Cestné mosty patria k najohrozenejším. Tých nevyhovujúcich stále pribúda

Ministerstvo dopravy SR v súčasnosti obstaráva poradenské služby pri zadávaní a realizácii koncesie opráv, rekonštrukcií, výstavby (nahradenie pôvodných) a prevádzky vybraných mostov na cestách I. triedy. Predpokladaná hodnota poradenstva na štyri roky je 7,8 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

„Aktuálne vyhodnocujeme splnenie podmienok účasti v súťaži na poradcu, ktorý má vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti plánovaného PPP projektu rekonštrukcie mostov a následne obstarať koncesionára,“ potvrdilo pre Štandard ministerstvo dopravy. „Presný počet mostov na cestách I. triedy, ktoré majú byť cez PPP projekt zrekonštruované, určí práve štúdia,“ spresnilo. Predbežne by mohlo ísť o päťsto mostov v najhoršom stave.

Pravidelná kontrola

Úspešný uchádzač bude analyzovať mosty v stupni stavebno-technického stavu 4 až 7 v čase vypracovania štúdie. Sú to mosty v uspokojivom, zlom, vo veľmi zlom a v havarijnom stave.

Slovenská správa ciest mala podľa údajov v cestnej databanke na stránke cdb.sk v pôsobnosti vlani takmer 1 800 mostov na cestách prvej triedy, z nich v uvedených štyroch najvyšších stupňoch skoro 1 330, čiže zhruba 75 percent. Ich počet sa za dvadsať rokov viac ako zdvojnásobil.

Ministerstvo dopravy poznamenalo, že pravidelne monitoruje stav mostov v správe Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a Slovenskej správy ciest a vyhodnocuje ich technickú spôsobilosť. „Túto povinnosť má správca mosta každé štyri roky, keďže však naše rezortné spoločnosti disponujú vlastnými mostármi, darí sa nám ich kontrolovať aj častejšie,“ priblížilo ministerstvo.

Nepriaznivú situáciu v tejto oblasti nedávno pripomenulo náhle uzavretie a rýchle zbúranie mosta nad rýchlostnou cestou R1 v Banskej Bystrici. Dôvodom bolo zhoršenie jeho stavu a preradenie do havarijného, zároveň na niekoľko dní uzatvorili aj úsek R1 pod mostom.

Poškodený most nad R1 v banskobystrickej mestskej časti Kremnička pred zbúraním. Foto: Ján Krošlák/TASR.

Most v Seredi nahradí nový

Pre havarijný stav je od vlaňajšieho mája uzatvorený takmer 75-ročný most v Seredi na ceste I/62 vedúcej nad železnicou. Motoristi musia v 15-tisícovom meste pri Váhu v okrese Galanta už rok a pol využívať rôzne obchádzkové trasy.

Slovenská správa ciest aktuálne vyhlásila tender na zbúranie súčasného a výstavbu nového mosta v Seredi. Predpokladá na to vynaložiť 9,6 milióna eur bez DPH, stavebné práce by mali trvať jeden rok. Začať by sa mali v závislosti od priebehu obstarávania predbežne v júni budúceho roka.

Rekonštrukcia mosta, cestného telesa a priľahlého úseku cesty má zvýšiť bezpečnosť premávky na tomto dôležitom cestnom ťahu. „Na predmetnom úseku cesty je riešená rekonštrukcia a rozšírenie vozovky s cyklochodníkom a chodníkom pre peších, úprava respektíve výmena dopravného značenia, výmena a doplnenie bezpečnostných zariadení,“ uviedli v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže cestári.

Chodci v Seredi budú mať k dispozícii dočasnú lávku cez Váh. Keďže most je nad železničnou traťou Galanta – Leopoldov, pre práce bude výluka a obmedzenia v železničnej doprave. Kritériami na vyhodnotenie ponúk v tendri sú navrhnutá cena s váhou 70 bodov a lehota výstavby s váhou 30 bodov. Lehota na predkladanie ponúk je 28. októbra.

Havarijných mostov pribudlo

Cestári na viaceré otázky Štandardu o mostoch zatiaľ neodpovedali. Vlani evidovali tridsať mostov v havarijnom stave na hlavných cestách. Ich počet vzrástol najmä v rokoch 2014 až 2016 (15, 21, 24), v rokoch 2017 až 2021 klesol na 14 a 15. V roku 2022 mali takýchto mostov 25. V rokoch 2003 až 2010 boli v havarijnom stave najviac dva mosty, v rokoch 2007 a 2008 žiaden. V rokoch 2011 až 2013 bolo takých šesť až osem mostov.

Naopak, mostov na cestách prvej triedy v troch najnižších stupňoch ubúda. Vlani ich bolo necelých 450 – v bezchybnom stave 70, vo veľmi dobrom 141, v dobrom 233. Za uplynulých dvadsať rokov počet mostov v týchto stupňoch klesol skoro dvaapolnásobne.

Z celkových približne osemtisíc cestných mostov na Slovensku bolo minulý rok v piatom až siedmom stupni skoro 2 900, teda zhruba tretina. Ich počet naďalej rastie, od roku 2000 sa zvýšil štyriapolnásobne.

