peter Gluch.
Ako ďalej vysvetľuje, v najlepšom období – teda do roku 2019, keď sa zmenil zákon o taxislužbách –, mali vyše 200 šoférov. Dnes je to zhruba 50 v celom hlavnom meste.
Majú však stále svojich verných zákazníkov, ktorí na nich za tie roky nedajú dopustiť. U vodičov si títo cestujúci pochvaľujú hlavne profesionalitu, úslužnosť, dobrú znalosť mesta a premávky v ňom, čistotu vozidiel a dobrý technický stav.
Zamestnávajú prevažne Bratislavčanov, keďže znalosť mesta považujú za prioritu. „Avšak ťažko sa hľadajú noví vodiči – profesionáli. A firma ich potrebuje ako soľ,” uvádza Gluch.
Ak by cestujúci mal nejaký problém, majú na svojej stránke zriadenú aj Linku prianí a sťažností, kde môžu zákazníci nahlásiť aj prípadnú stratu osobných vecí v taxíku.
„Úspešnosť nájdenia je 100 %, ak klient s určitosťou stratil vec v našom taxíku,” uzatvára tému majiteľ taxislužby, ktorá v poslednom období ponúka zákazníkom pre urýchlenie svojej objednávky možnosť objednať si taxík aj cez mobilnú aplikáciu.

Hopin taxi bola prvá taxislužba v Bratislave s mobilnou aplikáciou. Svojho prvého zákazníka v hlavnom meste viezla v roku 2012. Podľa vnútorných štatistík dnes odvezú mesačne asi 120-tisíc zákazníkov.
„Keď sme začínali, naša taxislužba s aplikáciou bola skutočne na slovenskom trhu prelomová. Doslova sme naučili zákazníkov objednávať si taxíky cez aplikáciu namiesto telefonátov,” informuje Štandard riaditeľ marketingu a komunikácie taxislužby Hopin Braňo Zajaček.
Ako vraví, spočiatku mali menší počet taxíkov. Išlo doslova o desiatky, ale vďaka rastúcemu záujmu zákazníkov a zlepšovaniu služieb sa tento počet výrazne zvýšil a dnes hovoria o stovkách. „Dávame si záležať na spolupráci s profesionálnymi vodičmi a kvalite nášho vozového parku,” tvrdí.
Zákazníci si podľa riaditeľa najviac cenia spoľahlivosť, profesionálny prístup vodičov, komfort jazdy a predovšetkým bezpečnosť.
„Väčšina našich vodičov sú Slováci, no máme aj niekoľko vodičov z iných krajín, ktorí sa plne integrovali a majú výbornú znalosť miestnych podmienok. Dôležitá je pre nás profesionalita, dobré vodičské schopnosti, znalosť miestopisu, zodpovednosť a prístup ku zákazníkom,” konštatuje Zajaček a dodáva, že zamestnávajú aj ženy, i keď v porovnaní s mužmi v oveľa menšej miere.

Prvoradá je pre taxislužbu bezpečnosť cestujúcich, preto preveruje okrem technického stavu vozidiel aj schopnosti vodičov. „Sťažnosti na neprofesionálne správanie riešime okamžite a prísne. S každým vodičom sa pred uzavretím spolupráce i osobne stretneme,” vraví.
Štandard zaujímalo aj to, čo si ľudia najčastejšie v taxíkoch zabúdajú alebo strácajú. „Osobné veci, a to najmä mobilné telefóny, peňaženky, kľúče alebo nejaké osobné dokumenty. Naša úspešnosť pri hľadaní stratených vecí je takmer 100 %, pretože zákazníci môžu kontaktovať našu podporu priamo cez aplikáciu, email, sociálne siete a okamžite začneme stratu riešiť,” reaguje na otázku riaditeľ Zajaček.
Riaditeľ marketingu a komunikácie tiež informuje o snahe zvýšiť bezpečnosť ich zákazníkov. „Spustili sme novú službu s názvom SAFE. Sú do nej zaradené desiatky vodičov, ktorí počas posledného roka prešli školou šmyku a majú najvyššie hodnotenia na základe spätnej väzby od zákazníkov.”
Ako sa na celú situáciu pozerá Bolt
„Bolt je pôvodne estónska spoločnosť a na Slovensku začala pôsobiť v roku 2016 pod pôvodným názvom Taxify. Po Bratislave sme postupne pridali všetky krajské mestá a dnes začíname pôsobiť aj vo väčších okresných mestách,” zasiela svoje vyjadrenie generálny riaditeľ spoločnosti Bolt pre Českú republiku a Slovensko Josef Rückl.
Za osem rokov pôsobenia na Slovensku sa ich sieť partnerských vodičov výrazne rozrástla a dnes ich je už niekoľko tisíc.

