O tom, aká veľká má byť rola štátu v hospodárstve, sa medzi ekonómami vedú diskusie už dlhé roky. Jednou zo základných premís ekonomickej teórie, s ktorou prišiel pred takmer dva a pol storočím Adam Smith, bol koncept neviditeľnej ruky trhu – jednotlivci vďaka sledovaniu vlastných záujmov pracujú najefektívnejšie, ako vedia, a tým prispievajú k spoločnému dobru všetkých.

Na Smitha časom nadviazalo mnoho ďalších ekonómov, z ktorých časť sa stavala k jeho názorom kriticky. Spomedzi známych mien vyčnieva John Maynard Keynes a jeho koncept viditeľnej ruky štátu, ktorá musí v prípadoch, keď je trh neefektívny, zasahovať a pochybenia naprávať.

Napriek myšlienkovým sporom medzi ekonomickými liberálmi a podporovateľmi štátneho intervencionizmu je idea, že v súkromných rukách treba ponechať čo možno najviac prostriedkov a štát sa má postarať najmä o fungujúci právny rámec a vhodné podnikateľské prostredie, vedeckou obcou až dodnes široko akceptovaná.

Ako veľký paradox preto pôsobí to, že vlády naprieč svetom dnes disponujú ďaleko väčšími balíkmi peňazí než kedykoľvek v histórii – s výnimkou svetových vojen.