Z obnovy Ukrajiny môže ťažiť aj Slovensko. V hre zostávajú tri kľúčové projekty

Podmienkou je príprava a realizácia zásobníkov projektov najmä v energetike, doprave, infraštruktúre, vo vzdelávaní, s osobitným zameraním na rozvoj prihraničných regiónov východného Slovenska.

Podľa Rámca zapojenia Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny, ktorý schválila vláda 2. októbra na rokovaní, pre slovenské subjekty bude na obnovovacích projektoch kľúčová účasť Eximbanky SR v európskych výzvach, čo umožní čerpať záruky a granty na pilotné projekty.

Vlakové spojenie Kyjev – Košice

Jedným z troch kľúčových projektov je posilnenie železničnej osobnej dopravy medzi Slovenskom a Ukrajinou. Pôvodným zámerom je vytvorenie spojenia s využitím existujúcej širokorozchodnej trate z Kyjeva cez železničný pohraničný priechod Pavlovo – Maťovské Vojkovce do Košíc s prepojením na košické letisko.

To by bolo jediným medzinárodným letiskom s priamym spojením do Kyjeva v čase platnosti vnútornej bezletovej zóny nad Ukrajinou. „V budúcnosti by išlo o strategické letisko pre širší región východného Slovenska a Zakarpatska,“ vyplýva z dokumentu, ktorý predložil podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec.

Aktuálne sú viaceré realizovateľné varianty, vrátane prestupu cestujúcich v stanici Maťovce alebo v Čiernej nad Tisou. Projekt je podľa vicepremiéra dôležitý z hľadiska potenciálu rozvoja cezhraničnej spolupráce Zakarpatska a jeho centra Užhorodu s východným Slovenskom. Hraničné kontroly by sa vykonávali na existujúcom železničnom hraničnom priechode Pavlovo – Maťovské Vojkovce, ktorý aktuálne slúži výlučne pre nákladnú dopravu.

Železničná stanica v Košiciach. Foto: František Iván/TASR.

Alternatívna trasa cez Čop

Vláda na výjazdovom rokovaní v Galante v marci schválila návrh zabezpečenia verejnej železničnej osobnej dopravy s Ukrajinou, využitím širokorozchodnej trate na trase Kyjev – Košice cez pohraničný priechod Pavlovo – Maťovské Vojkovce do 14. decembra 2024.

Podmienkou bolo poskytnutie širokorozchodných vozidiel ukrajinských železníc, odhadovaná výška nákladov tohto variantu je vyše 80 miliónov eur. Na toto železničné spojenie však nie je možné využiť európske zdroje. Navyše je oprávnené riziko, že takéto vozne nebudú k dispozícii a priame spojenie Kyjeva a Hanisky pri Košiciach nebude možné.

Alternatívou je ukončenie širokorozchodného vlaku z Kyjeva v stanici Čop, kde by bol prestup na vlak normálneho rozchodu smerujúci do Košíc. Zo stanice by bola kyvadlová doprava na košické letisko, čím by sa zachoval pôvodný zámer prepojenia s Kyjevom. Zároveň by však vzniklo nové prepojenie na vlaky z Košíc do Prahy, Bratislavy, Viedne alebo Budapešti.

„Toto náhradné riešenie je nielen ekonomicky výhodnejšie, ale umožňuje aj kvalitnejšie plnenie úloh vyplývajúcich z ochrany schengenskej hranice. Tento režim dopravy súčasne nadväzuje na už začatú výstavbu trate normálneho rozchodu na Ukrajine medzi Užhorodom a Čopom a možnou budúcou priamou linkou Užhorod – Čop – Košice – Bratislava – (Viedeň),“ uvádza materiál.

Posilnenie prenosovej sústavy

Ďalším projektom je výstavba nového interkonektora elektrickej siete medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi. Cieľom projektu je modernizácia a posilnenie prenosovej sústavy, ale aj zvýšenie kapacity cezhraničného prepojenia prenosových sústav Slovenska a Ukrajiny, ako aj s Európskou úniou. Spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) predbežne odhaduje investíciu na východe Slovenska v objeme 200 miliónov eur.

Prioritou by mala byť realizácia prvej fázy projektu od Veľkých Kapušian po štátnu hranicu s následným napojením modernizovaného vedenia na ukrajinskej strane až po Mukačevo do konca roku 2028. Financovanie môže čiastočne kryť grant z Plánu obnovy a odolnosti v rámci jeho revízie, zvýhodnený úver medzinárodných finančných inštitúcií, vlastné zdroje SEPS či iné zdroje EÚ.

Elektrická rozvodňa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Foto: Pavol Zachar/TASR

Priechod Vyšné Nemecké

Hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod potrebuje väčšiu kapacitu. Je to jediný cestný priechod SR s Ukrajinou pre nákladnú dopravu s vozidlami nad 3,5 tony. Lokalizácia priechodu neumožňuje jeho ďalšie rozširovanie.

Podľa dokumentu je jedinou možnosťou rozšírenia pracoviska pre nákladnú dopravu odkúpenie susediacej parcely, s následným vybudovaním nového pracoviska na terminálový systém colného prerokovania tovaru pri vstupe nákladnej dopravy.

Existujúce pracovisko pre nákladnú dopravu by slúžilo výlučne na prerokovanie tovaru pri výstupe z územia SR. Rozšírením pracoviska pre nákladnú dopravu by sa takýmto spôsobom výraznou mierou zvýšila priepustnosť hraničného priechodu.

„Modernizácia a rozšírenie kapacity pre nákladnú dopravu podporí narastajúci objem tranzitu tovaru, ktorý bude mať iba stúpajúcu tendenciu vzhľadom na postupnú integráciu (Ukrajiny) do európskych štruktúr, narastajúci vzájomný obchod, ako aj významné investície do produkčných kapacít súkromných spoločností a rozvoj priemyselných parkov v Zakarpatsku,“ vyplýva ďalej z Rámca zapojenia SR do obnovy Ukrajiny. Ten nadväzuje na Cestnú mapu spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskom, ktorú podpísali premiéri oboch krajín na spoločnom rokovaní vlád v apríli v Michalovciach.

Aktuálna modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké pre osobnú cestnú dopravu, chodcov a cyklistov je plánovaná do konca roku 2025. Zároveň zohľadňuje aj realizáciu projektu na skrátenie čakania cestujúcich a nákladnej dopravy na tomto hraničnom priechode.

Hraničný priechod Vyšné Nemecké. Foto: František Iván/TASR