Rückl potvrdzuje, že možnosť zárobku dávajú všetkým. „Aplikáciu Bolt využívajú najmä slovenskí partnerskí vodiči, ale záujem o ňu rastie aj medzi cudzincami s trvalým pobytom a ľuďmi všetkých vekových kategórií. Veľmi nás teší, že s aplikáciou Bolt jazdí aj významné percento žien,” uvádza.
Podľa ich prieskumov je to pre niektorých partnerských vodičov len spôsob privyrobenia, pre iných zasa hlavný zdroj príjmu.
„Pre spoločnosť Bolt je dôležité, aby bol vodič predovšetkým spoľahlivý, preto na začiatku dbáme na to, aby spĺňal všetky požiadavky a priebežne overujeme jeho totožnosť aj hodnotenia, ktoré dostáva od zákazníkov,” tvrdí riaditeľ a zároveň dodáva, že ak je niekto podľa názorov a hodnotení cestujúcich nespoľahlivý, môže to viesť k dočasnému alebo trvalému zablokovaniu.
Aj riaditeľ Boltu však zažil prípady, keď bol konfrontovaný so sťažnosťami cestujúcich na neprofesionalitu vodičov. Nedávno to bol prípad, keď bol vodič z taxislužby Bolt – občan Uzbeckej republiky – obvinený zo zločinu sexuálneho násilia. V aute taxislužby sa pokúsil znásilniť svoju zákazníčku.
„Bolt kladie dôraz na bezpečnosť cestujúcich a vodičov. Naša platforma sa aktívne snaží predchádzať nepríjemným situáciám pomocou celého radu bezpečnostných prvkov. Funkcia zdieľania jazdy umožňuje zdieľať trasu jazdy s blízkymi osobami, ktoré môžu v reálnom čase vidieť, kde sa cestujúci nachádza, a s ktorým vodičom cestuje,” približuje Rückl nové opatrenia.
Riaditeľ bližšie špecifikuje, že vo funkcii zdieľania jazdy je aj tlačidlo núdzovej pomoci, ktoré v prípade potreby okamžite spojí cestujúceho s číslom 112.
Ak sa teda niektorá zo strán cíti nepríjemne, je možné aktivovať funkciu nahrávania zvuku počas jazdy – tá môže následne slúžiť ako dôkaz v prípade vyšetrovania.

Taxi pre ŤZP
V Bratislave nájdeme aj firmy, ktoré ponúkajú odvoz ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤŽP), napríklad vozíčkarom, keďže pre túto skupinu ľudí sú bežné taxíky neprípustné. Taxi spoločnosti zamerané na ŤZP osoby dokážu previezť až štyri osoby na invalidnom vozíku v jednom aute.
Štandard oslovil aj najväčšieho prevádzkovateľa dopravnej zdravotnej služby na Slovensku AGEL Merea, ktorý zabezpečuje primárne prepravu pacientov na základe indikácie lekára prostredníctvom ambulantných vozidiel dopravnej zdravotnej služby.
„V prípade, že pacient nemá prevoz predpísaný lekárom, ale uprednostňuje prevoz v súkromí, vie spoločnosť ponúknuť nadštandardnú službu – prepravu formou individuálneho súkromného prevozu,” informuje riaditeľka obchodu a marketingu Soňa Deglovičová.
Vyškolení pracovníci call centra, vodiči a ďalší zdravotníci pomáhajú ľuďom, pre ktorých zdravotný stav je prevoz veľmi náročný.
Najčastejšie títo ľudia potrebujú odviezť do zdravotníckych zariadení, do domovov sociálnych služieb alebo na vybavenie administratívnych záležitostí či k príbuzným.
Empatickým prístupom zdravotný personál tak pacientom pomáha nielen pri nástupe a výstupe, ale prispôsobuje aj sanitné vozidlá na prevoz imobilných pacientov, vozíčkarov, seniorov či detských pacientov.
Ministerstvo v mladých vodičoch nevidí problém
Na otázky súvisiace s momentálne dlhotrvajúcou situáciou nespokojnosti klasických taxislužieb v Bratislave sa Štandard obrátil aj na Ministerstvo dopravy SR.
Rezort zaujal k nízkej vekovej hranici vodičov taxíkov a s tým súvisiacim malým skúsenostiam na cestách jasné stanovisko: „Každý, kto úspešne zložil skúšku z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, môže viesť aj vozidlo taxislužby, z tohto dôvodu sa neuvažuje o zmene v tejto oblasti.“
Ministerstvo si teda za zákonom stojí. Nepresvedčili ho zatiaľ ani sťažnosti od zákazníkov na neprofesionalitu vodičov.
„Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ovládanie pravidiel cestnej premávky a vedenia vozidla. Teda, ten, kto získal vodičské oprávnenie, je oprávnený viesť motorové vozidlo, a to bez ohľadu na to, či v Bratislave alebo v niektorom inom meste, či v Slovenskej republike alebo v inom štáte. Preukaz vodiča vozidla taxislužby oprávňuje jeho držiteľa viesť vozidlo taxislužby na celom území Slovenskej republiky, nielen v Bratislave,“ zaznela odpoveď z ministerstva.
S ohľadom na životné prostredie sme sa pýtali aj na limitovaný vek vozidiel taxislužby. „Vek nie je kritériom na posúdenie celkového stavu vozidla, ani emisná norma nehovorí nič o kvalite a bezpečnosti vozidla. Tu treba uviesť, že vozidlá taxislužby majú prísnejšiu lehotu technickej a emisnej kontroly – jednoročnú,“ uzatvára tému ďalšej zmeny zákona Ministerstvo dopravy SR.