Vlani bolo v zlom stave vyše 1 900 mostov, vo veľmi zlom takmer deväťsto a v havarijnom skoro 60. V troch najnižších stupňoch počet mostov klesol na 2 250, čo je viac ako štvrtina všetkých mostov. Za vyše dvadsať rokov sa ich počet znížil viac ako dvojnásobne. Počet mostov v uspokojivom stave sa vlani síce znížil zhruba na tritisíc, v predchádzajúcich rokoch sa však zvyšoval. Oproti roku 2000 je ich 1,6-násobne viac.

Štát spravuje celkovo približne dvetisíc cestných mostov, teda štvrtinu, samosprávne kraje zodpovedajú takmer za 5,5-tisíca mostov. Hlavné mesto Bratislava má v správe pol stovky mostov, Košice zhruba dvadsať, iní vlastníci či správcovia tri desiatky.

Uzatvorený most nad železnicou v Seredi nahradí nový. Foto: Lukáš Grinaj/TASR.

Milióny na diaľničné mosty

Národná diaľničná spoločnosť spravuje aktuálne 874 mostov. Všetky každoročne kontroluje a podľa nej sú bezpečné. Ani jeden nie je v havarijnom stave, všetky sú v prevádzke. Pre správne fungovanie infraštruktúry sú bezpečné a spoľahlivé mosty kľúčové.

„Vždy, keď sa stav mosta zhoršuje, pristupujeme k opravám. Investície do opráv a údržby mostov predstavovali v roku 2023 celkovo 14 miliónov eur. Tento rok je vyčlenených takmer 22,5 milióna eur,“ priblížili pre Štandard diaľničiari. V súčasnosti vykonávajú stavebné práce na komplexnej oprave mosta pri Trnave v križovatke D1 a R1, na moste pod Pustým hradom pri Zvolene a na Liptove na D1 v Podbanskom. 

Niekoľkomiliónová investícia smeruje aj do rekonštrukcie mosta Váhovce nad Váhom a Vodným dielom Kráľová na R1 neďaleko Serede. „Nedávno sa začala oprava mostu Hlohovec na diaľnici D1 a vykonávajú sa práce na odvodnení diaľničného mosta Podtureň,“ dodala NDS.

Okrem prác na oprave a rekonštrukcii mostov menia aj mostné závery za také, ktoré minimalizujú hluk pri prejazde vozidiel. V tomto roku sa to týka 17 diaľničných mostov. Mostné závery podľa diaľničiarov slúžia na premostenie dilatačnej škáry medzi nosnou konštrukciou a mostnou oporou, medzi dvomi časťami nosných konštrukcií mostov. Väčšinu mostov v správe NDS tvorí ľavý a pravý most, niektoré majú viac mostných záverov a ich počet tak dosahuje skoro 2 250 kusov.

Most pri Trnave v križovatke D1 a R1. Foto: Národná diaľničná spoločnosť/ndsas.sk.

Podfinancovanie údržby vzrástlo

K problematike cestných mostov sa vyjadril aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Poškodený most, ktorý spôsobil uzavretie časti R1 v Banskej Bystrici, označil za smutný dôsledok dlhodobého zanedbávania údržby našej dopravnej infraštruktúry. 

Podobné incidenty sa podľa profesijnej organizácie zamestnávateľov v stavebníctve budú opakovať, ak štát neprijme potrebné zmeny. „Miera podfinancovania údržby sa v posledných rokoch ešte zvýšila a slovenské mosty jednoznačne patria medzi najviac ohrozené objekty,“ upozornil prezident ZSPS Pavol Kováčik.

Čím viac sa stav mostov zhoršuje, tým vyššie sú podľa stavbárov náklady na ich opravy. Zbúranie mosta a výstavba nového, ktorá je často dôsledkom dlhodobého zanedbania údržby, je tak najnákladnejšie riešenie, ktoré nakoniec zaplatia daňoví poplatníci.

Nedostatok údržby, nesystémová správa mostov a odchod slovenských stavbárov za prácou do zahraničia vedú k zrýchľujúcemu sa zhoršeniu infraštruktúry. „Zatiaľ čo naši stavbári hľadajú prácu v zahraničí, doma narastá investičný dlh, ktorý už presiahol 15 miliárd eur. Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, Slovensko bude naďalej strácať konkurencieschopnosť,“ dodal ZSPS.

Práce na moste. Foto: Národná diaľničná spoločnosť/ndsas.sk.

Fond na obrannú infraštruktúru

V súvislosti s infraštruktúrou využívanou armádou a so započítaním týchto nákladov do jej výdavkov Štandard oslovil Ministerstvo obrany SR. To pripomenulo, že slovenská vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť predpoklady pre vznik fondu na budovanie a rozvoj obrannej infraštruktúry, v ktorom sa sústredia prostriedky najmä na rozvoj civilnej infraštruktúry štátu, ktorú využívajú Ozbrojené sily Slovenskej republiky v mieri aj v krízových situáciách.

„Hovoríme nielen o zdravotnej infraštruktúre, ale aj o dopravnej infraštruktúre zaťaženej vojenskými transportami. Konkrétne investície sa však budú odvíjať od výsledkov interného posudzovania,“ odvetilo ministerstvo obrany. Za hlavného partnera v tomto prípade považuje Združenie miest a obcí Slovenska a jednotlivé samosprávy, ako aj ministerstvo dopravy a jemu podriadené inštitúcie. „Ak bude vo veci aktualizačný moment, budeme o tom včas informovať,“ dodal rezort obrany.